Na jednej strane je to síce najlacnejší spôsob prepravy spojený s určitým pocitom "dobrodružstva", ktorý však na strane druhej môže so sebou prinášať aj určité riziko.
V súvislosti s autostopom sa zároveň mnohokrát objavujú otázky týkajúce sa legitímnosti tohto spôsobu prepravy, zastavovania vozidiel, či prípadnej zodpovednosti za ujmu pri dopravných nehodách. Zákon NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), ktorý upravuje pravidlá cestnej premávky nevymedzuje pojem „stopár“ a vo svojom obsahu ani nijako neustanovuje pravidlá, resp. povinnosti súvisiace s touto činnosťou vo vzťahu k cestnej premávke.
Vzhľadom na spôsob pohybu človeka stopujúceho vozidlá na ceste (ďalej len „stopár“) je však takáto osoba z pohľadu zákona považovaná za chodca a pre túto skupinu účastníkov cestnej premávky už vyššie menovaný zákon pravidlá ustanovuje. V §§ 52 – 54 sú jasne určené pravidlá, okrem iného aj o pohybe chodcov po ceste, o ich počte vedľa seba i o prechádzaní cez vozovku. Konkrétne § 52 hovorí o tom, že chodec je pri použití cesty povinný chodiť po ľavej krajnici, resp. pri ľavom okraji vozovky. Pohyb chodca a jeho státie pri pravej krajnici, resp. pri pravom okraji vozovky môže byť preto zo strany polície kvalifikovaný za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Rovnako dôležitým v tejto veci je aj fakt, že podľa §§ 35 a 37 zákona je chodcom zakázané používanie diaľnice i rýchlostnej cesty. Stopári ako chodci v cestnej premávke sú vzhľadom na vyššie uvedené povinní dodržiavať príslušné ustanovenia zákona.
Okrem dodržiavania zákona chodcami je však nemenej podstatným pravidlom v tomto vzájomnom vzťahu vodiča a stopára aj dodržiavanie pravidiel cestnej premávky zo strany vodičov vozidiel. Najmä ustanovení §§ 23-25 zákona pojednávajúcich o zastavení a státí, § 22 o otáčaní a cúvaní, či §§ 45-46 o preprave osôb. V okamihu, keď sa zo stopára stáva spolujazdec vodiča vozidla, platí pre neho povinnosť dodržiavať ustanovenia zákona týkajúce sa tejto skupiny účastníkov cestnej premávky, najmä § 8 v súvislosti s používaním bezpečnostných pásov, či § 5 v súvislosti s používaním ochrannej prilby pri jazde na motocykli.
Za prípadnú ujmu na zdraví alebo na majetku stopára pribratého do vozidla v prípade dopravnej nehody zodpovedá osoba, ktorá dopravnú nehodu zavinila.
Nemôžeme si nahovárať, že presvedčíme stopárov, aby nestopovali, rovnako ani nezabránime vodičom, aby k sebe vzali takýchto na auto čakajúcich ľudí. Môžeme však odovzdať niekoľko, všeobecne známych rád, ktoré môžu čiastočne znížiť obojstranné riziko autostopu:
- autostop si vopred dobre zvážte, ak je to možné cestujte radšej vlakom, autobusom alebo autom so známymi
- stopujte minimálne vo dvojici, znižuje to riziko
- stopujte na bezpečných miestach, aby vodič zastavením vozidla neobmedzoval premávku ( nie na diaľniciach, ani na neprehľadných úsekoch cesty )
- praktické je mať cieľové mesto ( smer ) napísané na tabuľke
- ak Vám niekto zastaví, dobre si zapamätajte informácie o vozidle ( EČV, farba, apod. ) a venujte od prvej chvíle naozaj dôslednú pozornosť vodičovi jeho vzhľadu a správaniu , ako aj jeho prípadným spolucestujúcim
- ak je to možné, sadnite si na zadné sedadlo, aby ste mali dostatočný odstup a prehľad o vodičovi a v prípade nevhodného správania mohli včas opustiť vozidlo ( ak máte najmenšie podozrenie, požiadajte o zastavenie, napr. z dôvodov nevoľnosti alebo vykonania osobnej potreby, samozrejme na otvorenom priestranstve )
- v každej situácii je zásadne dôležité zachovať „chladnú“ hlavu, pri pokuse o násilie sa snažte situáciu riešiť ( ak je to možné ) útekom na frekventované miesto. Je vhodné mať pri sebe vždy niečo, čo zintenzívni Vašu obranu ( napr. ochranné spreje ) Na škodu nie je naučiť sa zopár základných prvkov zo sebaobrany
- ak sa Vám podarí utiecť, o udalosti podľa možnosti čo najskôr upovedomte políciu,
- podľa možnosti vyvarujte sa autostopu po zotmení
Vodičom, ktorým s miernou úpravou nie sú na škodu vyššie uvedené rady, nemožno zabrániť v ich vôli vziať k sebe stopárov. Ak sa preto rozhodnú k sebe na cestu vziať neznámych spoločníkov, mali by byť ostražití a pozorní, nie menej ako samotní stopári. Rovnako nezabúdať na určitú zodpovednosť za takýchto neznámych spolucestujúcich .