Téryho chata (foto: TASR)
Téryho chata je slovenskou najvyššie položenou celoročne prevádzkovanou chatou (vo výške 2015 metrov nad morom). Nesie meno Edmunda Téryho (1856-1917), ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky. Vo štvrtok 21. augusta uplynulo 115 rokov od jej slávnostného otvorenia.
Banskoštiavnický lekár a horolezec dr. Edmund Téry, vedúci Maďarského turistického spolku bol v roku 1896 iniciátorom vybudovania chaty v oblasti, kde vykonal niekoľko významných prvovýstupov. Jeho zásluhy na vybudovaní chaty pripomína nielen jej názov, ale aj fotografia doteraz umiestnená v chate na jeho pamiatku.
Projekt Jozefa Pfinna upravil na vysokohorské podmienky architekt a staviteľ Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Postaviť kamennú chatu v nadmorskej výške 2015 m n.m. nebolo ľahké - materiál na jej stavbu vynášali na etapy nosiči.
Téryho chata - Terinka - viackrát menila majiteľa. O jej vlastníkoch po prvej svetovej vojne píše vo svojej knihe Strechy nad oblakmi bývalý náčelník horskej služby a horský vodca František Mrázik: „Po vojne si chatu neprávom prisvojil kežmarský Karpatenverein a až takmer po desaťročí sa ju podarilo dostať do vlastníctva Klubu československých turistov.“ V súčasnosti ju vlastní Klub slovenských turistov a Slovenský horolezecký spolok JAMES.
Od vybudovania Téryho chaty sa neustále zdokonaľovala jej vybavenosť. V druhej polovici 30. rokov 20. storočia zriadili v chate ústredné kúrenie, zaviedli telefón, vodovod a vylepšili sa ubytovacie priestory. Zaujímavosťou je, že počas úprav v roku 1944 sa tu ukrývali poľskí odbojári i ruskí utečenci zo zajateckých táborov. V roku 1955 uskutočnili stavebné úpravy priečelia chaty. V rokoch 1983-1984 prešla Terinka rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá však nenarušila pôvodný vzhľad chaty. Od roku 2005 má elektrickú energiu aj zo slnečných kolektorov.
K prevádzke Téryho chaty ale i ďalších tatranských chát patria neodmysliteľne profesionálni i príležitostní nosiči. Jedným z nich bol Belo Kapolka, ktorý po 35-ročnej nosičskej a chatárskej práci tragicky zahynul 18. apríla 1994 v oblasti Hrebienka. Vo Vysokých Tatrách pôsobil od roku 1958, naposledy ako chatár Téryho chaty. Často pomáhal pri horolezeckých záchranných akciách. Jeho literárna tvorba sa viaže prevažne na život v horách. Turistický chodník na Téryho chatu pomenovali Kapolkov chodník.
