Vyhlásil to dnes podpredseda vlády SR a minister vnútra Robert Kaliňák na konferencii venovanej radikalizácii Radicalization Awarness Network v Bruseli za účasti eurokomisára pre migráciu Dimitrisa Avramopoulosa a eurokomisára pre bezpečnosť Juliana Kinga.
Kaliňák na konferencii zastupoval Slovensko ako predsedajúcu krajinu v Rade Európskej únie. So svojimi partnermi sa zhodli, že nárast radikalizácie, nekontrolovateľná migrácia a teroristické hrozby majú príčinnú súvislosť a opatrenia, ktoré prijímajú členské štáty Európskej únie by preto mali byť komplexné. Na strane Islamského štátu dnes bojuje 4000 ľudí pochádzajúcich z členských štátov Európskej únie, časť z nich sa už vrátilo do Európy, viac ako polovica je stále v Sýrii a Iraku. Sú to často mladí ľudia, ktorí vyrástli v Európe, pričom ide o potomkov migrantov, ktorí na starý kontinent prišli pred niekoľkými dekádami.
„Nezvládnutá integrácia môže byť začiatkom radikalizácie. Dnes máme štvrte vo veľkých mestách ako Paríž, Brusel či Malmö, kde sa bojí ísť aj polícia, “ vyhlásil minister vnútra s tým, že niektorí ľudia, ktorí do Európy prichádzajú neuznávajú žiadne európske hodnoty a riadia sa vlastnými zákonmi. „Tí, ktorí k nám v rámci migračnej vlny prichádzajú, majú svoje sny a túžby, a nezastaví ich žiadny zákon, žiadne pravidlo alebo príkaz. Niektorí majú predstavy, že prídu do Európy, kde budú dostávať peniaze bez toho, aby niečo pre spoločnosť urobili. Ak sa tento ich sen rozplynie, môže nastúpiť skepsa a môžu sa začať radikalizovať, “ dodal Kaliňák.
Viac ako prerozdeľovanie migrantov by sa podľa šéfa rezortu vnútra mali členské štáty zamerať na dôslednú ochranu hraníc, zastavenie nekontrolovateľnej migrácie a venovať sa presídľovacím programom. „Vybrať si ľudí ešte pred ich príchodom do Európy. Tých, ktorí sú skutočnými utečencami a ktorí si tú pomoc, ktorú im Európa poskytne, budú potom naozaj vážiť, “ zdôraznil. Migračná vlna, nárast radikalizácie či teroristických hrozieb nie sú ako povodeň či zemetrasenie, ktoré prichádzajú bez varovania. Majú svoje príčiny, ako je napríklad destabilizácia krajiny či vojenský konflikt. Z minulosti a nesprávnych rozhodnutí by sme sa preto mali poučiť. „Ak začneme s vojenskou intervenciou, mali by sme rozprávať s komunitami, ktoré už v členských štátoch sú. Aby naše rozhodnutia pochopili a aby nenastali problémy, ktoré dnes môžeme vidieť v Líbyi alebo Sýrii, “ uzavrel Robert Kaliňák.
