Prepojenie zbierkových predmetov galerijných a muzeálnych, ako aj interakcia starého i nového umenia a umeleckého remesla je východiskom aktuálneho projektu Šarišskej galérie, ktorý bol podporený z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia. Keďže prejavy biedermeieru v umení i umeleckom remesle možno považovať zo všetkých historických období za obzvlášť podnetné na reflexiu súčasnosti v jej rovinách spoločenských, kultúrnych, politických, sociálnych, estetických a iných, bol práve tento sloh zvolený za východzí inšpiračný bod pre tvorivú prácu výtvarných umelcov východoslovenského Spolku C+S. Ide o medzinárodné výtvarné združenie (Slovensko, Česko, Poľsko, Španielsko) s nestálou členskou základňou, ktoré vzniklo začiatkom leta 1990 v atmosfére „pomlčkovej vojny" ako voľné spoločenstvo výtvarníkov s orientáciou na šírenie vlastnej nekomerčnej kultúry (aktuálne vystavujúcimi autormi sú Ronda Bautista, Helmut Bistika, Vladimír Broniševský, Galina Fleischmann, Ondrej Jurín, Peter Lipkovič, Andrea Lipkovičová, Ivan Novotný, Renata Szyszlak, Stanislav Šalko, Viktor Šefčík, František Turcsányi, Edita Vološčuková a Júlia Zelená).
Koncepcia výstavy je založená na konfrontácii predmetov z obdobia biedermeieru (cca 1815-1848) s dielami súčasného umenia inšpirovanými rôznymi aspektami zvoleného historického obdobia. Súčasní výtvarní umelci reagujú jednak na konkrétne historické predmety (interakcia a intervencia), jednak prezentujú diela bez priameho vzťahu k nim. Ako médium využívajú maľbu, sochu, koláž, objekt, inštaláciu či environment.
Maliarske diela z obdobia biedermeieru dopĺňajú ukážky dobového úžitkového umenia (sklo, porcelán, šperk) a dobového interiéru (kompletne zariadený salón, ktorý v klenutej miestnosti starého meštianskeho domu pôsobí autenticky a sugestívne). Vystavené artefakty pochádzajú zo štyroch východoslovenských zbierkotvorných inštitúcií (Šarišská galéria v Prešove, Krajské múzeum v Prešove, Múzeum v Kežmarku, Východoslovenské múzeum v Košiciach) a z piatich východoslovenských súkromných zbierok a majetkov.
Podnázov projektu (Tradícia je ilúziou večnosti) je ironickou narážkou na pestovanú falošnú ilúziu nemennosti (spoločenských vzťahov, estetických noriem, svetonázorových náhľadov, geopolitických realít...). Ide o výrok, ktorý použil Woody Allen vo filme Deconstructing Harry (1995) v reakcii na náboženské polofundamentalistické myslenie, pričom preklad tohto výroku do latinčiny zbližuje v humornej skratke našu súčasnosť s historickou realitou 1. polovice 19. storočia. Ide tiež o narážku na skutočnosť, že tak v minulosti ako aj súčasnosti možno „tesať do mramoru“ rozmanité „okrídlené“ myšlienky.
Katalóg výstavy – s ohľadom na jej charakter – vyjde v priebehu jej trvania.
Podujatie:
http://pis.sk/podujatie/6785/biedermeier_cpluss_-_traditio_illusio_aeternitatis_est.html
