Prostredníctvom rôznych vyučovacích stratégií, metód a postupov si na stretnutí nadaných detí vyskúšali členovia výmenu názorov, argumentáciu a kritiku. V závere stretnutia nechýbali ani logické hry, ktoré precvičili postreh, logické myslenie i uvažovanie.
„Z jednej dobrej pochvaly viem vyžiť dva mesiace“, povedal kedysi Mark Twain. O tom, aké je to byť pochválený (a chváliť) sa presvedčili školáci počas poznávania a hodnotenia svojich kamarátov z klubu. Hárky papierov s nakreslenými rukami detí kolovali po celej skupine a všetci sa tešili z jednotlivých pochvál, ktoré dostali od svojich kamarátov. Súčasťou prianí boli ďakovania, ktoré sa anonymne písali na „ruky“.
Vzájomné poznanie v skupine a uvoľnenie emocionálneho napätia si deti vyskúšali prostredníctvom hry „Výmena miest“. Spoločne si vymenili miesto všetci, ktorí boli šťastní, dostali dobrú/či nie najlepšiu známku, hladní, smutní a naopak veselí. Vytvorenie správnej atmosféry v skupine založenej na dôvere, úcte, komunikácii bolo dôležitým momentom.
Zaujali vypísané konkurzy na rôzne pracovné miesta, počas ktorých bolo potrebné prejaviť svoje silné stránky a presvedčiť skupinu o vhodnosti kandidátov. Veta „Nechcem sa chváliť, ale ...“ sa stala osudnou všetkým kandidátom, ktorí sa zúčastnili konkurzu na riaditeľa výberovej školy, predavača a iných pracovných pozícií.
Druhá časť májového stretnutia nadaných žiakov bola zameraná na postreh a logické myslenie. Nájsť v množstve dáždnikov dva identické bolo ešte jednoduché. Spočítavanie štvorcov, zrkadlové obrazy, počítanie rôznych druhov štvorcov v kríži boli cvičenia, ktoré rozvíjali priestorové myslenie žiakov. Logické uvažovanie v skupinách opäť upevnilo vzťahy medzi deťmi, keďže si mohli navzájom radiť a dopĺňať svoje úvahy.
