Neodmysliteľnou súčasťou ľudovej kultúry každého regiónu je folklór. Jednotlivé regióny sa odlišujú typickými osobitosťami – zvykmi, obyčajmi, architektúrou, piesňami, nárečím a...najmä krojmi, lebo ako kedysi poznamenal etnograf, folklorista a bojovník za tradičnú kultúru Šariša Ján Lazorík: “... príroda iba jediný raz vytvorila nejakého krásneho motýľa, a potom už nikdy viac druhého takého.“
Kroje zaujali členov Klubu nadaných detí, ktorí sa oboznámili s tradičným šarišským krojom a spoznali jednotlivé časťami odevu. Ženský kroj pozostával z nariasenej sukne, na ktorú bolo potrebné aj tri a pol metra látky. V tej dobe sa riasenie robilo ručne a uväzovala sa v páse. Hornú časť tvorila blúzka zdobená krásnymi ľudovými výšivkami. Ďalšou časťou bol lajblik – vesta, ktorý si obliekali na blúzku. Hlavy mladých, vydatých žien zdobili čepce, staršie ženy zase nosili šatky (hustky) z originálnej látky, ale aj ručne vyšívané. Pokrývku hlavy zvanú parta mala žena na hlave jediný raz v živote, a to v deň sobáša. Bola krásne zdobená, nazývaná diadémom.
Kroj si dievčatá z Klubu nadaných detí Prešov vyskúšali.
V regióne Šariš zostali školáci naďalej predstavením známych – neznámych pamiatok Šariša. Za všetky možno spomenúť napríklad Kaštieľ v Šarišských Michaľanoch, ktorého klenby zdobia zrkadlá, kostol v obci Víťaz, ktorý patrí k najstarším svätyňám v regióne. Medzi významné pamiatky patrí kaštieľ v Krivanoch odkiaľ pochádza aj spomínaný Ján Lazorík. Nemenej zaujalo Mauzóleum rodu Bujanovics v Uzovciach, či stredoveký kostol v Orkucanoch, ktorý mal aj strieľne. Unikátna pamiatka sa však nachádza aj priamo v Prešove, prešovský Suchý mlyn a množstvo iných.
Úlohou žiakov bolo vybrať si jednu z prezentovaných pamiatok a pokúsiť sa ju vlastnoručne farebne nakresliť. Treba povedať, že sa im naozaj darilo.