Tréner Marek NOVACKÝ je predsedom tohto úspešného klubu. Je základným a neoddeliteľným pilierom úspechov JUNIORU.
1. Koľko rokov sa venujete karate a ako dlho ste predsedom JUNIORU?
Trénujem zhruba od roku 1990, no trénovať iných som začal “až” okolo roku 1996/1997. Členom Junioru som cca. od roku 2004 kedy som sem prestúpil z ŠKP Prešov. Predsedom JUNIORU som od roku 2010.
2. Čo sa Vám prvé vybaví pri slovách : prešovské karate v minulosti?
Celé moje detstvo, milión zážitkov.
3. Je pravdou, že ste skvelým manažérom a trénerom tohto rýchlo napredujúceho prešovského športového klubu. Čo je Vašim cieľom do budúcna v rámci napredovania PRESOV KARATE KIDS a JUNIORU PREŠOV?
Manažéra nám robí iný tréner, ktorý má teraz na to celé oveľa viac volného času. A robí to perfektne. Bolo by super, keby sme sa dostali s deťmi a hlavne s ich výkonmi oveľa ďalej, ako sa podarilo všetkým trénerom v Juniore. Verím, že to decká dotiahnu aj na Olympijské hry.
4. Aj napriek tomu, že už nemáte 20 rokov, vybojovali ste nedávno titul VICEMAJSTRA SLOVENSKA na Policajných majstrovstvách SR. Čo Vás ešte ženie dopredu v súťažení?
Cítim už svoje roky a toto bola pre mňa záverečná. I keď nikdy nehovor nikdy…. :D
5. Čo Vám karate dalo a čo Vám vzalo?
Dalo mi veľa. Karate je celý môj život. Aj manželku som stretol na tréningu karate.
Vzalo? Hmm. Okrem času asi nič. Ale aj ten stál za to. :D
6. Vieme, že každoročne organizujete cyklistickú akciu cez celé Slovensko. Popíšte nám túto akciu a dá sa to zvládnuť bez tréningu?
Táto akcia sa volá “Na bicykli deťom pre život” a je to charitatívna cyklojazda Slovenskom a Moravou. Na tejto akcii sa snažíme osloviť čo najviac obcí a sponzorov, aby prispeli svojou trochou a pomohli nám zjednodušiť život rodín, ktoré máju dieťa po onkologickej chorobe. Ako aj my s manželkou. Presne preto som sa na to dal. Či sa dá táto cyklojazda absolvovať bez tréningu? No nie je to pretek ale tak 1200 km človek na bicykli nedá len tak. Ak človek netrénuje a chcel by byt aspoň trocha súčasťou tejto akcie, ktorá je 8 dňová, môže sa pridať hoci len na jeden deň alebo aj na jeden kilometer, kdekoľvek a kedykoľvek. :D
7. Auto alebo motorka? A prečo?
Ak by som si musel vybrať, tak jednoznačne auto, pretože tam viem byť s celou mojou rodinou. Ale inač bicykel. To je pre “mňa” top presúvadlo. Obľúbil som si veľmi bicyklovanie. Človek sa odreaguje, zamaká, vidí veľa z prírody a ešte sa aj dostane kam mu treba. Motorka je tiež fajn, ale bicykel vyhráva. :D
Tréner Slavomír FÁBER, ktorý manažuje klub po viacerých dôležitých stránkach a potvrdzuje, že je vždy inteligentnou oporou v ťažkých otázkach, s ktorými sa klub borí v rámci určitých dôležitých situácii, ktoré počas sezóny veľakrát nastanú.
1. Ako dlho sa venuješ karate a ako dlho sa venuješ tréningu detí v JUNIORE?
Karate cvičím 28 rokov. Deťom sa venujem s prestávkami približne 20 rokov.
2. Čo ti napadne pri mene Novák?
Pán Novák bol a vždy ostane mojím vzorom. Je to zakladateľ JUNIORU Prešov z roku 1990. Pán Novák navždy ostane našim SENSEIOM a hlavným trénerom. Ďakujeme mu za všetko, čo pre nás urobil.
3. Je ťažké udržať dnešné deti na karate? Sú to iní cvičenci, akými ste boli vy?
V súčasnosti je veľmi náročné udržať dieťa na karate viac ako pár mesiacov. Myslím si, že je to problém v každom športe. Dnes majú deti veľa možností ako tráviť voľný čas. Ide hlavne o mobil, počítač, prípadne televízor. Deti sa v súčasnosti málo hýbu. Nevedia sa koncentrovať.
4. Vieme, že aj tvoja manželka je bývala karatistka. Netrénujete spoločne doma? :D
S manželkou sme trénovali spolu na tréningoch. Doma sa nebijeme ☺. S malou dcérou občas cvičím.
5. Klub už funguje pod inými názvami 28 rokov. Koľko ešte odhaduješ, že môže karate baviť Prešovčatá?
Podľa mňa je karate v súčasnosti v Prešove na veľmi vysokej úrovni. Máme tréningy 13 x do týždňa (neviem či toto dávať – konkurencia nespí :D), takže rodič si vie vybrať najvhodnejší termín, kedy môže doviesť dieťa na tréning. Máme veľmi šikovných trénerov, ktorí vedia zaujať už veľmi malé dieťa. Myslím, že najmladšie malo 3 roky, keď k nám začalo chodiť a myslím, že stále trénuje. Máme širokú základňu detí. V súčasnosti je to 150 aktívnych členov.
Samozrejme, len to k fungovaniu vynikajúceho klubu nestačí. Organizujeme niekoľko ďalších akcií. Jednou z nich je každoročné sústredenie - CAMP a ŠPORTOVÝ TÁBOR, ktoré je určené pre karatistov, ale aj pre deti, ktoré by chceli s nami stráviť jeden týždeň v lete.
6. Ako si sa ty dostal ku karate? Popíš nám tvoje začiatky.
Myslím, že o karate som sa dozvedel od mojej sestry, ktorá tam v tom období začala chodiť. Povedal som si, že to tiež skúsim. Počas prvých tréningov bola telocvičňa na ZŠ Májové námestie (predtým ZŠ Zimná) preplnená. Každý pozeral kung-fu filmy a chceli sme byť všetci majstri. Prvé 2 roky som karate mal ako doplnkový šport k futbalu. Tréningy som mal hneď za sebou, 15:00 futbal a 17:00 karate. Musel som sa rozhodnúť, na ktorý šport sa zameriam. Vyhralo karate.
7. Vieme, že si precestoval Ameriku a ďalšie krajiny. Prečo si sa vrátil domov a prečo trénuješ a pomáhaš s Juniorom?
Trošku poopravím, neprecestoval som Ameriku. Bol som tam 2 x počas prázdnin, keď som študoval na vysokej škole. Trénujem karate, pretože rád pracujem s deťmi. Snažím sa im odovzdať všetko, čo ma naučili moji majstri. Zároveň cítim záväzok voči klubu, v ktorom som vyrastal.