PIS: aktuálne informácie o meste, radnici a spoločenských, kultúrnych a športových akciach v regióne

https://pis.sk/clanok/4/historia_mesta_-_pred_ziskanim_mestskych_vysad.html

História mesta - Pred získaním mestských výsad

Nepretržité osídlenie územia mesta slovanským obyvateľstvom siaha približne do 8. storočia. Na mieste Prešova boli objavené sídliská poľnohospodárskeho charakteru s pomerne vyspelou hmotnou kultúrou na oboch brehoch rieky Torysy.

O pôvodnosti slovenského obyvateľstva svedčí o. i. skutočnosť, že táto časť mesta po celý stredovek i neskôr niesla meno, poukazujúce na (pôvodnú) národnosť jej obyvateľov (Platea, Sclavorum, Windische, Gasse, Quartale Sclavorum).

Po príchode maďarských kmeňov a začlenení tohoto územia do vznikajúceho uhorského štátu prišlo aj do okolia Prešova nové obyvateľstvo: Maďari a ich spojenci, vojensko-strážne družiny ázijských etník. Panovníci ich usadzovali v pohraničných oblastiach, kde zakladali strážne osady a pevnosti na obranu krajiny pred útokmi nepriateľov. Keď v nasledujúcich storočiach stratili strážcovia svoju funkciu, splynuli postupne s domácim slovenským, príp. maďarským roľníckym obyvateľstvom.

Tak ako na Spiš či do Sedmohradska, aj na územie Šariša prišli pravdepodobne už v druhej polovici 12. st. prví prisťahovalci z Nemecka. V stredovekom Uhorsku ich nazývali Sasmi, tak, ako aj neskorších kolonistov, čo však neznamená, že pochádzali so Saska (v skutočnosti prišli z rôznych nemeckých krajín od Flámska až po Sliezko).

Pre Prešov bol však významnejší nový prílev nemeckých kolonistov v polovici 13. storočia, ktorých kráľ Belo IV. (vládol v r. 1235-70) pozval po tatárskom vpáde do krajiny. Sasi mali vďaka rozsiahlym výsadám, ktorými ich panovníci obdarovali, veľký podiel na vzniku a rozvoji stredovekých miest. V Prešove sa Nemci usadili západne od slovenskej osady, na terase nad riekou Torysou, na mieste neskoršieho námestia.

Významným predpokladom rozvoja tunajšej trhovej osady na stredoveké mesto bola jej výhodná geografická poloha na starobylej obchodnej ceste, vedúcej z juhu z Potisia územím Šariša ďalej na sever. Tá sa práve neďaleko Prešova rozvetvovala na niekoľko smerov: na Branisko a ďalej na Spiš, cez Bardejov a Duklu do Haliče a cez Plaveč do Poľska.

Prvá písomná správa o Prešove pochádza zo 7. novembra 1247 a je ňou listina kráľa Belu IV. Panovník v nej reaguje na sťažnosť cistercitských mníchov z Bardejova, obviňujúcich prešovských Nemcov z toho, že odstránili hraničné kamene ich pozemkov a nahradili ich falošnými. V texte je osada Prešov uvedená pod menom "Epuries". Je to latinizovaná podoba maďarského názvu Eperjes. Starší maďarskí historici sa domnievali, že názov Eperjes bol odvodený od slova eper (jahoda). O vzniku tohto mena, aj keď iste nie historicky verne, hovoria dve stredoveké legendy. Podľa prvej dal na pustatine na mieste Prešova postaviť hrádok zemepán z Fintíc. Dôvodom bolo veľké množstvo jahôd, rastúcich na tomto mieste, ktoré veľmi obľubovala jeho manželka. Od nich vraj dostal meno hrádok i neskoršie mesto.

Známejšia je druhá povesť. Jej dej sa odohráva v prvej polovici 12. storočia, keď sa v tomto kraji zdržiaval kráľ Belo II. Slepý (vládol v r. 1131-1141) počas prenasledovania svojho synovca Boriča, obvineného zo zrady. Podľa nej sa kráľ raz stratil svojmu sprievodu a pretože cestu nájsť sám nebol schopný, smäd a hlad zaháňal jahodami, ktoré rástli všade v hojnom množstve. Keď ho potom večer našli rytieri, rozhodol sa na pamiatku tejto udalosti pomenovať neďalekú dedinu podľa jahôd. Samozrejme, ani jedna z legiend nie je písomne doložená a všeobecné používanie maďarského miestneho názvu od raného stredoveku poukazuje skôr na prítomnosť a početnosť tohto etnika v Prešove a okolí.

Niektorí starší autori uvádzajú (rovnako bez zmienky v historických prameňoch) aj prvý nemecký názov Prešova - Langdorf (Dlhá ves). Podľa tradície takto pre jej tvar pomenovali slovenskú osadu prví saskí kolonisti. Čoskoro však i oni prevzali už existujúce pomenovanie v podobe Eperies. Od neho sú utvorené takisto latinské podoby mena mesta: Epuries, Eperiessinum, Aperiascinum, Fragopolis.

Slovenský názov pôvodnej osady nie je známy a pomenovanie Prešov sa v písomných pamiatkach objavuje až od 16. storočia. Ako však uvádza prof. F. Uličný v knihe Dejiny osídlenia Šariša, názov Eperies (Eperyes) bol len maďarským variantom, resp. paralelou pôvodného slovenského názvu koreniaceho v mene Preš.

Slovenský názov nepretržite používalo okolité slovenské obyvateľstvo a prostredníctvom obchodníkov, vojakov a iných sa rozšíril aj v Poľsku, odkiaľ sú známe aj najstaršie slovenské pomenovania mesta. Teda názov Prešova nekorení v maďarskom slove eper (jahoda), ako sa mylne domnievali starší maďarskí historici, ale v slovanskom mene Preš.

Ďalšia správa o Prešove pochádza z roku 1248. Hovorí sa v nej o prešovských Sasoch (Saxones de Eperies), ktorým kráľ Belo IV. daroval zem, patriacu kedysi zemanom Bathovi a Innemu. Už v polovici 13. storočia disponovali tunajší nemeckí prisťahovalci viacerými privilégiami, čo ich odlišovalo od domáceho obyvateľstva. V tomto období bol Prešov ešte poddanskou dedinou, patriacou k panstvu hradu Šariš. Jej obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, a vďaka výhodnej polohe aj obchodom a remeslami. Ich postavenie sa od základu zmenilo po získaní rozsiahlych mestských privilégií, ktoré 28. januára 1299 udelil Sasom z Prešova, Sabinova a Veľkého Šariša kráľ Ondrej III. (vládol v r. 1290-1301). Okrem poskytnutia výsad, všeobecne platných u spišských Nemcov, boli obyvatelia všetkých troch miest oslobodení od akýchkoľvek poplatkov a naturálnych dávok šarišským županom a kráľovským kapitánom Šarišského hradu, boli vyňatí spod ich súdnej právomoci a zbavení povinnosti služby v kráľovskom vojsku. Kráľ im zaručoval ochranu pred požiadavkami a násilnosťami okolitých šľachticov a potvrdil všetky skôr udelené výsady. Za to boli všetky tri mestá povinné odvádzať spoločnú ročnú daň stopäťdesiat mariek striebra. Tieto výsady mali v dejinách Prešova mimoriadne veľký význam, pretože ho politicky i právne vyčlenili spomedzi susedných obcí a spolu s neskoršími privilégiami umožnili od začiatku nasledujúceho storočia jeho vývin ako slobodného kráľovského mesta. Pre ďalší vývoj mesta bola významná skutočnosť, že privilégia boli síce udelené Nemcom, vzťahovali sa však aj na ostatné (slovenské a maďarské) obyvateľstvo.

 
17.7.2006 | Pridal: Redakcia PIS | Mesto Prešov | čítané: 56652 krát