PIS: aktuálne informácie o meste, radnici a spoločenských, kultúrnych a športových akciach v regióne

https://pis.sk/clanok/4212/prazdninovy_tip_na_vylet-hreben_kralovej_hole.html

Prázdninový tip na výlet: Hrebeň Kráľovej hole

Legendami opradená Kráľova hoľa (1 946 m) tvorí dominantu východnej časti Nízkych Tatier (Kráľovohoľských Tatier). Je jedným z najvyhľadávanejších slovenských výhľadových vrcholov s neuveriteľne širokým záberom na všetky svetové strany. Od Žiarskeho sedla smerom na východ je chrakateristický hoľnatý hrebeň, ktorý sa nazýva skupina (hrebeň) Kráľovej hole a tvorí najvýchodnejšiu časť hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Túra týmto hrebeňom patrí k veľmi hodnotným, ale aj dosť náročným horským podujatiam.
Skupina Kráľovej hole od Andrejcovej

Trasa: Šumiac (880 m) – Predné sedlo (1 451 m) - Vyšné sedlo (1 599 m) - Kráľova hoľa (1 946 m) – Stredná hoľa (1 876 m) - Orlová (1 840 m) – Bartková (1 790 m) – Žiarske sedlo (1 473 m) – útulňa Andrejcová (1 420 m) - Pod Úplazíkom (1 320 m) - Pohorelá, žel st. (680 m).

Značka: modrá 2610, červená 0801, modrá 2621.

Pohorie: Nízke Tatry

Trvanie trasy: 7:50 h

Obtiažnosť: náročná

Mapa: VKÚ Harmanec č. 123 - Nízke Tatry - Kráľova hoľa, 1:50 000

Prístup na začiatok trasy (pozri www.cp.sk):

Autobus SAD z Prešova cez Poprad do Červenej Skaly, odtiaľ do Šumiaca.

Vlak z Prešova cez Kysak a Margecany do Červenej Skaly, odtiaľ autobus do Šumiaca.

Túra sa začína na konečnej zastávke autobusu v Šumiaci (880 m). Tu sa napojíme na modrú značku, ňou začíname stúpať ulicou, čochvíľa však značka bočí doprava a v trávnatom úbočí rýchlo naberá výšku, prvýkrát križujúc pevnú cestu nad Kráľovu hoľu. Na tomto úseku niet príliš oddychového miesta, značka neustále stúpa chodníkom a cestou prevažne po lúčkach, miestami aj v lese. Napokon prichádza na miesto zvané Úboč so skalným útvarom, kde opäť križuje cestu. Nasleduje strmý úsek v lesnom prieseku, na ktorom sa už podpísala aj kalamita. Ten sa končí až pri ďalšom križovaní cesty v Prednom sedle (1 451 m, 1:40 h).
Pokračujeme opäť pomerne strmo nahor lesom, ktorý sa však postupne znižuje a redne, až vychádza na výrazné hrebeňové rameno a na hoľu, porastenú kosodrevinou. Dosahujeme pri skalnej kóte Vyšné sedlo (1 599 m) a začína sa záverečný výstup na „hlavu“ Kráľovej hole, ktorej vrchol sa už viditeľne približuje a postupne čoraz viac otvára. Stúpame nepríjemnou, rozbitou kamenistou cestou, okolo typických bridlicových doskovitých skál až tesne pod vrcholové plató, kde sa už stúpanie trocha zmierňuje. Napokon prichádzame k budove retranslačnej stanice a vysielača (jej predsieň býva otvorená ako núdzový úkryt, aj keď v poslednom čase ju niekoľko ľudí našlo zamknutú, čo vraj súvisí so zmenou majiteľa objektu). Hneď vedľa neho je vrchol Kráľovej hole (1 946 m, 3:15 h). O výhľade, ktorý sa odtiaľ naskytá na okolité horstvá, je škoda písať, treba ho jednoducho vidieť. Pochodil som toho po Slovensku i mimo neho dosť, ale „Kráľovka“ je určite v mojom Top 10. Za dobrého počasia, najmä počas inverzií na jeseň a v zime, ale aj v lete po prechode frontu, sú to záležitosti na hodinové „sedánky“ a čítanie krajiny.
Pokračujeme po červenej značke. Pred nami je hôľnatý zvlnený hrebeň s množstvom skvelých výhľadov, najmä na začiatku ozvláštnený kamennými mrazovými zrubmi, vežami a stienkami, dôsledkami drsnej klímy a periglaciálnej (mrazovej) modelácie reliéfu. Klesneme do plytkého sedielka, minieme predvrcholovú kótu a pohodlný chodník, z ktorého sú zaujímavé pohľady najmä na sever, do ľadovcom modelovaných kotlov, čochvíľa ústi na vrchol Strednej hole (1 876 m, 3:55 h).
Z nej pokračujeme pekným hrebeňom najskôr nadol, do plytkého sedla a z neho opäť stúpame na skalnatý dvojvrchol Orlovej (1 840 m, 4:30 h) so slovenským dvojkrížom. Z nej zostupujeme opäť do sedielka, práve tu treba dať za horšieho počasia pozor a nenechať sa zviesť bočnou rázsochou na horehronskú (ľavú, južnú) stranu. Značka a tyče vedú spoľahlivo na vrchol Bartkovej (1 790 m, 4:50 h). Tu sa začína zostup, najskôr mierny, postupne však v pásme kosodreviny a nízkeho lesa naberá na strmosti. Nepríjemný, miestami rozbitý chodník napokon prichádza až do Ždiarskeho sedla (1 473 m, 5:30 h). Tu je aj rozbitá koliba s opravenou povalou, ktorá sa dá použiť ako núdzové útočisko. Zo sedla doľava, na hronskú stranu, vedie dnes už neznačený, no dosť výrazný chodník (hneď na začiatku býva málo výdatný prameň). Tento chodníček vedie traverzom popod hrebeň (žiaľ, kalamita tu úplne zničila les) až do sedla Pod Úplazíkom, čo trvá asi 20 minút, kto si trúfa, môže tu ušetriť nejaký ten čas...
Naša trasa však pokračuje po červenej zo sedla nahor, niekoľko desiatok výškových metrov až na výhľadové miesto. Tu vchádza do lesa a po chodníku, takmer po vrstevnici míňa po ľavej ruke vrchol Andrejcovej (1 519 m). Napokon chodník klesne až na poľanu s turistickou útulňou Andrejcová (1 420 m, 6 h - možnosť nocľahu vo vlastnom spacáku, núdzový úkryt, výdatný prameň vody).
Od smerovníka doľava na modrú značku, ktorá vchádza do lesa (resp. toho, čo po ňom ostalo po kalamite). Značku treba sledovať, aj keď bola obnovená, chodník v miernom traverze klesá až na križovatku Pod Úplazíkom (1 320 m, 6:15 h). Nasleduje pomerne prudký, nepríjemný zostup v kalamitnom území po nevýraznom bočnom rebre hlavného hrebeňa. Križujeme niekoľko zvážnic, až napokon prichádzame do otvoreného terénu lúk nad Pohorelou. Pomedzi dva vŕšky prichádzame na okraj dediny, k Pohorelskému medokýšu (800 m, 7:20 h). Odtiaľ už po asfaltovej ceste nadol cez rázovitú horehronskú dedinu na jej dolný okraj, na železničnú i autobusovú zastávku Pohorelá (680 m, 7:50 h). Návrat je možný vlakom cez Červenú skalu a Margecany, prípadne autobusom (možná kombinácia aj s vlakom) cez Poprad, prípadne Brezno.

Niekoľko technických pripomienok: Najmä v lete si treba dať pozor na počasie, zažiť totiž poriadnu búrku na hôľnatom hrebeni, kde sa niet kam skryť, môže byť životu nebezpečné. Odporúčame aj preto nástup skoro ráno, pokiaľ možno, s nocľahom pred túrou niekde v okolí (penzióny sú v každej horehronskej obci, v Pohorelskej Maši aj kemping).
Rovnako nepríjemná je tu aj hmla so silným vetrom, ktorá dokáže orientačne menej skúseného človeka dostať do úzkych. V taký čas treba postupovať po zimnom tyčovom značení a dávať pozor najmä na zrázne svahy severných kotlov na Strednej holi a Bartkovej. Určite si je potrebné so sebou vziať aj čosi teplejšie na oblečenie, lebo ako je „Kráľovka“ nádherná, tak je aj veterná a poriadne vysoká.
Napokon, nezabudnite na dostatočnú zásobu vody (aspoň 3 litre), lebo tej na prvých dvoch tretinách trasy takmer niet. Na túto celodennú túru už treba mať slušnú kondíciu, prevýšenie vyše 1 000 metrov a aj vyše 20-kilometrová dĺžka robia svoje.
Kráľova hoľa má ako jeden za mála slovenských vrchov vlastnú, a mimoriadne peknú, internetovú stránku. Nájdete ju na www.kralovahola.sk

 
10.7.2008 | Pridal: Martin Belej | Tip na výlet | čítané: 10189 krát