Názov vystihuje tohtoročné potopy, počas ktorých Torysa zaplavila bufet Marakaňa na cyklistickom chodníku medzi Prešovom a Veľkým Šarišom. Stálo veľa námahy, aby sa prevádzka otvorila, no v jeho areáli sa nakoniec podaril aj prvý ročník Potopa festu.

Pred festivalom mi organizátor v telefóne povedal, že po začatí nebude v tom hluku počuť zvonenie mobilu. Pomyslel som si, že ani pri veľkých hudobných festivaloch sa niečo podobné nestalo. POTOPA FEST 2010 však prekvapil dobrou organizáciou vo všetkých smeroch. Potvrdili to viacerí návštevníci. Tiež mi napadlo: "nič tu nemajú ale snažia sa", to bolo pre niektorých smiešne.

Za dve eurá dostali Prešovčania rockový nárez aký tu nebol od júlového Dobrého Festivalu 2010 na Delni. Program odštartovala skupina Sabaka, nasledovali prešovskí Coolaction v štýle hard rock a po nich prišli dve punkové formácie Poďme do práce a Strecha.

S postupom noci bolo v areáli stále viac ľudí (a vody). Bavili sa napriek neustálemu ale aspoň miernemu dažďu. Ten dodal POTOPA FESTu asi tú správnu atmosféru, pretože návštevníci mali ozajstnú radosť z tejto potopy, z dobrého piva a hudby. Niekto dokonca kričal: "to nie je pohoda ale potopa!"

Heľenine Oči sa už pri nazvučovaní zabávali: "tu mi to prifajči", pred polnocou popriali krásny slnečný večer a zahrali originálny koncert ktorý prinútil všetkých pod pódiom skákať. Zlatý klinec pohodovej potopovej šou boli Chiki liki tu-a. Treba povedať, tiež chytili zvukový "stereotyp" svojich predchádzajúcich koncertov za pačesy a improvizovali. To, čo vedia robiť so skladbou Monte carlo je jednoducho neskutočné. Na záver 20 minút po jednej nad ránom vyzvali ľudí, aby pri odchode z festivalu nepopadali do Torysy a nech sa do Marakane chodí na pivo často.

Koncertný večer uzavrela Atlantída a noc pokračovala 80's, 90's oldies diskotékou.