Pri zobrazovaní stránky používate aktívny script na blokovanie prídavných modulov (adBlocker). Pre správne zobrazenie všetkých sekcií ho deaktivujte.
obsah:

dnes je Streda - 7. december 2016 - Ambróz | zajtra Marína

PIS.sk

História mesta - Znovuzrodenie (1711 - 1848)

Do druhého desaťročia 18. storočia vstupoval kedysi prekvitajúci bohatý Prešov vo veľmi žalostnom stave. Azda žiadne mesto na Slovensku nepostihla taká hlboká kríza.

Mestské hospodárstvo bolo úplne rozvrátené, zadĺženosť dosahovala sumu takmer 100 000 zlatých, čo predstavovalo niekoľko ročných dôchodkov z predchádzajúceho obdobia. Vojnové pustošenie, požiare a mor spôsobili rapídny pokles obyvateľstva: viac ako polovica domov bola neobývaná a predmestia úplne vyľudnené. Tento stav dokumentuje skutočnosť, že mesto, označované ešte pred polstoročím ako \"Malá Viedeň\" ponúkalo teraz každému, kto sa v ňom bol ochotný usadiť, zadarmo dom, meštianske práva a na niekoľko rokov oslobodenie od daní. Tento úbohý obraz len veľmi málo pripomínal niekdajšiu slávu. Bez preháňania možno povedať, že rokom 1710 sa končí existencia starého stredovekého Prešova a nasledujúcim rokom sa začína písať úplne nová epocha v dejinách mesta, charakterizovaná výraznými zmenami vo všetkých sférach jeho života.

Trvalo asi dve desaťročia, kým sa zúboženému mestu podarilo prekonať obdobie stagnácie, pozbierať sa z ťažkých rán a nastúpiť cestu nového hospodárskeho a kultúrneho rozvoja. Tak ako v predchádzajúcich storočiach, hlavnú úlohu v hospodárskom živote mesta mal obchod a remeselná výroba. Remeslo v 18. st. poväčšine neprekročilo rámec cechovej organizácie. Medzi najvýznamnejšie cechy patrili obuvníci, kožušníci, debnári, krajčíri, stolári, mečiari, povrazníci, kolesári, tokári, remenári, zámočníci, hodinári, puškári, klobučníci, gombičkári, farbiari, tkáči, kordovaníci a garbiari. Okrem nich bol Prešov aj naďalej známy tkaním plátna a súkna, farbením plátna, ako i už tradičnou výrobou pušného prachu a zvonolejárstvom. Zo vzácnejších odvetví hodno v prvej tretine storočia spomenúť výrobu papiera a neskôr organov. Na sklonku 18. st. začali aj tu vznikať prvé manufaktúry, ktoré v nasledujúcich desaťročiach pomaly vytláčali cechy z hlavných výrobných odvetví. Medzi prvými boli založené manufaktúry na fajansu a keramiku, neskôr na tkanie vlnených látok. Veľký hospodársky význam mala v prvej polovici 19. st. Burchardova octáreň. Z obdobia napoleonských vojen a kontinentálnej blokády patrí Prešovu prvenstvo vo výrobe cukru z cukrovej repy (r. 1803). Dôležité miesto v hospodárstve mesta mali dva staré vodné mlyny a jeden tzv. \"suchý\" mlyn, ako aj tehelňa, stojace mimo zastavanej plochy.

V tomto období bol Prešov významným strediskom obchodu, miestom konania týždenných trhov a viacerých jarmokov (k výročnému trhu na sv. Vavrinca pribudli postupne ďalšie). Napriek viacerým negatívnym javom a poklesu dôležitosti, hlavne od konca 18. storočia, zachoval si svoj význam aj diaľkový obchod. Nepriaznivú úlohu zohrali najmä udalosti celokrajinských rozmerov, ako bolo pripojenie Haliče a južných častí Poľska k habsburskej monarchii či presun ekonomického a politicko-správneho centra Uhorska do dynamicky sa rozvíjajúcich južnejších oblastí a s tým súvisiaci pokles významu slovenských miest. Zmeny nastali i v zložení a pôvode obchodníkov. Pri výraznom poklese podielu Nemcov sa v 18. storočí popri domácich občanoch a obyvateľoch iných častí krajiny neraz stretávame s balkánskymi obchodníkmi (Gréci, Srbi) a od prvej tretiny 19. storočia stále častejšie s veľkoobchodníkmi židovského pôvodu.

Dôležitou súčasťou mestského hospodárstva ostávala poľnohospodárska výroba. Priamo vo svojom chotári mal Prešov asi 50 ha ornej pôdy, 25 ha lúk a lesy. Postupne sa podarilo aspoň sčasti získať späť vidiecke majetky, dediny a tokajské vinice, zálohované na sklonku 17. storočia. Zvlášť veľký význam pre mestskú pokladnicu mali aj v tomto období tokajské vinohrady. Víno z nich sa nielen predávalo v mestských hostincoch, ale tiež predstavovalo dôležitý vývozný artikel.

Vďaka pokračujúcemu hospodárskemu rozvoju, ako aj dlhotrvajúcemu mieru (v r. 1711 -1848 Prešov nezažil vojnu) rástol počet obyvateľstva. V 80. rokoch 18. storočia už opäť prekročil 6000 a pred rokom 1848 žilo v meste už 9000 ľudí. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím veľkými zmenami prešla národnostná a konfesijná štruktúra obyvateľstva. Pretože väčšina prešovských Nemcov a Maďarov zahynula počas vojnových udalostí a morových epidémií na konci 17. a začiatku 18. storočia, podieľali sa na prudkom vzraste počtu obyvateľov predovšetkým prisťahovalci z blízkeho okolia, prevažne slovenskej národnosti.

V Prešove v 18. storočí mali dominantné postavenie (a to aj medzi bohatými mešťanmi) Slováci, pričom Nemci poklesli na početne slabšiu menšinu a Maďari sa takmer úplne stratili. Spomínaní Gréci, Srbi či Arméni sa tu neusadili vo väčšom počte a nevytvorili tak samostatné kolónie ako v niektorých iných mestách. K čiastočným zmenám v národnostnej štruktúre došlo až od 40. rokov 19. storočia, keď v dôsledku nového prílevu prisťahovalcov, vzrastu uhorského štátneho povedomia a počiatočnej maďarizácie vzrástol podiel maďarského obyvateľstva.

V konfesijnej štruktúre obyvateľstva došlo v 18. storočí k výrazným zmenám. V dôsledku rekatolizácie prestúpila postupne väčšia časť mešťanov na katolícku vieru a taktiež väčšinu vidieckych prisťahovalcov tvorili katolíci. Až do roku 1781 bola katolícka cirkev jedinou povolenou cirkvou na pôde mesta. Evanjelici museli ešte r. 1711 odísť na predmestie, kde si v zmysle šopronských a bratislavských artikul (z r.1681 a 1687) smeli vybudovať drevený kostol a drevenú školu. Až po vydaní tolerančného patentu (1781) a osobnom pričinení sa Jozefa II. (vládol v r. 1780-1790, v Prešove bol v r. 1770 a 1783) počas jeho druhej návštevy Prešova r. 1783 získala evanjelická cirkev kúpou späť budovu kolégia a bývalý maďarský kostol. V meste pôsobili v 18. st. dva evanjelické a. v. zbory, slovenský a nemecký (neskôr nemecko-maďarský). Po r. 1711 získala všetok majetok evanjelikov katolícka cirkev, predovšetkým jezuiti. Sídlili v budove kolégia a používali i vedľa stojaci, pôvodne maďarský evanjelický kostol. V Prešove pôsobili až do zrušenia Spoločnosti Ježišovej r. 1773. Okrem nich žili v meste aj františkáni a v bývalom mestskom špitáli a susednom slovenskom evanjelickom chráme minoriti, rozpustení Jozefom II. r. 1787.

V r. 1816 sa stal Prešov sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva, vyčleneného z mukačevskej diecézy. Nové biskupstvo dostalo vtedy prázdny kostol s kláštorom minoritov a tieto budovy po viacerých stavebných úpravách používa v podstate dodnes. Na sklonku 18. st. sa v Prešove usadili prví židia, ktorí mali dovtedy zakázané zdržiavať sa na pôde mesta. Od 30. rokov minulého storočia pôsobila už prvá židovská obec a bezprostredne pred revolúciou r. 1848 sa začala stavba prvej prešovskej synagógy. Počet židov však v dôsledku početných obmedzení až do polovice storočia nepresiahol sto osôb a vtedy nemali významnejšie pozície v spoločenskom a politickom živote mesta.

Protireformácia sa dosť výrazne podpísala i na rozvoji kultúry a vzdelanosti. V r. 1711 bolo opätovne zrušené evanjelické kolégium a v budove bývalej humanistickej školy obnovilo činnosť jezuitské gymnázium, ktoré však nedosiahlo významnejšiu úroveň.

Evanjelici smeli mať v drevenej predmestskej budove iba triviálnu školu, kde však, napriek viacerým sťažnostiam jezuitov, od polovice 18. storočia prednášali i tzv. vyššie náuky. O tom, akému uznaniu sa škola i pri skromných podmienkach existencie tešila, svedčí nielen ďalšie štúdium jej odchovancov na nemeckých univerzitách, ale aj návšteva Jozefa II. v r. 1770. Po navrátení budovy kolégia sa začal dynamický rozvoj školy, v rámci ktorej popri dištriktuálnom gymnáziu v prvej polovici 19. storočia prebiehalo i štúdium práva a teológie. Po rozpustení jezuitov a následne i minoritskej rehole zaniklo katolícke gymnázium a obnovili ho až františkáni na začiatku 19. storočia.

So školstvom bol v tomto období úzko spätý rozvoj kultúrneho a literárneho života v meste. Bohatú latinskú poéziu zanechal rektor predmestskej školy, kňaz a superintendent Gregor Fabri (1718-1779), cenné cirkevno-historické dielo vytvoril subrektor školy a kňaz nemeckého zboru Ján Samuel Klein (1748-1820). Čulý literárny život sa rozprúdil od 20. rokov 19. storočia na kolégiu, keď začali svoju činnosť študentské spoločnosti (slovenská, maďarská a nemecká), dotvárajúce kultúrny život mesta. Viacerí členovia tak slovenskej, ako i maďarskej spoločnosti sa neskôr stali významnými politikmi, verejnými činiteľmi, spisovateľmi, básnikmi či vedcami Š. M. Daxner (1822-1892), J. Srenka (1808-1853), Ľ. Hroboň (1817-1880), I. Vahot (1820-1879), S. Vachott (1818-1861), J. Sárossy (1816-1861), A. Greguš (1793-1838), F. Kerényi (1822-1852), J. Záborský (1812-1876), D. Irányi (1822-1892), J. Hunfalvy (1820-1888), Ľ. Haán (1818-1891) a iní).

V prvej polovici 19. st. pôsobil v Prešove tunajší rodák, maďarský romantický básnik Frigyes Kerényi (vi. menom Friedrich Christmann)a autor prvej vlastivednej monografie o Šarišskej stolici, nemecký básnik Thomas Krieger (1730-1785) Vo výtvarnom umení vynikol autor neskorobarokových sakrálnych nástenných malieb Ondrej K. Trtina a v neskoršom období významný portrétista Ján Rombauer (1782-1849). Do dejín svetovej lekárskej vedy sa natrvalo zapísal prešovský lekár Ján Adam Raymann (Reimann) (1690-1770), ktorý v r. 1721 ako prvý v Európe úspešne očkoval proti pravým kiahňam.

Súbežne s hospodárskym rozvojom pokračovala aj výstavba mesta. Zakrátko sa podarilo opraviť škody z predchádzajúceho obdobia a po zastavaní celého vnútorného mesta si aj zámožnejší mešťania budovali na predmestiach výstavné domy so záhradami. Dominantným architektonickým slohom v 18. storočí bol barokový sloh. Medzi najkrajšie barokové stavby v meste patrí palác Klobušickovcov, Sirmaiov palác, Župný dom či prebudovaný kostol sv. Jána Krstiteľa. Dynamický stavebný rozvoj dokumentujú pochvalné slová Mateja Bela (1684-1749) o krásnych prešovských budovách, parkoch, ružových a kvetinových záhradách. Podobne sa o Prešove vyslovil o viac ako šesť desaťročí neskôr počas návštevy mesta básnik Šándor Petófi (1824-1849): \"Vie Boh, aké milé mesto je tento Prešov. Krásne, živé, veselé, priateľské. Ako životaplná mladá nevesta... Krajších v Uhorsku iste nie je veľa.\"

Na začiatku 19. st. museli stavebnému rozvoju definitívne ustúpiť dovtedy kompaktné, aj keď už dávno nefunkčné hradby. Po zbúraní oboch hlavných brán sa spojili predmestia s vnútorným mestom a Prešov sa rozrastal aj na východnej a západnej strane. Z mestských priekop sa postupne stali záhrady, valy slúžili na prechádzky a na hradbové múry priliepali chudobnejší občania svoje obydlia. Barok vtedy zatlačil klasicizmus, prvky ktorého nesie viacero prebudovaných fasád meštianskych domov.

 
  17.7.2006 | Pridal: Redakcia PIS | Mesto Prešov | zobrazené: 27332 krát |  diskusia (0) |   | |

PRIHLÁSENIE

zabudol som heslo

Užívateľ neprihlásený. Registrácia

INZERCIA

ico

Reality: Predám (69860)

V obci Chminianska Nová Ves s dobrým dialničným spojením s Prešovom cca 10 min. , ponúkame na predaj 3-izbový tehlový byt s vlastným kúrením a balkónom v OV. Byt je okamžite k dispozícii. Bližšie info a foto aj na www.igreality.sk

0903670564 | ico | cena: 37.650,-€
ico

Voľný čas / hobby: Predám (68783)

Predám objektív Nikon Nikorr AF-S 18-55mm f/3.5-5.6 G II ED. Objektív je v 100% stave ako po mechanickej tak aj optickej stránke. Celý Čas bol nasadený filter. V cene je predná aj zadná krytka, dôvodom predaja je prechod na vyšší model.

0907768239 | cena: 80,-€
ico

Reality: Predám (69781)

Stavebný pozemok v obci Kokošovce, okr. Prešov o výmere 1043 m2, šírka pozemku 20 m, dĺžka pozemku 54 m. Odpadové vody sú zvedené do obecnej kanalizácie. Elektrina, plyn a kanalizačná prípojka sú pri pozemku. Prístup asfaltová cesta.

0907030623 | ico | cena: 18.900,-€
ico

Reality: Predám (69815)

Na predaj pozemok v obci Malý Šariš, ktorý je o výmere 1428 m2. Pozemok je rovinatý, inžinierske siete sú v dosahu pozemku a celú parcelu je možné rozdeliť na 2 samostatné parcely. Cena 19,90 eur/m2.

0907030622 | ico | cena: 19,-€
ico

Reality: Predám (67242)

NOVÁ CENA! Športová hala v Prešove na sídlisku III. o výmere 1060 m2. Jedná sa o podnikateľsko-športový objekt s lukratívnou polohou v strede sídliska III. v Prešove v bezprostrednom susedstve cyklistického chodníka. www.halanapredaj.pis.sk

0905324336 | ico | cena: 269.000,-€
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti. OK

© Copyright 2000 - 2015 Vádium s.r.o., Prešov
Powered by Tesmur:CMS