Podľa historika Patrika Derfiňáka z Prešovskej univerzity, mohol byť vodný prameň jedným z možných impulzov osídľovania tejto oblasti. Kúpele, ktoré sa s ním spájajú, zaznamenali najväčší rozmach v 18. storočí a prvej polovici 19. storočia.

"V tom čase barón Splény zriadil v Lipovciach prvé drevené kúpele, tie objekty boli pomerne jednoduché, ale presne v duchu doby reagovali na módu, ktorú odštartovala ruská cárovná Katarína a viacerí západoeurópski panovníci - tráviť letá a voľný čas pri vode a odpočinku mimo kamenných sídel", povedal Derfiňák s tým, že v tomto čase na Šariši vzniká celý rad malých kúpeľov.

"Tieto v Lipovciach boli zaujímavé tým, že boli osadené do veľmi peknej prírody, poskytovali potrebné súkromie pre návštevníkov a postupne sa rozrastali", uviedol historik.

V tom čase sa tu vraj nachádzalo zhruba 20 izieb, ku ktorým boli pristavané kabíny s vaňami. Vo väčšine prípadov sa na spodok vane kládlo ihličie, ktoré sa zalievalo horúcou minerálkou a v tomto kúpeli trávili hostia aj niekoľko hodín.

Kúpele po roku 1848 začali postupne upadať podobne ako iné vidiecke kúpele. O niekoľko desaťročí neskôr sa zvýšil záujem o obchodovanie s minerálnou vodou a pozostatky kúpeľov sa využili na stavbu plniarne a skladov.

Kúpele i minerálnu vodu zo Salvatorských lúk poznali nielen vo vtedajšom Uhorsku, ale aj v iných štátoch, dôkazom toho sú zachované propagačné materiály v nemčine, maďarčine v ruštine i fínskom jazyku. Minerálka z Lipoviec je známa aj dnes. Ľudia z dediny a jej okolia niekedy vystoja rady, aby si mohli na voľne dostupnom mieste naplniť aj niekoľko desiatok plastových fliaš.