Pri zobrazovaní stránky používate aktívny script na blokovanie prídavných modulov (adBlocker). Pre správne zobrazenie všetkých sekcií ho deaktivujte.
obsah:

dnes je Pondelok - 18. december 2017 - Sláva, Slávka | zajtra Judita

PIS.sk

Prešovské cintoríny

Názov / Meno:
Prešovské cintoríny
Sídlo (adresa):
Prešov
Zemepisná poloha:
N 49° 0,14442' E 21° 14,72088' (N 49° 0,14442' 0" E 21° 14,72088' 0")
Poloha na mape:
ico

Významnou kultúrnohistorickou pamiatkou mesta sú jeho cintoríny, ktoré okrem toho, že odrážajú ľudnatosť mesta, ako aj majetkovú úroveň, spoločenské rozvrstvenie, etnické a konfesijné zloženie jeho obyvateľov v minulých storočiach, sami sú sústredením mnohých architektonicko-umeleckých pamiatok a sochárskych diel v podobe cenných náhrobkov, hrobiek a krýpt.

Nie je presne známe, odkedy sa používa súčasný mestský cintorín. Napriek skutočnosti, že až do konca 18. storočia existoval cintorín pri farskom kostole a významnejší mešťania ako aj duchovné osoby boli ukladané do krýpt v kostoloch, nepochybne už v priebehu 17. storočia pochovávalo mesto svojich mŕtvych na cintoríne za hradbami. Jeho základom mohol byť azda ohradený predmestský kostol sv. Leonarda s cintorínom, ako je zobrazený na Rothovej rytine z r. 1667. Najstaršie zachované náhrobné kamene pochádzajú však až z 18. storočia.

Tento mestský cintorín sa vyvinul z viacerých pôvodne samostatných častí. Najväčším bol rímskokatolícky cintorín s kostolíkom, chudobincom a márnicou, situovaný východne od mestskej brány, v susedstve Vyšného Huštáku. Južne od neho, na východ od dnešnej Vajanského ulice, bol evanjelický cintorín so starobincom. Samostatne, na Táborisku, bol pôvodne umiestnený nový neologický židovský cintorín s pohrebnou kaplnkou, založený r. 1876. Veľká vojenská posádka a vojenské udalosti v 19. a 20. storočí si vyžiadali založenie vojenského cintorína na pozemkoch východne od katolíckeho.

Na východ od evanjelického vznikol zasa tzv. obecný cintorín, pre občanov, ktorí z rôznych dôvodov nemohli alebo nechceli byť pochovaní na žiadnom z cirkevných cintorínov. Tieto jednotlivé časti sa neskôr natoľko rozrástli, že v súčasnosti tvoria jeden celok. Na cintoríne možno nájsť viacero zaujímavých hrobov či pozoruhodných náhrobkov. Popri kaplnkách dominujú historickej časti katolíckeho cintorína krypty a obelisky šľachtických rodín (Berzeviczy, Ghillányi, Szepesházy a i. ), z významných osobností hroby Mikuláša Moyzesa, Karola Divalda, Ernesta Rákosiho a iných známych umelcov. Podstatne viac starých hrobiek sa zachovalo na evanjelickom cintoríne, kde sa spomedzi desiatok zemianskych a meštianskych hrobiek vyníma niekoľkometrový, viac ako poldruhastoročný obelisk zakladateľa štúdia práva na prešovskom kolégiu, Štefana Thomku. Možno tu nájsť takisto hroby mnohých profesorov tohto ústavu, akademikov Vandráka a Hažlinského, J. Hôrka, Ľ. Frenyóa a ich kolegov.

Pozornosť návštevníkov pritiahne evanjelická zvonica na terajšom ústrednom prešovskom cintoríne, nachádzajúca sa nad vstupom do evanjelickej časti cintorína. Je postavená na ôsmich stĺpoch a má krytú kopulovitú strechu. Bola postavená v druhej polovici 19. storočia z donácie rodiny Pulskovcov.

Na neologickom židovskom cintoríne stojí vedľa nákladných pomníkov obchodníkov, podnikateľov či advokátov Hrob hrdinov a Pamätník padlým v prvej svetovej vojne. Na vojenskom cintoríne zasa s polorozpadnutými nečitateľnými pieskovcovými pomníkmi dôstojníkov z prvej svetovej vojny a betónovými krížmi československých vojakov či neznámych obetí Hitlerovho útoku na Poľsko ostro kontrastuje novozriadený, vzorne upravený nemecký vojenský cintorín z druhej svetovej vojny.

Okrem tohto cintorína a už spomínaného rímskokatolíckeho cintorína na Kalvárii existujú v meste ešte dva, v súčasnosti už nepoužívané židovské cintoríny. Starý židovský cintorín, situovaný na vrchole kopca, bol používaný od 20. rokov 19. storočia do r. 1888. V strede niekoľkých hodnotných náhrobkov z polovice storočia sa na ňom vypína desaťmetrový žulový obelisk rodiny Holländerovcov. Pod ním sa rozprestiera ortodoxný cintorín so značne poškodenou pohrebnou kaplnkou (márnicou), založený r. 1891 a používaný až do nedávnej minulosti. V súčasnosti sú oba dosť zanedbané a poškodené.

Prebraté z knihy: Sprievodca po historickom Prešove

Foto: Greatmilan

 
  aktualizované: 19.7.2011 | čítané: 6375 krát | diskusia (0) |  

PRIHLÁSENIE

zabudol som heslo

Užívateľ neprihlásený. Registrácia

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti. OK

© Copyright 2000 - 2015 Vádium s.r.o., Prešov
Powered by Tesmur:CMS