Personal mytologies / Osobné mytológie

Otvorené:
utorok – piatok: 10:00 hod. – 17:00 hod.
sobota: 10:00 hod. – 14:00 hod.

Mytológia nie je mŕtva – žije v osobných príbehoch ľudí, pričom prináša usporiadanie do chaosu každodenného života. To, čo si môžeme z mytológie vziať nie je len samotný príbeh, ale hlavne kľúčové aspekty aplikovateľné na našu súčasnú situáciu. Základné charakteristiky sú nadčasové, vyskytujú sa v rôznych kultúrach práve preto, že súvisia s kolektívnou psychológiou prepracovanou hlavne Carlom Jungom. Nevedomé mýty hrajú vždy svoju rolu pod našim zdanlivo racionálnym vedomím a prispievajú k spôsobu ako vnímame okolitý svet.

Vybraní umelci pracujú nielen s tradičnou predstavou mytológie, ale vytvárajú nové príbehy či už na úrovni vedomej alebo podvedomých predstáv. Často pritom využívajú ikonografiu médií a konzumu západnej spoločnosti s ktorou sme dennodenne konfrontovaní.

Umelci: Slavo Durkaj, Jana Hatalová, Dominika Kačkošová, Maroš Kontroš, Vladimíra Vajs, Matej Rosmány
Kurátor: Katarína Balúnová

Slavomír Durkaj, nar. 1976, sa vo svojej maliarskej tvorbe venuje problémom ekológie, politiky, sociológie a masmediálneho spravodajstva. Odlišné podnety sú spracované do uceleného vizuálneho obrazu so silným interpretačným a naratívnym potenciálom vytvárajúc tak nové mytológie dnešnej spoločnosti, ktorá systematicky pracuje na vlastnom zničení. Postavy v naznačených príbehoch so surrealisticko-katastrofickou atmosférou sú anonymné, avšak zastupujúce určitý spoločenský typ, ktorý sa v priebehu histórie opakuje.

Jana Hatalová, nar. 1994, sa venuje figuratívnej maľbe pričom ženské telo je jej hlavným vyjadrovacím prostriedkom. V jej obrazoch prevládajú témy ako genderová skúsenosť, telesnosť, dospievanie, vzťahy a pocit existenciálnej samoty, ktorý s nimi súvisí. Diela sú naratívne, nesú v sebe náznaky temných i absurdných príbehov so znepokojujúcou atmosférou. Banálne výjavy z internetu ale aj fotografie z autorkinho archívu sú spracované cez optiku podvedomia so zaradením archetypálnych postáv a symbolov.

Dominika Kačkošová, nar. 1991, sa na výstave predstaví sériou obrazov s názvom Rituály, v ktorých nadväzuje na predchádzajúcu tvorbu a pokračuje v zobrazovaní autentických domorodých kultúr. Téma obrazov sa zaoberá prechodovými rituálmi pôvodných kultúr v porovnaní s podobnými udalosťami v dnešnej, civilizovanej spoločnosti. Zobrazené rituály súvisia s dôležitými životnými etapami, ako sú narodenie, prechod do dospelosti a smrť členov indiánskych kmeňov žijúcich v oblasti Amazónskych pralesov v kontraste k lineárnej kresbe predmetov odkazujúcich na ritualizované praktiky profánneho moderného človeka.

Maroš Kontroš, nar. 1988, sa vo svojej maľbe venuje skúmaniu možností zobrazovania človeka, ktorého spracováva do antropomorfných znakov a hybridných foriem s dôrazom na plošnú štylizáciu. Figúry sú spodobené v razantných gestách, často v spojitosti s osobnými atribútmi (kvety, hodiny, koláč, mozog...), ktoré dodávajú motívom nový, psychologický či symbolický rozmer. Postavy sú akoby starí známy, rodina či priatelia pretavení cez imagináciu románových hrdinov osobnej mytológie.

Matej Rosmány, nar. 1981, sa na výstave predstaví inštaláciou súčasného oltára odkazujúc na dielo Stana Filka. Pre autora typická ironická hra s formou a milý sarkazmus je v tomto prípade zastúpený zostavou keramickej plastiky. Špekáčikový budha a čokoládoví zajaci spracúvajú tému konzumu na úkor duchovnosti. Staré mýty tak dostávajú novú ikonickú podobu založenú na komercii a zákonoch trhovej politiky.

Vladimíra Weiss, nar. 1987, pracuje s tokom obrazov v médiách, ktoré nám ponúkajú popkultúrne príbehy novej mytológie. Za pomoci citácií, irónií či hyperbol parafrázuje súčasný svet, nevyhýbajúc sa ostrému sarkazmu či vtipnej nadsázke. Často siaha po citáciách z dejín umenia vracajúc sa k starým mytológiám, ktoré konfrontuje so súčasnou popkultúrou. Alegorické bytosti transformuje do autobiografických výpovedí na prvý pohľad banálnych príbehov avšak so sociálno-kritickým podtónom.