Piatok, 17. január 2020
Meniny má Nataša | zajtra Bohdana

Tip na výlet

  • Magura z náprotivných hrebeňov Braniska
    Druhý najvyšší vrch pohoria Bachureň, Magura (1 064 m), ponúka typické krajinné scenérie flyšovej oblasti na rozhraní Šariša a Spiša. Horské lúky sa striedajú so zmiešanými lesmi, k tomu niekoľko zaujímavých pohľadov na blízke i širšie okolie.
    27.3.2008
    0
  • Kaskády v tiesňave Voroblik
    V závere turisticky známej Kopytovskej doliny v severnej časti Braniska vyhĺbili horské potoky Voroblik a Chmeľová do dolomitového podložia dve nádherné, rovnomenné roklinovité tiesňavy. Nevedie do nich oficiálne značenie a pre problematickú priestupnosť sú mimo masovej turistickej popularity. Atraktívnosťou si však v ničom nezadajú so susednou Lačnovskou tiesňavou, alebo aj menšími roklinami Slovenského raja.
    13.3.2008
    0
  • Masív Búčí
    Najnižšia z tisícmetrových kót pohoria Bachureň je hora Búče (1 005 m). Tvorí ju pretiahnutý úsek hrebeňa s výhľadovou oblou vrcholovou homoľou. Na severných svahoch, spadajúcich k obci Renčišov, je známe lyžiarske stredisko, v južných úbočiach, hoci Búče patria do flyšového pásma, sa nachádza krasová jaskyňa Zlá diera.
    28.2.2008
    0
  • Čierna hora zo Zlatej Bane
    Druhý najvyšší vrch Slanských vrchov, Čierna hora (1 073 m), sa vypína v hlavnom hrebeni nad údolím potoka Delňa. Predstavuje zalesnený, rozložitý masív s rozsiahlym, plochým vrcholovým plató a typickými častými výstupmi andezitových veží, dosák a lavíc na povrch.
    14.2.2008
    0
  • Pohľad z Komína
    Hrebeň Červenej skaly (875 m) oddeľuje od seba dve významné doliny v severnej časti pohoria Branisko - Lačnovskú a Kopytovskú. Charakterizujú ho zaujímavé skalné formy - veže, steny, brány, ako aj jaskynné útvary. Najznámejším a najnavštevovanejším podzemným priestorom je jaskyňa Komín.
    31.1.2008
    0
  • Zádielska tiesňava z Hájskej vyhliadky
    Zádielska planina je jednou z najkrajších krasových oblastí Slovenska. Medzi ňou a planinou Horný vrch vyhĺbil Zádielsky potok najkrajšiu a najmohutnejšiu krasovú tiesňavu Slovenska, Zádielsku dolinu. Zároveň je lákadlom planiny aj jej izolovaný juhovýchodný výbežok so zrúcaninami Turnianskeho hradu. Hoci spádovo Zádiel nepatrí do prešovskej oblasti, vzhľadom na význam a dobrú dostupnosť, do tohto internetového sprievodcu patrí.
    17.1.2008
    0
  • Patria zo Smrekovice
    Viete, ktorý kopec je v okrese Prešov najvyšší? Znalí asi áno, ale laici by možno mali s touto otázkou problém. Je ním Patria (1 171 m) v pohorí Branisko. Táto hora je z hlavného hrebeňa vysunutá viac na východ, na šarišskú stranu a je zároveň druhou najvyššou horou Braniska po Smrekovici, za ktorou zaostáva o 29 výškových metrov.
    3.1.2008
    0
  • Smrekovica z hrebeňa Bachurne
    Najvyšší vrch pohoria Branisko, Smrekovica (1 200 m), bol roky mimo pozornosti turistov. Jeho hustým lesom zarastený vrchol neposkytoval príliš dobré pohľady na okolie. Situácia sa zmenila po polome a následnej ťažbe, po ktorej je z odkrytého vrcholového hrebeňa niekoľko excelentných výhľadových bodov. Od roku 2005 vedú na vrchol aj značené trasy.
    20.12.2007
    0
  • Veľká Ružínska jaskyňa
    Ružínsky kras je významnou lokalitou krasových fenoménov v pohorí Čierna hora. Je bohatý nielen na povrchové, ale aj podpovrchové javy. Najznámejšou z niekoľkých desiatok jaskýň je Veľká Ružínska jaskyňa v doline Malý Ružínok. Celá táto oblasť patrí do geomorfologickej časti Pokryvy.
    6.12.2007
    0
  • Sokolia skala
    Výrazné tvary bradlového pásma si všimol v teréne zrejme každý, kto cestoval medzi Lipanami a Starou Ľubovňou. Vápencové tvrdoše vystupujú do oblej krajiny v podobe ostrých skalných chrbtov. Zrejme najkrajšie bradlo celej tejto oblasti, Sokolia skala, je však zasunutá až pod úpätie Čergova a aj preto verejnosti menej známa.
    22.11.2007
    0
  • Hlavný prameň na Borkute
    Juhozápadná časť Prešova leží na úpätí Šarišskej vrchoviny, do ktorej patria aj populárne prímestské rekreačné miesta - pramene minerálnych vôd v lokalitách Borkut, Kvašna voda a Cemjata. Jednotlivo ich navštevujú denne desiatky Prešovčanov, zaujímavá je však prechádzka po tejto oblasti v jednom.
    8.11.2007
    0
  • Na hrebeni Bujanovských vrchov
    Podcelok Čiernej hory, Bujanovské vrchy, vypĺňajú priestor medzi údolím potoka Bystrá a Hornádom na sever od tejto rieky. Je to predovšetkým územie lesov, ale aj nádherných horských lúk, ktoré vrcholí skalnatou kótou Suchý vrch (799 m).
    1.11.2007
    0
  • Na Mindžovej, pohľad na Bachureň
    Okrem hlavného hrebeňa má pohorie Bachureň niekoľko zaujímavých zákutí. Patrí medzi ne aj oblasť „vnútra podkovy“, teda časť, ktorú poloblúkovito ohraničuje hlavný hrebeň a ktorá tvorí pramennú oblasť riečky Malá Svinka.
    25.10.2007
    0
  • Roháčka z klenovských lúk
    Najvyššiu časť rudohorského pohoria Čierna hora tvorí podcelok Roháčka. Ten sa vypína severne od Hornádu, tvorí tak severozápadnú časť pohoria s dominantnými vrchmi Roháčka (1 028 m) a Čierna hora (1 024 m). Hrebeňovka tohoto podcelku patrí k veľmi pekným, nie príliš náročným podujatiam a je vďačná najmä na jeseň.
    18.10.2007
    0
  • Malý Minčol (v strede), vľavo Javorová
    Severozápadný výbežok pohoria Čergov tvorí bočný hrebeň Malého Minčola (1 054 m). Je od okolia oddelený hlbokými dolinami potoka Solisko a Večného potoka. Krajinársky sa podobá hlavnému hrebeňu pohoria, sú na ňom veľmi pekné úseky poloninových lúk s výhľadmi, ale aj hlboké lesy. Táto hrebeňová rázsocha je zároveň súčasťou hlavného európskeho rozvodia.
    11.10.2007
    0
  • Hrebeň Rebier
    Bradlové pásmo robí z územia na pomedzí Šariša a Spiša veľmi príťažlivú krajinu. Medzi jeho najkrajšie časti patrí hrebeň Rebier s najvyššou kótou 705 m. Tento kompaktný skalnato-lúčnatý chrbát sa tiahne od Šarišského Jastrabia smerom na juhovýchod až ku Kyjovu a ponúka krásnu prechádzku s netypickými, príťažlivými pohľadmi.
    4.10.2007
    0
  • Krajina nad Hanigovcami
    Azda najmenej známymi zo zachovaných zrúcanín hradov v okolí Prešova sú zvyšky Hanigovského hradu. Sú „zašité“ medzi kopcami bočnej hrebeňovej rázsochy pohoria Čergov, pričom stoja na najvýchodnejšom výbežku bradlového pásma na styku s Čergovom. Nenáročná túra k zrúcaninám je krajinársky veľmi pekná a vďačná.
    27.9.2007
    0
  • Vrchol Stráže
    Kužeľovitá Stráž (740 m) je najvýraznejším vrcholom vulkanického pásu Spišsko-šarišského medzihoria. Z jej zalesneného vrcholu síce nie je výhľad, ale výstup na ňu je príjemným výletom v blízkom okolí Prešova.
    20.9.2007
    0
  • Kapušiansky hrad
    Výrazný výbežok Zámčisko (504 m), na ktorom stojí Kapušiansky hrad, je najvýchodnejšou časťou vulkanického pásma Spišsko-šarišského medzihoria - Stráží. Charakterizujú ho výrazné, kužeľovité hory a strmé, no nie príliš vysoké chrbty.
    13.9.2007
    0
  • Šarišský hrad
    Šarišský hrad patrí k najnavštevovanejším turistickým objektom v okolí Prešova. Zrúcaniny ležia na území Národnej prírodnej rezervácie Šarišský hradný vrch a kužeľovitá krajinná dominanta vulkanického pôvodu patrí spoločne so Strážou a Lysou Strážou k typickým obrazom, ktoré charakterizujú okolie Prešova.
    6.9.2007
    0
Inzercia
Reality: Dám do prenájmu
Reality: Dám do prenájmu
Kancelárske priestory

Prenajmeme kancelárske priestory na Plzenskej ulici č. 2 v Prešove. Výhodný nájom a internet v cene.

0905324336 | | cena: dohodou
Reality: Dám do prenájmu
Reality: Dám do prenájmu
kancelárske priestory v Prešove UNICENTRUM

Prenajmem kancelárske priestory v širšom centre Prešova na Kúpeľnej ulici č. 6. Výhodou je parkovanie zdarma. V budove je optický internet. Bližšie informácie:http://www.kancelariepresov.sk/

0905841632 |
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK
Pri zobrazovaní stránky používate aktívny script na blokovanie prídavných modulov (adBlocker). Pre správne zobrazenie všetkých sekcií ho deaktivujte.