Rieka Torysa, ktorú v súčasnosti mesto Prešov obopína po oboch stranách, už v praveku predstavovala dôležitú komunikačnú spojnicu nielen pre človeka, ale aj pre chladnomilnú stádovitú zver. Potvrdzuje to nález mamutích kostí v roku 1930, ktoré môžeme spájať s činnosťou pravekých lovcov a ich osídľovaním.
Prvými stopami ľudí z obdobia staršej doby kamennej na území Prešova boli tri nástroje, nájdené v roku 1955. Početnosť nájdených paleolitických sídlisk a charakter získanej kamennej industrie dovoľuje prešovskú a veľkošarišskú oblasť pokladať za nástupné priestory zberačsko-loveckých spoločenstiev v pravekom vývine údolia rieky Torysy.
Ďalším pravekým obdobím, ktoré je v Prešove doložené bohatým archeologickým materiálom, je neolit. Prvé skupiny roľníkov - kolonistov prenikli na začiatku druhej polovice 5. tis. p. n. l. z Košickej kotliny údolím Torysy do Šarišského podolia.
Ľud bukovohorskej kultúry nielen na území terajšieho mesta, ale v celom Šarišskom podolí vytváral pomerne súvislé osídlenie. Osady zakladal na terasách Torysy a jej prítokov - Delne, Sekčova, Dzikova a Veľkého potoka, v okolí Kapušian a Sabinova. V extraviláne neďalekých Šarišských Michalian bolo systematickým výskumom odokryté zatiaľ najvýznamnejšie sídlisko a pohrebisko bukovohorskej kultúry v severnej časti Karpatskej kotliny.
Kultúra s východnou lineárnou keramikou sa posúvala severným smerom až do Šarišského podolia a vytvorila predpoklady pre kontakty so zakarpatskými oblasťami, najmä Malopoľskom. Ďalší sľubný rozvoj neolitických spoločenstiev zastavilo zhoršenie klimatických pomerov na rozhraní 5. a 4. tisícročia p. n. l. Šarišské podolie, podobne ako väčšina regiónov východného Slovenska, bolo dlhodobo vyľudňované.
Opätovné osídľovanie Šariša prebiehalo koncom 1. polovice 3. tis. p. n. l. Z juhu a juhovýchodu na územie dnešného mesta prenikla lažnianska skupina, ktorá ešte patrila do záveru starého eneolitu. Na rozdiel od Košickej kotliny a Východoslovenskej nížiny, kde poznáme lažniansku skupinu najmä z pohrebísk, v Šarišskom podolí sú to sídliskové nálezy. Úsek stredného eneolitu (2600 - 2200 p. n. l.) vypĺňa badenská (kanelovaná) kultúra s viacerými lokalitami v celom Šarišskom podolí. Okrem fragmentov keramiky nálezový fond dopĺňajú časti kamenných sekeromlatov.
Záverečný úsek eneolitu (koniec 3. - zač. 2. tis. p. n. l.) priniesol nové intenzívne migračné prúdy. Prejavili sa rôznymi archeologickými kultúrami, resp. pastiersko - roľníckymi spoločenstvami. Kultúra ľudu východoslovenských mohýl v okolí Prešova je doložená mohylníkom v katastri obce Malý Šariš - v zalesnenej časti Cemjaty, blízko osady Kanaš pri Veľkom Šariši. Mohylový útvar sa nachádzal aj na hrebeni Šarišskej vrchoviny na hraniciach Prešova a Veľkého Šariša.
Kultúra východoslovenských mohýl je súčasťou komplexu so šnúrovou keramikou, ktorý sa podieľal na formovaní počiatočných prejavov doby bronzovej (1800 - 800 p. n. l.). Nálezy zo staršej doby bronzovej v oblasti Ostrovian svedčia o prenikaní nových spoločenstiev do kotliny strednej Torysy.
K výraznejším stopám osídlenia Prešova v strednej dobe bronzovej (1500 - 1200 p. n. l.) počítame obsah zachráneného hrobu z Volgogradskej ulice ležiacej na pravobrežnej terase Torysy.
Mladšia doba bronzová (1200 - 900 p. n. l.) predstavuje v prešovskej oblasti obdobie bohaté na náleziská viacerých osád, ktoré sú svojím kultúrnym prejavom spájané s pilinskou kultúrou. V minulosti bolo v Prešove objavené aj pilinské pohrebisko, ale pre nejasné nálezové okolnosti nemožno už dnes lokalizovať miesto, kde sa pohrebisko nachádzalo.
V staršej dobe železnej, halštatskej (800 - 400 p. n. l.), došlo v rámci etnických pohybov k dočasnému zníženiu počtu osád. Zachovanie sídelnej kontinuity v priestore mesta dokladá časť halštatského sídliska pod Bikošom. V šiestich sídliskových objektoch sa našli početné keramické nádoby vytáčané už na hrnčiarskom kruhu.
V posledných štyroch storočiach starého letopočtu boli v strednej Európe dominantné kmeňové formácie Keltov. Mladšia doba železná (laténska) priniesla novú kvalitu a dynamiku vývoja aj na území Šarišského podolia. Z 2. a 1. stor. p. n. l. máme z intravilánu Prešova spoľahlivo lokalizované viaceré hospodársko - výrobné sídlištné areály, ktoré odrážajú zložité etnické pomery tohoto obdobia. Vedľa výrazne vystupujúcich keltských prvkov v neskorom laténe totiž rozoznávame aj tendencie svedčiace o prítomnosti ľudu dáckej a púchovskej kultúry.
