Trocha histórie
Lesy sú na Zemi už 350 miliónov rokov. Za toto obdobie museli prežiť drastické zmeny teplôt, kolísanie vlhkostí, dopady meteoritov i zmeny magnetického poľa Zeme. Vznikali a zanikali nové rastlinné a živočíšne druhy. Tvorili sa väzby medzi účastníkmi tohoto procesu a vznikali prvé ekologické „korporácie“. Tento vývoj bol postupne digitálne zapisovaný do pamäte, ktorú má každá živá bytosť – reťazec DNA. Les, zložitý adaptívny systém, ktorý je schopný udržiavať svoj stav v rovnováhe - homeostáze, a prispôsobovať sa okoliu a zároveň si toto okolie prispôsobovať, bol na svete.
Zázračným šémom, ktorý toho „Golema“ oživoval, bola voda.
Les sa teda musel, a aj to dokázal, naučiť sa s ňou hospodáriť. Takýto les nazývame lesom prirodzeným.
Niekoľko čísel
Celková rozloha lesov na Slovensku je okolo 20 000 km2. Pri rozlohe nášho štátu 49 035 km2 to znamená približne 41% územia. Ministerstvo pôdohospodárstva delí tieto lesy na lesy hospodárske (67%), ochranné a lesy osobitného určenia (33%). Ministerstvo životného prostredia delí lesy na lesy s piatimi stupňami ochrany, pričom v piatom stupni ochrany je 2,3% územia, v štvrtom stupni 33 %, v treťom 22%, v druhom 22% a v prvom 33%. Tieto delenia sú navzájom nekompatibilné a sú zdrojom mnohých kompetenčných sporov. Pôdohospodárska klasifikácia, aj delenie územia podľa zákona o ochrane prírody pritom umožňuje zasahovať do lesov na celom území Slovenska.
Spomínané rozdelenia definujú v praxi stupeň obtiažnosti, ktorý je nutné prekonať na to, aby v danom lesnom ekosystéme mohol vlastník podľa svojich požiadaviek zasahovať. Tak napríklad v hospodárskych lesoch alebo v prvom stupni ochrany územia je to veľmi benevolentný lesný hospodársky plán, v piatom, najvyššom stupni ochrany, napríklad v národnej prírodnej rezervácii, si majiteľ musí vybaviť výnimku s odôvodnením ako to urobili Štátne lesy TANAP pri plánovaní celkovej výšky ťažby v tatranských rezerváciách: „...Za účelom zvýšenia ekologickej stability porastov je nutné tieto porasty neustále vychovávať a obnovovať….“ V mene výchovy takto padne za obeť v rezerváciách s najvyšším stupňom ochrany vyše 80 000 m3 stromov. Štandardom sa stala holorubná ťažba nielen v srdci národných parkov (NAPANT), ale dokonca aj v ochranných pásmach vodných zdrojov (Národný park Poloniny)!
Prirodzené lesné ekosystémy sú takýmto spôsobom aj v chránených územiach degradované na menežované skupiny stromov so všetkými dôsledkami, ktoré takáto premena prináša. Toto je potrebné mať na pamäti ak budeme hovoriť o lesoch a lesnatosti Slovenska. Je totiž všeobecným zvykom nerozlišovať sedemročnú umelú smrekovú monokultúru s dvestoročným prirodzeným jedľovobukovým lesom! Úradne sú obidva tieto porasty lesom. Vzťahom k vode sa ale významne líšia.
Ako to funguje
Alfou a omegou pri zadržiavaní zrážok je kvalita lesa ako zložitého systému, nie rozloha, ktorú pokrývajú stromy. Stromy totiž predstavujú síce najviditeľnejšiu, ale predsa len veľmi malú časť tohoto systému. V rovnakých fyzikálnych podmienkach pre odtok, vplyv lesa na tento odtok závisí na druhovej skladbe, štruktúre, veku lesných porastov, prirodzenosti ekosystému a mnohých ďalších parametroch. Lesnatosť povodia nám nehovorí takmer nič o hydrických vlastnostiach lesa.
Povodne môžu vznikať pôsobením dlhotrvajúcich dažďov alebo prívalových zrážok v malých alebo rozľahlých povodiach. Vo všetkých prípadoch je les v našich podmienkach najprirodzenejším prostriedkom na zadržanie vody.
Najdôležitejšou úlohou pri ochrane pred povodňami je totiž zabrániť povrchovému odtoku alebo ho aspoň minimalizovať.
A v tejto úlohe sa lesy podľa svojej kvality veľmi líšia. Voda, ktorá padá zhora, je najskôr zachytávaná v korunách stromov a steká po kmeni. Okolo 2 mm zachytí smreková alebo buková hospodárska monokultúra, 5 mm tristoročná prirodzená jedľová bučina. Na zemi sa dažďové kvapky zachytávajú na rôznych nerovnostiach. 1 mm zrážok udrží ubité smrekové ihličie alebo stlačené bukové lístie v monokultúrnych hospodárskych lesoch, okolo 25 mm tristoročná prirodzená jedľová bučina s dostatkom stojacich alebo ležiacich mŕtvych stromov pokrytých machmi a lišajníkmi, s lístím premiešaným s ihličím, s veľkými ležiacimi kmeňmi v korytách horských tokov. Najväčšiu časť zrážok zachytáva lesná pôda. 5 mm pod holorubom a až 50 mm pod tristoročnou jedľovou bučinou.
Rozdiely sú dané hlavne inou fyzikálnou štruktúrou pôdy v týchto lesoch. V starých prirodzených lesoch existujú predovšetkým rozsiahle drenážne „potrubia“, ktoré vznikajú po hnijúcich koreňoch starých stromov a ktorými zrážková voda vteká do lesnej pôdy. Tieto otvory sú tým „kvalitnejšie“, hlbšie a väčšie, čím je les starší a čím viac obsahuje dreviny s hlbokými koreňmi (jedľa). Rozdiely medzi zadržaním zrážky v rôznych typoch lesa môžu byť až veľkosti jedného rádu – od 10 mm na holorube až po 80 mm v starej, tristoročnej jedľobučine.
Je zrejmé, že najdôležitejším prvkom zadržiavania zrážky je pôda. A tu prichádza k slovu problém holorubov.
Holoruby
V literatúre existuje množstvo meraní v lesoch od Spojených štátov, cez Čechy a Moravu až po Ukrajinu a Rusko, ktoré dokazujú zníženú akumulačnú schopnosť holorubne vyrúbaných lesov.
Tieto rozdiely sú dané predovšetkým zmenami fyzikálnych vlastností pôdy po holorube, keď dochádza k „sterilizácii“ pôdy zvýšenou teplotou spôsobenou priamym slnečným svitom v letných dňoch. Zníženie akumulačných schopností pôdy je podľa meraní prof. Úlehlu až šesťnásobná a je prakticky trvalá. Podľa rôznych zdrojov sa pôda regeneruje a k svojim pôvodným vlastnostiam vracia až po vyše 1500 rokov od vykonania holorubu. Druhým dôležitým faktorom je postupné zasypávanie drenážnych otvorov a ich neobnovovanie pretože na holorube chýbajú staré stromy.
Takže ak na mieste holorubne vyrúbaného lesa za nejaký čas vyrastú stromy, zadržiavanie vody takýmto lesom sa už veľmi nezlepší. Hovoríme preto, že pri analýze hydrických vlastností lesa je veľmi dôležité poznať jeho históriu.
Entropia
Podceňovanie prirodzeného lesa je spôsobené jeho zamieňaním s obyčajným fyzikálnym systémom. Prirodzený les ako každý živý systém sa výrazne líši od neživých systémov fyzikálnou veličinou, ktorá sa volá entropia. Tá je definovaná rôzne, trebárs ako miera neusporiadanosti molekúl v systéme alebo prevrátená hodnota k informačnej hodnote systému. Dôležité je, že podľa druhého termodynamického zákona je entropia v uzavretom systéme konštantná alebo vzrastá. Nikdy nemôže klesať. Znamená to, že uzavreté fyzikálne štruktúry sa v svojej podstate zjednodušujú, vyhladzujú. Tak ako hrad z piesku postavený na brehu mora, pomaly mizne obmývaný vlnami až je z neho hladká, piesočná pláž.
Ale živé systémy a teda aj les sú systémami otvorenými, živenými slnečnou energiou. Entropia v nich klesá, štruktúry sa stávajú stále zložitejšie a informačná hodnota systémov vzrastá. Je to ako keby ste prišli ráno na našu piesočnú pláž a odrazu tam stál veľký hrad z piesku. To je Život.
V našom prípade to spôsobuje veľmi zaujímavú vec. Lesné štruktúry, ako živé zložité otvorené systémy sa stávajú stále zložitejšími, stále štrukturovanejšími. Fyzikálne zväčšujú svoj povrch, svoju rozmanitosť. A tým si aj neustále zväčšujú schopnosť zadržiavať vodu. Akosi mimochodom.
Korytá horských riečok sú postupne pokrývané bylinami, machom, staré mŕtve stromy hubami a lišajníkmi, do potokov padajú kmene a vytvárajú malé nádržky. To všetko v réžii Prírody, bez ľudského zásahu. Entropia klesá a nie je nutná jediná koruna zo štátneho rozpočtu na zahrádzanie bystrín.
Ak by sme postriekali koryto horskej riečky pesticídmi a zabili v ňom život, nastal by opačný proces, entropia začne stúpať, koryto sa začne eróziou vyhladzovať, vznikne kanál, systém sa premení na neživý. Prestane zadržiavať vodu.
Neviditeľná ruka trhu Prírody
Počas 350 miliónov rokov dlhej existencie lesa boli jeho jednotlivé prvky podrobované tlakom okolia, prežívali len tie, ktoré podmienkam okoliu vyhovovali alebo, ktoré si podmienky okolia vedeli prispôsobiť. Ich vlastnosti sa neustále zapisovali do pamäti DNA. Neviditeľná ruka trhu konzervatívnej Prírody tak vyberala a vyberá najvhodnejšie kolieska do hodinového strojčeka, ktorý si pamätá, ako má byť poskladaný (stále ináč) a ako má fungovať (stále lepšie).
A my máme na výber. Centrálne riadiť zložitý systém, ktorého princípy fungovania ďaleko presahujú našu súčasnú úroveň poznania alebo nechať voľne bežať tento dobre vyladený stroj.
Alebo je možné nájsť kompromis.
V oblastiach, kde sa na Slovensku rodí voda, v záveroch horských dolín, v prameništných oblastiach môžeme nechať časť lesov napospas evolúcii. Nech si tam Príroda znižuje entropiu, zvyšuje akumulačnú schopnosť územia, reaguje na znížené i zvýšené teploty a zrážky. Nech tam hrá svoju hru neviditeľná ruka Prírody. Toto územie nepresahuje svojou rozlohou dve percentá rozlohy Slovenska.
Na 98 percentách územia si môžeme hospodáriť podľa svojho svedomia a vedeckých znalostí.
Ekologický marxizmus a propaganda
Viera v schopnosti centrálneho riadenia je v našej spoločnosti hlboko zakorenená. Ekologický marxizmus, hlásajúci možnosti technických náprav chýb, ktorých sa dopustili minulé generácie na lesoch v podobnom svätom nadšení ako keď boľševici dobýjali Zimný palác, je ale rovnako ako skutočný marxizmus, cestou do pekla. Rovnako ako centrálne plánovanie socialistickej veľkovýroby vedie aj centrálne plánovanie Prírody k nedostatku. A navyše nie sme tvorcovia, nemáme plány a sklady náhradných súčiastok.
Dôvody lásky k centralizmu a ekologicko-marxistickému spoločnému vlastneniu a rozdeľovaniu Prírody, sú zrejmé. Pohodlný život pod dáždnikom dotácií. Dotácie na škody spôsobené suchom keď nepršalo a na povodňové škody keď naopak popršalo.
Ale existujú aj iné výhovorky. Odniesla vám voda dom? Ekologický marxista má hneď po ruke dôvod nedostatku financií na akési nešpecifikované centrálne plánované a budované technické úpravy v krajine. Alebo argumentuje globálnym otepľovaním, ktoré spôsobuje všeobecné, neurčité ľudstvo vylučovaním skleníkových plynov.
Je to ťažšie ako si priznať, že našu krajinu zničili a ničia veľmi konkrétni ľudia, firmy a vlády, centrálne plánovaným hospodárením.
Centrálny štátny systém má ale silnú zbraň, mnohokrát v minulosti overenú Propagandu.
So svojimi zakladanými piliermi – jednoduchosťou (jednoduché klamstvo vždy porazí zložitú pravdu - „...WWF hodnotí naše lesy ako tretie najlepšie v Európe...“), oslovovaním emócii (jednoduché posolstvo oslovujúce strach, závisť, úzkosť, „... zelený Taliban živený západnými imperialistickými centrálami vás všetkých pripraví o prácu...“ ), oslovovaním predstavivosti (dobre vymyslená metafora, ktorá sa stane rozšíreným sloganom – „...návrat do jaskýň...“) a opakovaním (repetitio mater studiorum – donekonečna omieľaný obraz pubertálnych šialencov, ktorí fajčia marihuanu, zapaľujú autá, hádžu dlažobné kocky a vešajú sa na mosty) sa politici a štátni úradníci prostredníctvom skupín kontrolujúcich hromadné oznamovacie prostriedky snažia rozmazať obraz konkrétnych ľudí, firiem a vlád ničiacich našu lesnú krajinu. Aby ešte dlho s výhovorkou globálnych klimatických zmien a strašením verejnosti ekoteroristami mohli rozdeľovať nezmyselné dotácie a plniť si korupčné vrecká za udeľovanie výnimiek či zákazov.
Ekologický marxizmus nepotrebuje skutočné riešenia. Napriek tomu, že najväčšie povodne nás ešte len čakajú.
Z tohoto poznania sa zrodila iniciatíva vytvárania siete súkromných rezervácií. Je to iniciatíva občanov, ktorí pochopili, že sa skončil čas prosenia štátu o zabezpečenie dôstojného života v našej krajine. Je to iniciatíva občanov, ktorí pochopili, že prišla doba, keď ich nádejou zostali len oni sami, normálni ľudia.
Ing. Juraj Lukáč
absolvent FEL ČVUT Praha
Lesoochranárske zoskupenie VLK
Chronológia nášho boja so slovenskými úradníkmi
 1988 – Výzva „Zachráňme Čergov“, podpísalo ju vyše desaťtisíc ľudí, petícia žiadala prehodnotenie lesného hospodárenia v Čergovskom pohorí z dôvodov enormného zhoršenia vodného režimu regiónu, bez výsledku
 10. 5. 1990 – jednanie na ONV Prešov za účasti Východoslovenských lesov, KNV, KUŠPSOP, LZ Prešov, na ktorom sa malo riešiť naše upozornenie, že „...v severnej časti okresu ťažba ohrozuje vodohospodárske pomery...“ (citát z listu ONV, č. PLVH 227/1990), bez výsledku
 január 1991 – list adresovaný ÚŠOP Prešov, Slovenskej komisii pre životné prostredie, výboru pre životné prostredie SNR, Ministerstvu lesného a vodného hospodárstva, upozornenie na fakt, že sa znižuje akumulačná schopnosť slovenskej krajiny a že dôsledkom tohto faktu bude zväčšovanie maximálnych a zmenšovanie minimálnych odtokov z povodí, bez výsledku
 január 1992 – článok „Prečo zahynú občania Prešovského okresu“ s vízou katastrofálnych povodní vo flyšových oblastiach severnej časti Prešovského okresu koncom 20. storočia, bez výsledku
 17. júna 1993 – prezentácia štúdii, výsledkov expertných meraní v teréne a našich predpovedí vplyvov nevhodných lesohospodárských praktík na zhoršovanie vodozádržnej schopnosti slovenskej krajiny pre výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo NR SR (predseda Koncoš), so žiadosťou upraviť príslušné paragrafy lesného zákona tak, aby sa toto zhoršovanie zastavilo, bez výsledku
 apríl 1998 – kampaň „Zastavme holoruby - Napojme pramene“ zameraná na informovanie verejnosti o dôležitosti lesov pri akumulácii zrážkových vôd v krajine
 júl 1998 – stretnutie so štátnym tajomníkom ministerstva pôdohospodárstva Norbertom Beňuškom, ktorému prezentujeme výsledky štúdii a naše obavy z možných povodní vo flyšových oblastiach severovýchodného Slovenska, bez výsledku
 20. 7. 1998 – po prietrži sa rozvodnilo niekoľko riečok a potokov v okrese Sabinov a Prešov a spôsobili obrovské materiálne škody a vyše päťdesiat mŕtvych, splnená predpoveď zo začiatku deväťdesiatych rokov
 august 1998 – list ministrovi pôdohospodárstva Koncošovi s výzvou na uskutočnenie koncepčných zmien v lesnom hospodárení a zmeny v lesníckej legislatíve tak, aby sa zastavilo zhoršovanie vodozádržnej schopnosti krajiny, predpoveď záplav v roku 1999 v druhej dekáde júla, bez výsledku
 jún 1999 – v sedemnástich mestách Slovenska VLK organizuje kampaň „Les pre život – Nie pre smrť“, kde sme na nebezpečenstvo povodní upozorňovali slovenskú verejnosť
 21. júna 1999 – list ministrovi pôdohospodárstva a všetkým vedúcim OPPaLH krajských úradov o pomoc pri presadzovaní zásadných zmien v lesníckej legislatíve a v lesohospodárskych postupov. Bez výsledku.
 Posledná dekáda júna 1999 – záplavy na západnom Slovensku
 Druhá dekáda júla 1999 – po dažďoch na východnom a strednom Slovensku záplavy so škodami niekoľko sto miliónov korún a dvoma mŕtvymi, splnená predpoveď z roku 1998
 august 1999 – na základe analýz štúdií vzťahov slnečnej aktivity a prejavov počasia a konzultácii s klimatológmi vydávame predpoveď poklesu intenzity povodňových letných zrážok v období 2001 až 2007, vzostup pre nasledujúce štvorročné obdobie.
 27. - 28. júna 2000 – VLK zorganizoval Vlkovlak, špeciálny vlak, ktorý prešiel dvadsať slovenských miest, kde boli usporiadané infostánky s informovaním verejnosti o vplyve nevhodných lesohospodárskych postupov na radikálne zhoršovanie vodného režimu krajiny, zároveň boli verejnosti predstavené naše návrhy na riešenie tejto situácie, bez odozvy zo strany štátnych orgánov
 28. júna 2000 – predstavitelia ministerstva pôdohospodárstva odmietli prijať predstaviteľov vyše dvesto demonštrantov pred budovou ministerstva požadujúcich zmeny lesníckej legislatívy a lesohospodárskej praxe v záujme zastavenia zhoršovania vodozádržnej schopnosti krajiny
 marec 2001 – list predsedom vlád Slovenska, Ukrajiny, Maďarska a Rumunska aby sa vlády týchto krajín zasadili o okamžité zastavenie ťažby v prirodzených lesoch v najdôležitejších vodohospodárskych oblastiach Karpatského oblúku a o navrátenie prirodzených lesov do dôležitých oblastí akumulácie vôd, list obsahoval aj ponuku pomoci pri organizovaní pomoci mimovládnych organizácii, slovenský premiér (Dzurinda) list ignoroval
 posledná dekáda júla, začiatok augusta 2001 – po prudkých lejakoch lokálne povodne na východnom Slovensku, pokles intenzity povodní, začína sa plniť predpoveď z roku 1999
 august 2001 – predpoveď intenzívnych zrážok v období 2016 – 2020, ktoré v spojení so zničenou lesnou krajinou môžu spôsobiť katastrofálne povodne
 júl 2002 – VLK a ďalších 25 slovenských environmentálnych organizácii žiada zmeniť drastické lesné hospodárenie v NP Poloniny a predovšetkým nad vodárenskou nádržou Starina. Bez výsledku.
 leto 2002 – Slovensko zažíva zrážkovo podnormálne obdobie
 14. – 15. máj 2003 – spoluorganizovanie medzinárodnej konferencie „Les a povodne“, Bielsko – Biela, Poľsko, účasť odborníkov z Poľska, Ukrajiny, bez výsledku
 leto 2003 – strednú Európu trápi mimoriadne sucho
 2004 –
 2005 –
 2006 –
 2007 –
 2008 – slovenskú vládu a verejnosť prekvapili v druhej júlovej dekáde nečakané povodne
 2009 –
 2010 –
 2011 –
 2012 –
 2013 –
 2014 –
 2015 –
 2016 – slovenskú vládu a verejnosť prekvapili v druhej júlovej dekáde nečakané povodne
2017 –