(foto: TASR)
Stredoveká stavba zmenila po posledných úpravách výrazne svoj vzhľad, čím sa stala po dlhých rokoch opätovne atraktívnym, ale aj bezpečnejším miestom pre turistov.
Kroky zamerané na skrášlenie a záchranu chátrajúcej stredovekej stavby odštartovali približne pred šiestimi rokmi. „Hrad v tom čase nebolo vidno z obce, ale ani z okresného mesta Humenné, a to pre množstvo náletovej zelene, ktorá sa tam rozšírila. Začali sme tam preto organizovať svojpomocne sporadické brigády zamerané na základnú očistu hradu, no náročnejšie zásahy sme ešte robiť nemohli, pretože to podliehalo schváleniu Krajského pamiatkového úradu“, informoval TASR jasenovský starosta Ján Katkovčin.
Situácia sa zmenila po založení občianskeho Združenia na záchranu jasenovského hradu (ZNZJH), ktoré v roku 2012 uspelo po prvýkrát so žiadosťou o grant na Ministerstve kultúry SR. „Prvotnú dotáciu sme použili na zameranie hradu plus na architektonicko-historický výskum, časť z nej bola použitá aj na murárske práce, ale iba v minimálnom množstve“, ozrejmil Katkovčin s tým, že platy 12 ľudí zamestnaných na hrade počas šiestich mesiacov vlani financoval úrad práce.
Štát poskytol finančnú podporu pre záchranu jasenovského hradu opätovne aj v roku 2013. V súčasnosti pracuje v jeho areáli až 20 ľudí. „Postavili sme tam lešenie na dvoch kritických miestach. Hlavným cieľom murárskych prác je vyplniť výpadky muriva, aby sme predišli ich zrúteniu. Na mieste sa muruje starou metódou s využitím tradičnej vápennej malty“, poznamenal starosta. Zo získanej štátnej dotácie financuje podľa jeho slov združenie aj zameranie a pokračujúci výskum na hrade.
„Presný rok začiatku alebo ukončenia výstavby hradu nie je známy. Je len zrejmé, že tu stál už okolo roku 1300. Vznikol teda v období hrozby vpádu tatárskych, respektíve mongolských vojsk a podľa zachovaných historických prameňov ho najdlhšie vlastnila rodina Drugethovcov“, uviedol na margo histórie spomínanej stavby predseda ZNZJH Alexander Daňo.
Hrad zrejme plnil od počiatku predovšetkým funkciu rezidencie majiteľa, v neskoršom období je o ňom známe, že sa tam ukrývali pred Turkami svetské a cirkevné poklady a že bol v neskoršom období významným potravinárskym skladom humenského panstva. Strážnu funkciu pravdepodobne nikdy nemal, a to pre svoju nevhodnú polohu mimo hlavnej cesty prebiehajúcej po druhej strane Laborca, disponoval však kvalitným obranným systémom.
Legenda o údajnom falšovaní mincí na hrade sa podľa Daňových slov môže zakladať na pravde. Pred 20 rokmi tam pri archeologických vykopávkach objavili artefakty, ktoré tomu nasvedčujú. Majster Mikuláš, ktorý zabezpečoval výrobu falošných mincí pre Gabriela Drugetha na rôznych miestach v Uhorsku, bol podľa dostupných historických prameňov za túto činnosť popravený na námestí v Prešove. Mocného magnáta zrejme z politických dôvodov a možno aj preto, že zakrátko zomrel, trest napokon obišiel. „Dodnes sa zachovala výpoveď o výsluchu majstra Mikuláša“, poznamenal Daňo s tým, že v ruinách Jasenovského hradu sa stále nachádza tajná miestnosť, ktorá mohla v minulosti slúžiť na razenie falošných mincí z olova a pozláteného plechu.
Na jasenovský hrad, ktorý bol po zbúraní Rákocziho vojskami od polovice 17. storočia opustený, sa vrátili naposledy stavební robotníci pred takmer 100 rokmi. Jeho poslední vlastníci, Andrášiovci, ho dali pred 1. svetovou vojnou čiastočne zrekonštruovať. Na hrade sa v tejto súvislosti ešte do 60. rokov minulého storočia nachádzalo viacero veží s prekrytým dreveným krovom. Jasenovský starosta si želá, aby sa na hrad spomínané stavby z dreva časom opätovne vrátili. Ako prvé však bude potrebné dokončiť statické zabezpečenie hradných ruín a ich uzatvorenie. Návštevníci hradu by tak mali čoskoro vstupovať do jeho areálu, podobne ako pred niekoľkými storočiami, už iba cez hlavnú bránu.