Na jej obnove sa podieľali Mesto Prešov a Prešovský samosprávny kraj (PSK). Tieto dni tak môžu obdivovať krásy jej výhľadu až na naše Tatry domáci i turisti.
Na základe podpisu Memoranda o spoločnom postupe pri vytvorení Krajského informačného centra a revitalizácii veže, deklarovali koncom minulého roka primátor Prešova Pavel Hagyari a predseda PSK Peter Chudík ich spoločný cieľ - rozvoj cestovného ruchu v tomto regióne. Spoločná investícia do tohto projektu predstavovala v prvej fáze 200.000 € a po majetkovej výmene so spoločnosťou COOP Jednota, sa mohli začať prvé práce.
„Táto veža je niečo výnimočné, čo iné mestá na Slovensku nemajú“, povedal s nadšením predseda PSK Peter Chudík, ktorý sa zároveň teší, že táto myšlienka našla jednomyseľnú podporu u regionálnych i mestských poslancov. Primátor Pavel Hagyari ocenil spoluprácu s PSK, „tento projekt vnímam ako niečo nadregionálne, ukazuje sa, že naša kooperácia prináša svoje výsledky“, povedal P. Hagyari a dodal, že tak, ako má Paríž svoju Eiffelovku, Prešov má svoju vodárenskú vežu.
V prvej etape bola riešená oprava pôvodnej veže, ktorá o. i. zahŕňala opravu železobetónového skeletu, opravu schodiska a dostavanej výťahovej šachty až do podlažia uzatvorenej vyhliadky. Pre zvýraznenie tejto dominanty bolo inštalované vonkajšie osvetlenie veže, samotná vyhliadka dostala nový presklený plášť. Farebné riešenie exteriéru zachováva pôvodnú šedú farbu a rovnako, zábradlie na podestách je vyrobené podľa pôvodného. Rozsah opráv zahŕňalo aj vonkajšie schodisko so závetrím a vstupnú halu s dominantným schodiskom. Interiér vyhliadkovej veže zodpovedá kvalite výhľadu a okrem informačnej funkcie tvorí aj komfortnejšie prostredie, ku ktorému prispieva výmena zasklenia, zabezpečenie vykurovania, ochladzovania a informačný systém.
Vodárenská veža, ktorá je od dnes sprístupnená verejnosti, bola postavená v prvej polovici 20. storočia ako súčasť projektu vodovodnej siete a nachádzal sa na nej rezervoár s objemom 350 metrov kubických. Objekt, ktorého výška je 29m, sa neskôr prestal používať na pôvodné účely, bol prestavaný, v dolnej časti vybudovali reštauráciu a obchod a na jej vrchole vznikli presklené vyhliadkové priestory. Posledných 23 rokov bola nevyužívaná, chátrala, od zajtra však v „novom šate“ ponúka výhľad na celý Prešov, dokonca až na Tatry. V ďalšej etape revitalizácie sa ráta so spustením výťahu a vytvorením Krajského informačného centra.
Veža patrí medzi prvé stavby Viliama Glasza, ktoré na území mesta postavil. Staviteľom bol Zajac Prešova. Presný dátum výstavby vodárenskej veže sa aj napriek archívnemu bádaniu nepodarilo zistiť. V publikovaných článkoch o vodárenskej veži a z archívnych podkladov sa vznik veže datuje po roku 1910 a pred rokom 1918. Vznik veže pravdepodobne nemá súvis s výstavbou mestského vodovodu a mestskej vodárne postavenej v roku 1906 medzi Prešovom a Ľuboticami. Podľa všetkého vodárenská veža slúžila na akumuláciu úžitkovej vody.
Vodárenská veža je situovaná uprostred malého námestia trojuholníkového tvaru na vyvýšenej severnej strane mesta, v obytnej štvrti nazývanej Táborisko, ktoré sa nachádza mimo mestskej pamiatkovej rezervácie. Podnož je obostavaná objektmi predajne a reštaurácie, ktorých pôdorysná dispozícia kopíruje trojuholníkový tvar námestia. Veža s prístavbami sú solitérne stavby. Čelná strana veže a hlavný vstup do novodobých prístavieb a veže sú orientované na južnú stranu k cípu trojuholníkového námestia, priamo oproti zvažujúcej sa cesty Metodovej ulice smerujúcej a vyúsťujúcej až na hlavné námestie mestskej pamiatkovej rezervácie. V súčasnosti je návrh na jej zápis do evidencie pamätihodností Mesta Prešov.
Foto: flashphoto
