Áno, máte pravdu. Uvedomujem si, že dnes, v ťažkých sociálno-ekonomických podmienkach, je veľmi náročné založiť si rodinu, zabezpečiť obživu a primerané vzdelanie pre svoje deti. Vysoká nezamestnanosť núti živiteľov rodín odchádzať za prácou mimo vlastný región, často do zahraničia. Výsledkom sú popretrhané rodinné väzby a často rozpadnuté rodiny.
Problematika zamestnanosti je preto aktuálne mojou najdôležitejšou agendou, ktorej sa venujem v našom parlamente. Okrem viacerých noviel zákona o zamestnanosti, ktoré vytvárajú pre podnikateľov lepšie podmienky pre zamestnávanie, som autorom historicky prvého návrhu zákona o rodinnom podnikaní na Slovensku. Tento zákon vytvára dobré predpoklady na to, aby sa členovia rodín oslobodili od „istôt“ štátu a využili svoje talenty k tvorivej ekonomickej aktivite – podnikaniu. Okrem zabezpečenie obživy pre rodinu a tvorby nových pracovných miest, rodinné podnikanie významne posilňuje väzby a súdržnosť v rodinách. Žiaľ, tento zákon nebol poslancami vládnej strany podporený. V prípade môjho zvolenia do Európskeho parlamentu, chcem okrem iného presadiť legislatívu, ktorá bude povzbudzovať členské krajiny k podpore rodinného podnikania.
Nie každý si však môže založiť firmu. Mnohí sú na tom tak zle, že všetky ich príjmy použijú na to, aby ich rodina prežila a aby mohli aspoň normálne ďalej fungovať. Nedokážu ušetriť nejaké finančné prostriedky a začať podnikať ... .
V návrhu spomínaného zákona sú uvedené aj podporné mechanizmy, ktoré majú motivovať členov rodín založiť si rodinný podnik. Môžem spomenúť predovšetkým daňové úľavy, nižšia administratívu, či lepší prístup k štartovaciemu kapitálu. Samozrejme, uvedomujem si, že daný zákon nevyrieši ekonomickú situáciu našich rodín z jedného dňa na druhý. Nie všetci ľudia majú predpoklady na podnikanie. Mojou celoživotnou snahou je však pomôcť ľuďom, aby sa stali nezávislými, aby sa vedeli postarať sami o seba ale zároveň solidarizovať sa aj s inými. Mnohí ľudia na Slovensku si ešte stále neuvedomujú, že len podnikatelia vytvárajú pracovné miesta. Nie štát. Úlohou štátu je vytvoriť dobré podmienky pre tých, ktorí sú ochotní zobrať zodpovednosť do svojich rúk. Teda, pomoc k svojpomoci. Žiaľ, podnikateľ je u nás stále chápaný ako zlodej, darebák, ktorý neplatí svojich zamestnancov, vyhýba sa záväzkom voči štátu a pod. Bude treba ešte veľa osvety, ale aj lepšej motivácie, aby sme si uvedomili, že podnikanie môže byť záslužnou činnosťou, službou, dokonca poslaním.
Na májovej schôdzi Národnej rady predkladáte návrh zákona o medzigeneračnej solidarite v rodinách, tzv. zákon o troch grošoch. V čom je jeho podstata?
Áno, mojim záujmom je, aby sme rodine opäť vrátili jej prirodzenú schopnosť vzájomnej dôvery, obety a solidarity. Môže byť niečo prirodzenejšie ako dobré spolunažívanie detí, rodičov a starých rodičov v prostredí spoločnej rodiny? Častým dôvodom, prečo mladí dospelí ľudia, ktorí zakladajú svoje rodiny, odchádzajú od svojich rodičov sú zlé bytové podmienky. Tento zákon na to pamätá a vytvára predpoklady pre získanie výhodných finančných zdrojov zo Štátneho fondu rozvoja bývania na kúpu viacgeneračného bytu, rekonštrukciu bytu alebo rodinného domu pre viacgeneračné bývanie.
Na druhej strane chceme vytvoriť aj priaznivé solidárne prostredie pre spolužitie viacerých generácií tak, ako je to aj v rozprávke o troch grošoch. Navrhujem, aby pracujúci rodičia mohli prostredníctvom daňového bonusu – prvý groš podporiť svoje deti, ktoré študujú na stredných alebo vysokých školách. Zároveň tento návrh umožňuje, aby pracujúce deti mohli odviesť časť svojich zaplatených odvodov zo mzdy – dávka tretí groš svojim rodičom na dôchodok. Príjem takejto viacgeneračnej rodiny, kde obidvaja pracujúci rodičia zarábajú len minimálnu mzdu, majú dve študujúce deti a zároveň sú starí rodičia na dôchodku, by sa zvýšil približne o 1 000 eur ročne. Máme záujem, aby rodičia boli motivovaní podporovať svoje detí v štúdiu, čo vytvára predpoklady pre ich neskoršie zamestnanie. Rovnako predpokladáme, že sa dospelé detí postarajú o svojich starých rodičov na dôchodku. Inak nám hrozí, že budeme stavať ďalšie domovy dôchodcov a deti i vnúčatá bude vychovávať ulica.
Ako poslanec Národnej rady SR ste predložili viacero legislatívnych návrhov, medzi nimi aj zákon o ochrane subdodávateľov. Predstavte nám jeho zámer.
Názov tohto návrhu zákona o ochrane subdodávateľov vo verejnom obstarávaní zrejme nič nehovorí ľuďom, ktorí sa nevenujú podnikaniu. Jeho prijatie v Národnej rade by však pomohlo stovkám malých firiem a tisícok živnostníkom dostať sa k finančným zdrojom, ktoré im nezaplatili veľké spoločnosti, za dodávky tovarov, služieb, či stavebných prác pri realizovaní verejných projektov. Títo malí podnikatelia a živnostníci sa kvôli zlej finančnej disciplíne veľkých spoločnosti často dostávajú do existenčných problémov, pretože nemajú dostatočné finančné rezervy, aby mohli preklenúť obdobie omeškaných platieb, alebo dokonca nezaplatenie faktúr. Takéto arogantné správanie sa veľkých spoločnosti má za následok často krach malých firiem a živnostníkov a stratu tisícok pracovných miest. Za nimi sú osudy mnohých rodín, ktoré sa dostávajú do vážnych sociálnych problémov. Tento zákon preto okrem iného stanovuje podmienky a maximálne lehoty splatnosti faktúr pre veľké spoločnosti. V prípade, že veľká spoločnosť realizujúca verejnú zákazku tieto podmienky nesplní, diskvalifikuje sa z možnej účasti na verejnom obstarávaní v budúcnosti. Žiaľ, tento zákon nebol opakovane prijatý v Národnej rade. Napriek tejto skúsenosti, predložím tento návrh zákona opäť na májovú schôdzu NRSR.
Aké sú podľa vás najväčšie ekonomické výzvy pre Európu v najbližších rokoch?
Európa musí čo najrýchlejšie prekonať hospodársku krízu, ktorá postihuje jednotlivé členské krajiny predovšetkým vysokou nezamestnanosťou a znižujúcou sa životnou úrovňou. Musíme byť schopní posilniť konkurencieschopnosť európskej ekonomiky, zvýšiť hospodársky rast a vytvoriť dostatočný počet dlhodobo udržateľných pracovných miest. Toto všetko sa dá riešiť len vytváraním dobrého podnikateľského prostredia v sociálne trhovom hospodárskom systéme.
O čom sú nastávajúce voľby vo Európskeho parlamentu?
Môže sa zdať, že tieto voľby nie sú dôležité. V médiách nie sú témou číslo jedna, tak ako pred pár mesiacmi prezidentské voľby. Je potrebné si uvedomiť, že to ako bude Európa a Európska únia vyzerať je v našich rukách. Už v súčasnosti legislatíva EÚ významne ovplyvňuje životy ľudí aj na Slovensku. Záleží len na nás, kto Slovensko bude v Európskej únii zastupovať a podieľať sa na formovaní jej budúcej politiky. Aj keď Slovensko nie je veľký štát, ľudia si môžu do Európskeho parlamentu zvoliť svojich zástupcov, ktorí budú schopní presadzovať opatrenia nie len v prospech rozvoja nášho hospodárstva, ale aj zachovania tradičných hodnôt a národnej i kultúrnej identity.
Pán Hudacký, na kandidátke KDH uzatvárate prvú trojicu kandidátov. S akým programom sa uchádzate o dôveru voličov?
Môj program má ambíciu naplniť heslo nášho hnutia pre blížiace sa voľby do EP – Silná rodina, lepšia Európa. Ako kresťan, mám záujem aby sme boli schopní čeliť útokom, ktoré ohrozujú naše základné hodnoty, a to prirodzenú rodinu a život od počatia až po prirodzenú smrť. Uvedomujem si, že rodina potrebuje pre svoj prirodzený rozvoj aj živobytie. Živitelia rodín potrebujú viac práce, aby nemuseli odchádzať za prácou ďaleko mimo domovov, často do zahraničia. Pretrhávajú sa rodinné väzby, čo ma často za následok rozpad rodín. Zlá sociálna situácia v rodinách núti ženy v mnohých prípadoch uvažovať o umelom prerušení tehotenstva. Vo svojom programe sa preto chcem zamerať na rozvoj zamestnanosti pre naše rodiny na Slovensku.
Rodinné podnikanie je jednou z dobrých alternatív ako riešiť sociálno-ekonomickú nezávislosť našich rodín, a tým posilniť aj ich väzby a súdržnosť. Chcem preto pomáhať vytvárať európsku legislatívu, ktorá bude povzbudzovať členské krajiny k budovaniu motivujúcejšieho podnikateľského prostredia pre takéto podnikanie členov rodín.
Potrebujeme naďalej vytvárať tlak pre tvorbu lepšieho podnikateľského prostredie aj pre ostatných malých a stredných podnikateľov a živnostníkov, ktorí budú schopní vytvárať viac dlhodobo udržateľných pracovných miest pre živiteľov rodín, ktorí nemajú predpoklady pre vlastné podnikanie.
Chcem, aby EP svojou legislatívou podporoval aj tých podnikateľov, ktorí majú inovatívne myšlienky, ale nemajú dobré podmienky pre ich rozvoj. Vytváranie technologických inkubátorov a fondov rizikového kapitálu je nutným predpokladom pre rozvoj znalostnej ekonomiky.
Chcem sa podieľať aj na legislatíve, ktorá posilní solidaritu medzi generáciami v našich rodinách, aby sa naši starí rodičia nemuseli odkladať do domovov dôchodcov a deti nevychovávala ulica.
Budem sa zasadzovať o nevyhnutnú suverenitu Slovenska nie len v otázkach eticko – kultúrnych, ale aj ekonomických (daň z príjmov) a hospodárskych (energetický mix).
Prečo by mali ísť ľudia vôbec voliť ?
V týchto voľbách sa ponúkajú občanom dve rozdielne cesty. Prvou je cesta, ktorú poznali obyvatelia Západnej Európy (Nemecko, Francúzsko a iné) v časoch, keď u nás vládol socializmus. V tom čase bola na Západe slušná životná úroveň, zamestnanosť a silné rodiny. Základy takejto EÚ položili európski kresťanskí demokrati. Je potrebné si uvedomiť, že druhá cesta relativizácie prirodzených hodnôt, tradičnej rodiny a života je cesta proti zmyslu samotného života. Predstavitelia takejto cesty potrebujú manipulovateľné masy neviazané na žiadne hodnoty. Ich koncept neohraničenej slobody, sexuálnej neviazanosti, ale aj potieranie národnej, kultúrnej a duchovnej identity napĺňa ich ciele – bezbrehý, globálny konzumizmus. Silná rodina viazaná na prirodzené hodnoty je jedinou alternatívou pre lepšie Slovensko a Európu.
