Na celosvetovú kampaň slovenská Liga za duševné zdravie SR tradične nadväzuje celonárodnou zbierkou Dni nezábudiek 2017. Jej cieľom je upozorňovať verejnosť na dôležitosť duševného zdravia. V slovenských mestách stretnete dobrovoľníkov s modrou nezábudkou od 29. septembra do 3. októbra.
Liga za duševné zdravie na Slovensku už 16 rokov mení postoje slovenskej verejnosti k zdraviu a svojimi aktivitami znižuje stigmatizáciu ľudí s duševnými poruchami. Staré predsudky nás obmedzujú a môžu spôsobovať diskrimináciu. Súčasťou kampane je Zbierka DNI NEZÁBUDIEK, aby sa získané financie mohli rozdeliť do slovenských regiónov na projekty, ktoré pomáhajú ľuďom s duševnými poruchami. Prevencia je vždy lacnejšia ako liečba.
„V súvislosti so Svetovým dňom duševného zdravia sa v rámci osvety zaoberáme témou, ktorá sa týka naozaj každého z nás. Ide o duševné zdravie na pracovisku, stavy a situácie, ktoré ho ovplyvňujú a menia tak fungovanie nielen jedinca, ale aj jeho kolegov v práci a rodiny. Našim cieľom je destigmatizovať predovšetkým vnímanie ľudí s duševnými problémami zo strany ich okolia – čiže zbaviť ich predsudkov, krivého a diskriminačného pohľadu na blízkeho s komplikáciami, ktoré môžu postihnúť kohokoľvek, “ povedal Martin Knut, riaditeľ Ligy za duševné zdravie.
Zbierka DNI NEZÁBUDIEK 2017 začína v piatok, 29. septembra a trvá do 3. októbra. Má, ako tradične, tri formy. Stačí buď poslať SMS v hodnote 2 € na číslo 833, alebo prispieť na malú modrú nezábudku od dobrovoľníkov v uliciach miest, či podporiť Zbierku v banke - priamym vkladom na účet Ligy za duševné zdravie SR. Výnos minuloročnej zbierky predstavoval 34 304,31 EUR.
Podrobne o zbierke na www.dusevnezdravie.sk
Duševné zdravie je základ toho fyzického
Nenadarmo sa hovorí, že ak hlava funguje, telo si s chorobami poradí rýchlejšie a lepšie. Ak je to naopak, fyzická nepohoda je toho prirodzeným dôsledkom. Práca a kariéra sú dôležitou súčasťou nášho života. Okrem toho, že sú zdrojom príjmu, pomáhajú nám plniť osobné ciele, budovať sociálne siete, realizovať sa v rámci našich profesií i v komunitách. Prispievajú k rozvoju zdravého európskeho obyvateľstva. Avšak tempo a charakter práce sa mení, čo môže spôsobiť, že pracovné miesta sú hlavným zdrojom emočného napätia.
„Medzinárodný výskum ukazuje, že duševné problémy a poruchy spôsobujú práceneschopnosť rovnako často ako telesné problémy a ochorenia. Duševné zdravie je neoddeliteľnou súčasťou celkového zdravia. Tak ako sa staráme o bezpečnosť a ochranu telesného zdravia pri práci pomocou rôznych ochranných pracovných prostriedkov a postupov, mali by sme sa konečne začať starať aj o duševné zdravie na pracovisku“ hovorí doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD. , epidemiologička z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, zaoberajúca sa výskytom duševných porúch.
Sprievodca témou duševného zdravia na pracovisku, ktorú WFMH vydala poukazuje na to, že mnohé problémy v oblasti duševného zdravia na pracovisku ako stres, konflikty medzi pracovným a súkromným prostredím, obťažovanie a násilie vedú k významnému sociálnemu diskomfortu a bránia produktivite. Napríklad dlhotrvajúci stres súvisiaci s prácou môže drasticky ovplyvniť fyzické zdravie. Vysoké pracovné tempo, časový i mentálny tlak často vedie k nesprávnemu stravovaniu, nedostatku pravidelného pohybu, siahaniu po škodlivých látkach ako sú tabak a alkohol, čo súvisí s problémami s hmotnosťou, vysokým tlakom a zvýšením hladiny cholesterolu. To môže spôsobiť vyhorenie, ktoré môže viesť k depresii. Tá je spojená s mnohými ďalšími zdravotnými problémami, ako sú srdcové choroby a mŕtvica, obezita a poruchy stravovania, cukrovky a niektoré formy rakoviny. Chronická depresia takisto znižuje imunitu voči iným typom ochorení a môže dokonca prispieť k predčasnej smrti.
Depresia a stres stoja veľa síl i peňazí
Podľa štatistiky Európskej únie je depresia na pracovisku hlavnou príčinou straty produktivity práce, práceneschopnosti a skorých odchodov do dôchodku; niektoré kľúčové zistenia naznačujú, že jeden z desiatich pracujúcich si berie voľno v dôsledku depresie a každý rok sa v EÚ „stratí“ približne 350 miliónov pracovných dní v dôsledku stresu a depresie.
„Depresia neoberá zamestnanca len o prítomnosť v práci, ale aj jej mierna forma znižuje jeho pracovný výkon. V dnešnom psychiatrickom slovníku sa stále častejšie skloňuje pojem „prezentizmus“, ktorého podstatou je síce prítomnosť, ale nedostatočná výkonnosť v práci. Namiesto naozajstného pracovného výkonu sa chorý v práci iba „prezentuje“ svojou prítomnosťou, ” hovorí MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD, prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti.
Duševné poruchy sú v Európe veľmi rozšírené a sú na pleciach ako jednotlivcov, tak spoločnosti a hospodárstva. Celkové finančné náklady na duševné poruchy vrátane priamych nákladov na zdravotnú starostlivosť, ako aj nepriamych nákladov na zdravotnú starostlivosť v dôsledku straty produktivity predstavujú v EÚ viac ako 450 miliárd EUR ročne.
Pracovný stres je jedným z najväčších problémov v oblasti zdravia a duševného zdravia. Vysoký výskyt tohoto stavu na pracovisku dokumentujú mnohé štúdie. Len v Európe sa odhaduje, že polovica pracovníkov považuje stres za bežný na svojom pracovisku a stres prispieva k približne polovici všetkých práceneschopností či strát zamestnania.