Peter Sabol:
1. Nazdar, koľko rokov sa venuješ karate?
Odpoviem tak moderne “ rapersky " 24 rokov v hre.
2. Je pravdou že si aj ty zápasil vrcholovo? Aký je to pocit, keď tvoji žiaci bojujú? Prežívaš zápasy s nimi?
Áno, zápasil som aj ja vrcholovo. Keď bojujú naši zverenci, je to pre mňa veľmi napínavé. Ta miera empatie je veľmi vysoká a preto tie boje aj veľmi prežívam.
3. Chcel si byť trénerom vždy, alebo kedy prišiel moment keď si začal trénovať iných?
Trénerom som sa stal veľmi mladý. Dianie v klube to zariadilo tak, že už ako 18 ročný som sa musel stať trénerom. Od roku 2004 som sa postupne chytil trénerského žezla v Juniore.
4. Lámete aj dosky na tréningoch? Alebo co je náplňou väčšiny tréningov, keďže sme počuli ze ich máte trinásť do týždňa?
Dosky na tréningoch nelámeme. Tréningový proces je prispôsobený jednotlivým cyklom - obdobiam. Ale vo všeobecnosti sa trénuje kata (súborné cvičenia) aj kumite (športový zápas) a s nimi súvisiaci rozvoj jednotlivých kondičných a koordinačných schopností.
5. Aké sú tvoje ciele do budúcna s deťmi v Juniore?
Ciele do budúcna? Je to vo hviezdach. Určite vychovávať dobrých zápasníkov a vychovať novú generáciu trénerov, aby som sa mohol pobrať na karate dôchodok :D
6. Dá sa z karate vyžiť?
:D:D:D…. Ťažko povedať. V niektorých kluboch možno aj áno. V Juniore určite nie, je to skôr charita. Peniaze investujeme do detí a vracia sa nám to v podobe výsledkov detí.
7. Čo by si poradil rodičom deti, ktoré si vyberajú šport? Prečo je karate tým správnym?
Karate je veľmi komplexný šport. Samozrejme okrem rozvoja kondičných a koordinačných schopnosti rozvíja aj morálno-vôľové vlastnosti, hlavne disciplínu a cieľavedomosť. A disciplína v dnešnej dobe je veľmi dôležitá.
Radovan Greňo:
1. Nazdar, koľko rokov sa venuješ karate?
Karate sa venujem približne 15 rokov s menšími prestávkami, ale ako tréner cca 10 rokov.
2. Je pravdou že si jedným z dôležitých ľudí z klubu ohľadom informatizácie? Aký je to pocit keď tak bleskovo rastiete v Prešove?
Nepovažujem sa za dôležitého človeka v klube, pretože všetci ťaháme za jeden povraz. Sme tím kamošov, čo vo voľnom čase venujú športu a deťom svoju energiu. Robíme samozrejme aj niečo pre seba, namiesto toho aby sme denne vysedávali niekde po podnikoch.
3. Chcel si byt trénerom vždy, alebo kedy prišiel moment, keď si začal trénovať iných?
Neviem, nepamätám si. :D Beriem to teraz už ako rutinu, niečo urobiť pre seba. Začalo to po základnej vojenskej službe, kde som si hľadal nejakú aktivitu. Potom som sa vrátil späť do klubu a začal vypomáhať chalanom s trénovaním detí a odvtedy mi to nejako prischlo a do dnešného dňa ma to zatiaľ baví.
4. Je ťažšie viesť tréning detí alebo viesť klub a riešiť veci ohľadom toho? Vieme že Junioru sa dlhodobo venuješ už niekoľko rokov. Ako komunikujete s rodičmi, keď máte toľko detí? Používate nejaký software?
Neviem tieto dva aspekty či deti alebo klub, to je súčasť. Bez detí by nefungoval klub a naopak. Klub je už mojou súčasťou života aj keď sa v súčastnosti kvôli práci nemôžem plnohodnotne venovať deťom. A tak aspoň pomáham v administratíve. K otázke ako komunikujeme s rodičmi, našli sme riešenie prostredníctvom emailovej komunikácie, v rámci nášho interného komunikačného systému.
5. Aké su tvoje ciele do budúcna s Juniorom v rámci jeho napredovania v technickom a manažérskom zmysle?
Pokiaľ budem môcť, tak klubu sa chcem venovať naďalej. Som slobodný človek a preto energiu venujem pre rozvoj prešovského karate. :D
6. Počuli sme, že si aj technicky poradca klubu. Máte eShop a ďalšie veci. Chcete sa ďalej rozširovať?
Hahaha, tu sa musím pousmiať, že mi dávate technickú funkciu v dnešnom technickom živote. Riešim len veci, ktoré dokážem použiť v prospech JUNIORU. Tak aby všetko fungovalo ako má. A to platí aj o webe a e-shope.
7. Čo by si poradil iným klubom. Ako na nárast počtu detí, taký ako máte vy? Čo je potrebné mať "zmáknuté"? :-)
Asi jednoduchá odpoveď. Ak Vás ľudia nenájdu na weboch, ak nie ste videní a nerobíte svoju robotu kvalitne, potom nemáte šancu. Ak do všetkého idete na 101%, potom sa Vám všetko úsilie vráti späť.
Rastislav Miklič:
1. Nazdar, koľko rokov sa venuješ karate?
Karate sa venujem približne 35 rokov. Od svojich 14 rokov.
2. Je pravdou že si trénerom, terajších trénerov z Junioru? :-) Aký je to pocit, keď tvoji žiaci teraz trénujú spoločne s tebou?
Áno je to pravda. Bol som spoločne s p. Jozefom Novákom pri ich prvých krokoch a oboznámení sa s týmto nádherným bojovým umením a športom.
Je to úžasný pocit, neskutočne ma teší a som spokojný a hrdý na chalanov, že to nezabalili a taktiež sa dali na cestu trénerov, ktorá nie je vôbec jednoduchá.
3. Videli sme ze máš rad "kérky". Plánuješ nejakú ďalšiu najbližšie?
HaHaHa... . Áno tetovanie sa mi páči. Mám aj niečo nové v hlave, ale kedy to bude realizované neviem.
4. Odkedy si začal robiť trénera, pamätáš si na moment, keď si začal cvičiť iných?
Trénera som začal robiť... .ak si to dobre pamätám v r.1990, a to v Levoči, kde som s karate začínal pod vedením senseia Ladislava Ogurčáka, ktorému vďačím za všetko.
5. Aké sú tvoje ciele do budúcna s Juniorom?
Mojím cieľom do budúcna? Odovzdať v karate všetko, čo viem, čo najviac mladým ľuďom.
6. Dá sa z karate vyžiť?
Srandujete ?? :D
7. Čo by si poradil rodičom detí, ktoré si vyberajú práve nejaký šport? Prečo je karate tým správnym?
V krátkosti…KARATE je kondícia, zdravie, duševná pohoda, disciplína, rešpekt a super kolektív.
