PIS: aktuálne informácie o meste, radnici a spoločenských, kultúrnych a športových akciach v regióne

https://pis.sk/clanok/17231/rozhovory_s_trenermi_z_kk_junioru_juliou_langosovu_a_milanom_lehotskym.html

Rozhovory s trénermi z KK JUNIORU Júliou Langošovu a Milanom Lehotským

Prinášame vám rozhovory s ďalšími skvelými trénermi KK JUNIORU, ktorí stoja za úspechmi detičiek a aj celého klubu.

JÚLIA LANGOŠOVÁ bývalá reprezentantka, niekoľkonásobná majsterka SR v KATA (súborné cvičenia) a aj v KUMITE (športový zápas) a je mladšou sestrou našej "KARATE STAR" Lucie Langošovej.

1. Koľko rokov sa venuješ karate? Aké si mala najväčšie športové úspechy?
Karate sa stále venujem a bude už tomu 18 rokov, ak sa dobre pamätám :-D
Dlhé roky som bola v užšej reprezentácií Slovenska, takže som absolvovala dvakrát Majstrovstvá Európy a kvantum medzinárodných súťaží.
Úspechov bolo veľa :-) Ešte v žiackych kategóriách som získala striebro a bronz v na Majstrovstvách SR kategórií kata (súborné cvičenie) a zároveň aj aj v kumite (zápas). Škoda, že vtedy neboli 3 disciplíny, dosiahla by som hattrick :-D (smiech)
Úspechy neskôr prichádzali postupne. Som 3-násobná Majsterka SR, vyhrala som množstvo európskych pohárová taktiež som si vybojovala bronz na Majstrovstvách Sveta v štýle Shito-Ryu :-)

2. Aké to bolo doma s Luciou, lietali často údery a kopy? :D Trénovali ste doma spoločne?
Haaahahha:-D
Keď si spomeniem prišli aj výmeny názorov, kedy by sme aj zúžitkovali naše karate prednosti, ale v našej izbe to skôr vyzeralo ako typická dievčenská bitka :-D
Bolo super, že sme sa obidve venovali rovnakému športu a aj to, že sme sa vždy vedeli “potiahnuť”. Mali sme podľa mňa aj výhodu oproti iným cvičencom, pretože sme využívali našu “sesterskú silu”. Vždy sme si pomáhali, jedna druhú vedela správne motivovať, či už v tréningu alebo priamo pred zápasom :-)

3. Vieme, že pomáhaš v Juniore s administratívou, ale aj s tréningami. Popíš nám, čo robíš vo voľnom čase pre JUNIOR?
Ja som si tú “prácu” v klube rozhodila do viacero miest. :-D
Aj keď administratívna robota nie je veľmi populárna práca v športovom klube, je to jeden z pilierov správneho fungovania klubu. Robím takmer všetko od zoznamu všetkých našich cvičencov, po registráciu našich reprezentantov do databáz Slovenského zväzu karate.
Na tréningoch som skôr ako “sparing partner”. Myslím, že takto viem najlepšie naším reprezentantom odovzdať to najlepšie čo zo súťažného karate viem. A vidno, že sa to vypláca :-)

4. Ako vidíš dnešné dievčatá v rámci karate v JUNIORE? Su lepšie, dravejšie, ako ste boli vy so sestrou v ich veku?
My s Luckou sme s karate začali omnoho skôr, takže sa to veľmi porovnávať nedá. Aj keď každý odmakaný rok, či súťaž, sa oklamať nedá. Ale myslím si, že dnešné dievčatá alebo chlapci v našom klube, majú oveľa lepšie podmienky a možnosti, aké sme mali my. Zmenil sa aj druh tréningov. Kým my sme cvičili predovšetkým technickejšie veci, teraz v našom klube preferujeme tréningy skôr zamerané na koordináciu a rozvoj vlastnej kreativity v pohybe.
Práve preto si myslím, že sme odlišný od mnohých klubov ale aj športov, či už v Prešove alebo na Slovensku.

5. Ako je možné zvládať tréningy s prácou záchranárky?
Normálne :-D (smiech)
Karate je super relax, ale len pre myseľ, telu dá riadne zabrať :-D

6. Ako ste sa dostali so sestrou Luciou ku karate? Kto Vás k tomuto športu priviedol?
Viedli nás rodičia. Kým pri Lucke to bol jasný plán, keďže sestra prejavila svojho bojovného ducha už ako prváčka na základnej škole, :-D u mňa to bolo trošku inak. Bola som prihlásená do krúžku hranie na flaute. :-D No po prvom tréningu karate som bola taká nadšená, že iný šport, či krúžok nehral žiadnu rolu. :-)

7. Prečo by si odporučila karate dnešným dievčatám a čo ti karate dalo?
No jednoducho…chlapci si nebudú toľko dovoľovať. :-D (smiech)
Mne karate dalo strašne veľa. Od poznania množstva krásnych miest na svete, na ktoré som sa dostala vďaka súťažiam, spoznania nových kamarátov, ktorí sú aj dnes po toľkých rokoch pre mňa nikým nezameniteľní.
Karate ma naučilo pokore, že každý prehratý zápas, či už na súťaži alebo v živote ma posunie len dopredu a vyvolalo vo mne závislosť po chuti z víťazstva. :-)

MILAN LEHOTSKÝ, ktorý sa zo zástupu rodičov ako prvý zaradil medzi trénerov klubu. Keďže športoval v minulosti, patrí k hlavným trénerom v úseku AGILITY (prekážková dráha - súťaž v karate pre deti do 11 rokov) a doplnil trénerský tím. V klube trénuje taktiež jeho syn Gregor, ktorý po 2 tituloch VICEMAJSTRA SLOVENSKA, tohto roku získal titul MAJSTRA SLOVENSKA pre PREŠOV.

1. Vieme, že aj keď ste tréner, aj Váš syn Gregor trénuje karate. Prečo karate, prečo práve tento šport ste zvolili pre Vaše dieťa?
Dôvodom zamerania Gregora práve na oblasť športu ako takého, bola jeho vlastná aktivita a samotná iniciatíva už v rannom veku, kedy so mnou pravidelne chodieval cvičiť do domácej posilňovne – fascinovali ho posilňovacie stroje a boxerský mech. Konkrétne karate sme pre Gregora s manželkou vyberali spomedzi viacerých športov dlhšiu dobu. Rodičia môžu deti prihlásiť na rôzne voľnočasové krúžky, no ja osobne som komplexnosť tréningového procesu videl práve v prešovskom KARATE, kde tréneri vkladajú veľa prvkov aj z gymnastiky a iných športov, čo výrazne podporuje detský rozvoj. Decká sú trénermi usmerňované aj k disciplíne, sebakritike a k dôslednosti zameranej na detaily, čo je neoddeliteľnou súčasťou samotného výsledku. Tréneri v klube nerobia rozdiely medzi deťmi, nepreferujú nikoho ale práve naopak, spájajú slabšie články s tými lepšími, aby deti skôr pochopili tréningový proces.
Ako z ďalších aspektov môjho rodičovského tvrdenia správnosti voľby pre prešovské karate, bola a je viditeľná súdržnosť trénerov KK Junior Prešov, kompatibilita vnútorných vzťahov. Verím tomu dodnes a verím tomu, že to kladne vnímajú nielen deti v našom klube ale aj ich rodičia i okolie, ktoré nás pozná. Kreovanie a udržiavanie vzťahov medzi trénermi a deťmi v klube sú na veľmi dobrej úrovni, o čom svedčí aj radosť detí trénovať prešovské karate.
 
2. Verili ste niekedy, keď Váš syn začínal s karate, že to môže dotiahnuť až k titulu najlepšieho karatistu na Slovensku? Aký je to pocit, mať doma dieťa, ktoré je najlepšie na Slovensku?
Najlepší na Slovensku, hmm, tak o tom sa dá polemizovať. Slovíčko „najlepší“, je aktuálny stav u Gregora v jeho vekovej a váhovej kategórii. Šport je aj o tom, že ak sa nebude zdokonaľovať a zlepšovať, ľahko sa to zmení a o titul najlepší karatista príde, lebo konkurencia je veľká a silná. V prvom rade, titul majstra Slovenskej republiky, ktorý Gregor vybojoval toho roku, je zásluhou aj trénerov KK Junior Prešov, ktorí sa vo svojom voľnom čase nezištne venujú deckám. Sladkou odmenou pre deti a trénerov sú stupne víťazstva a radosť pre rodičov a trénerov, že deti karate baví.

Pýtali ste sa na pocit rodiča mať doma šampióna. V momente, keď Gregor získal titul na Majstrovstvách Slovenskej republiky detí a žiakov 2018 v kategórii KUMITE, nastala doma eufória radosti a bude dlho pretrvávať. Veď športové víťazstvá nespadnú samé od seba a každý, kto športuje a trénuje, vie o tom svoje. Pre Gregora to nie je iba zlatý kov, ale hlavne zadosťučinenie, že jeho vytrvalosť a celkový prístup k tréningom má nakoniec aj ovocie, o čom by vedeli viac povedať samotní tréneri klubu.
 
3.  Kedy ste Vy začali trénovať deti v Juniore?
Niekedy v novembri 2014, kedy mal Gregor už 6 rokov, som s ním prišiel pozrieť na tréning karate a v ten deň začal aj cvičiť. Sprvoti som posedával na lavičke, pozeral som na tréningový proces a tešil som sa z toho, že Gregor rýchlo zapadol do kolektívu detí a cvičenie ho baví. Počas môjho po sedávania som sa postupne osobne zoznámil s trénermi v klube a začali sme bližšiu komunikáciu.
Nepamätám sa presne, no niekedy v polovici roka 2015, som, pred nastúpenými deťmi a trénermi na tréningu, dostal ako dar, moje prvé kimono a biely opasok. Tréneri mi kimono darovali a tým ma prijali medzi seba, ako člena klubu, a zároveň bol to ich ťah, aby ma primäli miesto vysedávania na lavičke a čakania na Gregora, kedy docvičí tréning, aby som čas využil a venoval sa deťom. Za toto im ďakujem. Dodnes chodím s Gregorom na tréningy a aj to je pre neho určitý hnací motor, že sa rodič hýbe – smiech.
 
4. Ako je možné, že Prešov sa zrazu takto v karate rozbehol? Čo potrebujú iné združenia alebo kluby, aby sa dostali až na vrcholne súťaže v ich sfére?
Súdržnosť, odhodlanosť a cieľavedomosť trénerov Junioru, to všetko dalo a dáva silné základy klubu. Trénerské zostavenie klubu je v podstate manželstvo, keď sa medzi sebou nekomunikuje, zlyhá to. KK Junior Prešov, rád prirovnávam aj k legendárnemu vtákovi fénixovi, ktorý povstal z popola. Druhá strana mince je tá, že u nás v klube, nič samo od seba nepovstalo a za všetkým je tvrdá drina ľudí, ktorí sa spojili pre dobrú vec, verili jeden druhému a funguje to dodnes, k čomu sa snažíme smerovať aj deti v klube, ktoré veríme, že jedného dňa prevezmú pomyselnú štafetu vedenia klubu.

Na druhú časť otázky som v podstate už odpovedal, ale predsa... radi komunikujeme nie len medzi sebou ale aj s okolím a vyhodnocujeme si spätné väzby. Sme otvorení novým výzvam a našu transparentnosť je možné vidieť verejne. Každý máme svoje tajomstvá a aj my, ako klub, si aspoň jedno necháme - smiech, práve to je našou hlavnou ingredienciou cesty k úspechu.
 
5. Čo je ťažšie? Karate alebo silový trojboj, ktorému ste sa venovali vy osobne za mlada?
Otázku by som možno pozmenil, lebo, či ide o atletiku, bojové umenia, gymnastiku, silové, loptové, vodné, či iné športy, ak ich človek robí vrcholovo, hoc aj amatérsky, všade je cesta ťažká k dosiahnutiu vytúženého cieľa. Všetko má svoje hranice a úskalia a každému vyhovuje niečo iné. Nepodceňujem a nepreceňujem žiadne športy, lebo viem, že všade je to ťažké a pot steká po tele každému viac, či menej.
 
6. Ako je na tom dnešná mládež a deti v rámci športu v Prešove? Vieme, že trénujete v Juniore - Agility (prekážkový koordinačný beh), v akom stave k Vám rodičia dávajú začínajúce deti?
Otázka je na dnešnú dobu trefná. Dnes je vo všeobecnosti známe, že nielen deti majú málo pohybu hlavne v predškolskom a školskom veku. Za mojich detských čias, sme mali už dnes poniektorými odsudzovanú, či neznámu spartakiádu a s tým spojenú samotnú prípravu. Vtedy boli deti donútené sa hýbať počas telesnej výchovy v škole, museli navštevovať aspoň jeden školský, či mimoškolský krúžok, vtedajšou „ne-internetovou“ dobou bola nútená osobná komunikácia, deti sa stretávali a hrali vonku, čo je dnes vzácnosťou, no nie som ten, ktorý by mal hodnotiť časy minulé vs. dnešné. Každý vie, že nie iba v Prešove šport je taký, aký je. My v KK Junior Prešov sa snažíme s deťmi robiť pohyb nie jednostranne zameraný, ale komplexne. Medzi trénermi sú aj vyštudovaní a kvalifikovaní magistri telesnej výchovy a trénerstva, čo priamo úmerne kladne počas tréningového procesu a prispieva k všeobecnému rozvoju detí. Zapájame detí do rôznych mimo klubových športových aktivít, aby aj iné deti videli, že v dnešnej dobe je potrebné hýbať sa. S našimi zverencami robíme športové osvety, vystúpenia po školách, na verejných priestranstvách a sme radi, ak nás oslovia iné združenia, či kluby o spoluprácu, čo robíme aj my.

Agility, to áno. Jedná sa o prvok v karate, ktorý napomáha ku koordinácii, obratnosti, jednoducho k rozvoju pohybového aparátu detí. Snažíme sa to vykonávať zábavnou formou, aby deti videli v pohybe záľubu a radosť. Nebudem hodnotiť deti jednotlivo ale nebudeme si zbytočne nahovárať. Deti k nám dosť často prichádzajú s vysokým deficitom pohybu. Je to vidieť pri ich prvých tréningoch a nastávajú aj situácie, kedy samotní rodičia im uľahčia cestu a po prvých sťažnostiach detí na "svalovku", ich z tréningov a z členstva klubu ohlásia, čo je na škodu detí, lebo čím neskôr sa začnú hýbať, tým ťažšie to budú zvládať, ak vôbec. Rodičom našich detí v klube vravím, že vytrvalosťou účasti na tréningoch, zaručia svojim deťom lepšiu a ľahšiu budúcnosť, ale k tomu je potrebná vytrvalosť aj rodičov. Je úžasné, keď za Vami príde dieťa alebo rodič a poďakujú Vám za vynaložené úsilie a určite nás trénerov teší, že deti už po niekoľkých týždňoch pravidelnej účasti na tréningoch sami na sebe badajú zlepšenie v pohybe.
 
7. Trénujete so synom Gregorom aj doma? Poraďte dnešným rodičom, čí je potrebne pre úspech venovať sa dieťaťu, alebo ste to nechali na náhodu? :D
V začiatkoch bol Gregor veľmi nadšený z tréningoch, no prišiel zlom, kedy sa mu už nechcelo na tréningy chodiť, prirodzená lenivosť pre nás ľudí - smiech. Dieťa v takom veku si nemá čo vyberať, lebo ešte nevie, čo je pre neho dobré. Vytrvalosťou sme to z manželkou dotiahli do dnešnej podoby, kedy Gregor našiel v karate možno aj životný štýl. Musím ho za to pochváliť a chválim ho aj za kladný prístup k školským povinnostiam. S pomocou pedagogického zboru na ZŠ Šmeralovej v Prešove, ktorú Gregor navštevuje, zvláda skĺbiť školu a karate, za čo im úprimne ďakujem. Prístupom vedenia školy a p. triednou učiteľkou Mgr. Zuzanou Liptákovou, by Gregor nemal priestor hlavne na medzinárodné súťaže karate, ktoré za školský rok niekoľkokrát absolvuje.
Ak chcete, aby Vaše dieťa, to v športe niekam dotiahlo, malo by trénovať aj doma. Nič netreba nechávať na náhodu a nakoniec, podotknem iba jedno slovo, ÁNO, je potrebné venovať sa deťom čim skôr!

 
4.6.2018 | Autor: Ľubomír Čiernik | Šport | čítané: 1306 krát