Aj keď sa nám najprv zdalo, že Miro a Viktor nie sú veľmi zhovorčiví, nakoniec Viktor priznal, že sa tak trochu „rozkecali“. V podnikaní sú momentálne v štádiu, kedy si nevedia predstaviť, že by teraz mali nechať prácu a začať len podnikať. Ale keď ich pivovar bude živiť a to už nebude zlučiteľné s prácou, tak pôjdu do toho a budú len podnikať. V druhej časti rozhovoru ponúkame všetky informácie, ktoré sa do prvej nezmestili :-)
S akým netradičným pivom ste sa stretli?
Viktor: Ja si pamätám IPA s kokosom. To sme našli v Kodani, ale aj čierne pivo s karamelom, orechmi a korením. To boli úplne super chute. Celkovo to vo mne vyvolalo chuť urobiť špeciálne pivo. Ja pivo nevarím, ani nerobím recepty, ale po niekoľkých rokoch som sa hecol a išiel nazbierať lipu na čaj. A zavoňalo mi to tak, že som si povedal, že z toho musí byť pivo :-). Lipa v pive musí byť len taká jednoduchá, len na okraj. Potom sa do toho dal Miro a posunul to do reality.
Miro: Lipové pivo by malo byť v predaji koncom augusta.
Viktor: Aj to pivo, čo máme aktuálne v predaji je zaujímavé. Je inšpirované mojou prácou baristu. Do piva sme pridali čaj - cascara, ktorý sa robí z kávových čerešní. Je to spojenie mojich dvoch svetov – piva a kávy, a práve toto pivo vyhralo v Prahe na spomínanej domovaričskej súťaži.
Miro: Tých netradičných pív bolo veľa, nepamätám si to presne, ale mám to zapísané. Spomínam si na pivá s 10 – 12 % obsahom alkoholu, to už sú skoro ako vína.
Viktor: Pamätám si také dezertné pivá, ktoré zreli v sherry sudoch.
Miro: Pivo a jeho výroba je svojim spôsobom veda... všetky tie suroviny a proces varenia. Aj keď, na druhej strane, ide o sládka, ako sa k tomu postaví... či chce mať z celej prípravy vedu alebo viac zábavu.
A zrazu sme sa dostali ku všetkým majiteľom a riaditeľom pivovaru a preto že sám Viktor, povedal, že je raditeľ (čítaj radyteľ) od reklamy, Miro je raditeľ od výroby a pes Kiwi je raditeľ od kontroly. Do tejto funkcie sa dostal ako hlavný ochutnávač, ktorému dávajú prvú časť odpadu z výroby piva, ktorá ešte nemá alkohol. Ak z misky vylíže všetko, vedia, že to pivo bude dobré :-)
Ovplyvnili Váš osobný život aj podujatia, ktorých ste sa zúčastnili?
Viktor: Snažím sa byť eko. Teraz som žil mesiac „bez obalov“. A získal som nový pohľad na svet. Začal som inak rozmýšľať, zistil som, že na každý jeden nákup a akciu sa treba pripraviť. Chodil som, a vlastne stále chodím s vlastnými obalmi do obchodu (vrecúška, misky, ...). Prestal som byť lenivý a pripravujem sa na každý nákup.
Eko život oboch podnikateľov ovplyvnil tak, že spomenuli aj to, že na rôznych akciách ich najviac hnevá to, že po ich skončení sa všade povaľuje mnoho plastových pohárov. V zahraničí je trend, že na trhoch sa na nápoje používajú poháre zo skla alebo tvrdeného plastu. Tie sa predávajú alebo zálohujú, a tým vzniká minimálny odpad.
Kde sa vidíte v podnikaní o 10 rokov?
Miro: Zatiaľ ešte nevidíme tak ďaleko. Pred dvoma rokmi sme netušili, že budeme mať vlastný kočovný pivovar. Momentálne sme obaja zamestnaní v gastre, kde sa Viktor pohybuje 20 rokov. Zatiaľ nepomýšľame na založenie vlastnej pivárne, aj keď ja by som bol tejto myšlienke celkom naklonený. Pivovar je teraz pre nás viac - menej hobby. No a momentálne by nás hlavne neuživil. Uvidíme, čo prinesie čas.
Viktor: Zatiaľ je pre nás, tak ako povedal Miro, varenie piva hobby a pre mňa osobne je varenie piva práca na dôchodok. Vtedy by sme už chceli mať kamenný pivovar, kam si dám stoličku a budem kontrolovať varenie piva. Okrem toho premýšľame o obchode, kde by sme chceli predávať nielen pivo, ale aj iné veci s našou značkou, logom, napríklad e-shop, prípadne niečo spoločné pre viac značiek. Už máme rozbehnuté dohody s viacerými podnikmi, s ktorými by sme chceli spoločne predávať.
Ako by ste zatiaľ zhodnotili podnikanie na Slovensku?
Viktor: Problémom je silná byrokracia v otvárani podnikov a pivovarov, a to hlavne zo strany úradov. Otvoriť pivovar je tak asi na dva a viac rokov. Je to oveľa ťažšie ako v zahraničí. Úrady sú viac nastavené na to, aby sťažovali podmienky podnikateľom. A myslím si, že celý systém, ktorý je nastavený na Slovensku, dosť odrádza od podnikania...aj odvodový aj všetko okolo podnikania. Mnohí považujú ceny, najmä v gastre, za vysoké, ale vzhľadom k vývoju v krajine, rastom platov, sa tomu musia prispôsobiť aj ceny. Čo je podľa mňa na Slovensku zlé je to, že v zahraničí majú v gastre znížené dane, napríklad 10 %. U nás máme rovnú daň pre všetkých. Zníženie DPH na 10 % by nám určite pomohlo. Je to výkon, zarobiť vložené peniaze späť. Podľa mňa sa vo všeobecnosti podniká dosť ťažko a zvýhodnené bývajú najmä veľké podniky.
Miro: Vo firme potrebuje mať podnikateľ ďalších ľudí, čo je spojené s ďalšími nákladmi. Ak by mal podnikateľ čas, aby si „ošéfoval“ viac vecí sám , bolo by to fajn. Malo by sa pomáhať najmä malým a začinajúcim podnikom, rodinným firmám, ktoré čelia viacerým problémom.
Čo vám podnikanie dalo a čo vzalo?
Viktor: Čo nám podnikanie dalo, je to, že nás to v prvom rade teší, že niečo tvoríme, inak by sme to nerobili. Máme radosť z toho, že ľudia pijú naše pivo. Ale baví nás aj naše momentálne zamestnanie, no v starobe by sme to robiť nechceli :-). Podnikanie nám vzalo najmä voľný čas. Keďže ešte aj pracujeme, tak pivo tvoríme a vyrábame hlavne vo voľnom čase. Zatiaľ to robíme tak „na kolene“. Chceme robiť veci profesionálne a nenechávame žiadneho človeka, ktorý nám napíše, napriklad aj prostredníctvom sociálnych sieti, bez odpovede. Snažíme sa odpovedať každému v čo najkratšom čase. Snažíme sa vyhovieť aj požiadavkám od zberateľov etikiet a zasielame im tie naše.
Miro: Ale keďže sme pivo chceli posunúť medzi ľudí - robiť to, čo nás baví aj komerčne, tak sme kvôli tomu museli aj niečo obetovať. Je to súčasť podnikania, ale teší nás, že ľuďom naše pivo chutí.
Viktor s Mirom pomaličky zarábajú a tak aj pomaličky nakupujú. Momentálne je pre nich dôležitý vlastný výčap, aby sa vedeli zúčastniť nejakých jarmokov, festivalov. Ale v tejto sezóne to už nestihnú. Svorne dodávajú, že stále je čo inovovať a vylepšovať aj to, čo už majú.
Určite by boli radi, ak by ich pozvali niekam na výstavu piva. To by bolo skvelé ocenenie ich práce. Aktuálne ich kamaráti pozvali na mini festival do Košíc, kam chodievali ako návštevníci a tiež by pred dvoma rokmi neboli povedali, že tam budú raz ponúkať vlastné pivo. Páči sa im najmä to, že vôbec boli na také podujatie pozvaní. Iné to je napríklad v Bratislave na Salóne piva, kde vystavujú tí, ktorí sa zaregistrujú. Ale zároveň povedali, že keď budú vyrábať viac a budú mať viac skúseností, možno sa prihlásia aj tam.
Rozhovor vznikol v Národnom podnikateľskom centre v Prešove – inštitúcie typu one-stop shop – poskytujúcej komplexnú systematickú podporu a odborné poradenstvo pre malých a stredných podnikateľov, i pre záujemcov o podnikanie v 7 regiónoch Slovenska, okrem BSK.
Za rozhovor ďakujú Renáta Madzinová a Miroslava Klimovičová
