Besedu moderovala prof. Marta Součková a spolu s Andrejom Bánom sa jej zúčastnil aj Juraj Koudela, spoluzakladateľ Vydavateľstva Absynt, ktorý prezentoval vydavateľstvo a jeho najbližšie projekty.
Beseda v UK PU bola spojená aj s prezentáciou dvoch autorských publikácií Andreja Bána. Šlo o predstavenie najnovšej publikácie – reportážnej knihy Slon na Zemplíne (Absynt 2018), ktorá je intímnym svedectvom o krajine i ľuďoch žijúcich svoje životy v dedinách a mestečkách ďaleko za horizontom všeobecnej pozornosti. Druhou prezentovanou publikáciou bola kniha Na juh od raja (Slovart 2016), kde prináša 82 čiernobielych dokumentárnych fotografií z 25 krajín, ktoré navštívil počas uplynulých 25 rokov, pričom jedinečné snímky autor dopĺňa pútavými textami o živote v regiónoch postihnutých vojnami, exodmi, etnickými či náboženskými konfliktami a prírodnými katastrofami.
Andrej Bán študentom poodhalil svoje tvorivé postupy, ale aj pohľad na svet, na život a na úlohu médií v súčasnosti. Hovoril o tom, ako sa postupne naučil spájať reportážnu fotografiu s reportážnym textom (správou); aké je prepojenie slova a fotografie dôležité a výhodné; hovoril, ako vyberá, ktorú časť reportáže vypovie slovami a ktorú fotografiou. Hovoril o dôležitosti ne-mainstreamových správ a o tom, ako sa v bežných správach prezentujú jednotlivé udalosti len veľmi krátko, často bez náležitých súvislostí, a preto je dôležité písať (a čítať!) reportážnu literatúru, kde sa práve o týchto súvislostiach rozpráva. Hovoril o nebezpečnom prepojení politiky a médií, o vymývaní mozgov, o zosmiešňovaní a potlačovaní nevládnych organizácií (ako napr. v Maďarsku); hovoril o hľadaní vonkajšieho nepriateľa, ktorý môže za všetko (Soros), hovoril o arogancii moci a asertivite politikov, o tom, že žijeme v dobe káuz, kde každú novú kauzu vzápätí vytlačí tá ďalšia, novšia, väčšia a preto je dôležité nezabúdať a nedovoliť kauzám „vyhniť“. Hovoril o tom, ako je dôležité robiť reportáže so skutočnými, autentickými ľuďmi priamo v teréne, kde reportér najlepšie pochopí problémy a nálady v spoločnosti, pričom príbeh, ktorý prinesie, je často až neuveriteľný (toto sa u nás deje?); hovoril o úlohe žurnalistiky po smrti Jána Kuciaka a o tom, ako sa mnohí ľudia prestali báť a začali rozprávať svoje príbehy, svoje krivdy a utrpenia, s ktorými sa doteraz nikomu nechceli zveriť. Hovoril o dôležitosti dialógu, diskusie, komunikácie, otvoreného rozhovoru z očí do očí, a to aj (alebo najmä) s ľuďmi, ktorí majú iné, často veľmi nebezpečné názory (neofašisti, rasisti a pod.). Hovoril o novodobej žurnalistike, ktorá sa prezentuje najmä v elektronických médiách, o emóciách v žurnalistike a o tom, ako robiť správnu „nemanipulatívnu“ žurnalistiku tak, aby si váš čitateľ mohol vytvoriť sám vlastný názor, hovoril, ako hľadať v čitateľovi partnera a nepodsúvať mu vlastné názory a riešenia, ale nechať ho vytvoriť si vlastný názor, vlastný pohľad. Hovoril tak, ako aj robí svoje reportáže – priamo, jasne a zrozumiteľne, bez prikrášľovania a bez kompromisu...
Dúfame, že táto beseda bola pre študentov PU výraznou inšpiráciou a že Andrej Bán bude na Slovensku nachádzať čoraz menej neuveriteľných príbehov a káuz.
