Deti z projektu JUNIORKO
Súťaž prebiehala až do konca septembra 2018 a bola vyhodnotená na nedávnom zasadnutí kolégia KFP SOV. Fyzické aj právnické osoby do súťaže prihlásili projekty, z ktorých do užšieho výberu postúpili tri. Víťazom sa stal projekt Juniorko (www.juniorko.sk), ktorý podal Karate Klub Junior Prešov, o.z..
Tento klub dal štyrom deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia možnosť trénovať v klube a aj súťažiť zdarma. Spomedzi tejto štvorice mladých karatistov sa jedna dievčina aj jeden chlapec už môžu pochváliť titulmi mládežníckych vicemajstrov Európy v shito-ryu, ďalšia sa stala vicemajsterkou Slovenska. Za projekt Juniorko dostane Karate Klub Junior Prešov, o.z. , od SOV poukaz na nákup športového materiálu v hodnote 1000 eur. Zástupcovia klubu si ocenenie prevezmú na 55. valnom zhromaždení SOV 7. decembra v rezorte X-Bionic Sphere v Šamoríne.
Prinášame vám rozhovor s Ľubošom Čiernikom, trénerom Karate Klub Junior Prešov:
1. Ako dlho sa venujete karate?
S prestávkami už 28 rokov.
2. Aká je Vaša pozícia v tíme JUNIORU PREŠOV?
Som jeden z trénerov.
3. Počuli sme , že Váš návrat do Prešova rozhýbal JUNIOR a taktiež, že ste za vznikom projektu JUNIORKO (www.juniorko.sk), o ktorom sa budeme baviť.
Som poctený (smiech). Nielen môj návrat prispel k tomu, že JUNIOR je v súčasnosti najpočetnejším karate klubom na Slovensku a stále rastie. Samozrejme, že okrem kvantity pracujeme aj na kvalite zverencov. A taktiež nielen ja stojím za projektom JUNIORKO. Je to proces, ktorý podporuje množstvo ľudí, ktorí o JUNIORKOVI vedia.
4. Koľko máte v súčasnosti detí v Juniore Prešov?
V súčasnosti stále chodia noví rodičia s novými deťmi na tréningy náboru, ale máme cca 250 členov. Samozrejme do konca roka časť z nich nebude pokračovať. Karate je náročný šport, a my nie sme krúžok ale športový klub. To znamená, že tréningy zameriavame na maximálny športový výkon, čo v kombinácii s bojovým športom znamená, že pri karate koniec koncov ostane neskôr len "tvrdé jadro".
5. Ako je možné potom, že vieme, že máte v klube aj detičky, ktoré trénujú u Vás od 3 rokov a vydržali to, čo nevydržia 12 roční?
Pretože sú bojovníci. Mám na mysli ich nastavenie mysle z domáceho prostredia pôsobením hlavne ich rodičov. Samozrejme dieťa karate musí baviť, keďže je to bojový šport a nie každé dieťa sa zákonite nájde v karate. My, ako tréneri, sa však snažíme zvoliť také tréningové metódy a nastavenia jednotlivých mezocyklov (tréningové obdobia), aby čo najviac detí prešlo obdobím zoznamovania sa s karate a vydržali pri ňom. Karate samozrejme, ako každý kontaktný šport bolí a to znamená potrebu väčších morálno - vôľových kvalít u dieťaťa, ak chcete, aby na sebe pracovalo deň čo deň. Ak dieťa zmení šport, sme len radi ak nám tréneri z iných športov povedia, že dieťa prišlo k nim skvelo fyzicky pripravené.
6. Chcete tým povedať, že rodičia majú veľký vplyv na dieťa v jeho začiatkoch? Väčší ako tréneri?
Najväčší. Čím je dieťa menšie, tým je väčším zrkadlením rodičov. Keď je dieťa "premazlené" a hľadá výhovorky v tréningu, je to len odraz výchovy jeho rodičov. Dieťa nemá mať možnosť výberu, ako sa to dnes často prezentuje. Dieťa je dieťa a nevie, čo je pre neho dobré. Preto do 18 rokov rodičia nesú aj zákonnú povinnosť za vlastné dieťa, a ak by sme mu dali možnosť výberu, napr. v supermarketoch pri nákupe sladkostí, asi by to nedopadlo dobre pre dieťa zo zdravotného hľadiska a ani pre rodičovskú peňaženku (smiech). Stretli sme sa s viacerými prípadmi, kde si dieťa každý mesiac vyberalo iný šport a skúšalo, čo ho baví. Prešlo 10-mi športami a nikde nebolo spokojné. Rodičia jeho správanie podporovali, ale to je chyba. Dieťa na každom športe dostalo krízu vtedy, keď bolo treba na tréningu začať pracovať na sebe priamočiarejšie. Práve v tomto momente nesmú rodičia povoliť a dieťaťu vysvetliť, že nemožno len tak utekať pred niečím, čoho sa bojí. Že je potrebné vydržať. Áno, sú prípady, kedy fakt dieťa zistí, že futbal nie je to pravé orechové a chce hrať basketbal, ale vyberať si niekoľkokrát po sebe a vždy byť nespokojné, to zaváňa detskou vybitosťou voči rodičovi (smiech).
7. Nemyslíte si, že je dobré, ak sa dieťa nájde v športe, ktorý mu sedí?
Myslím si, že ak dáte dieťa na akýkoľvek šport, alebo inú činnosť a budete ho v tom podporovať, dosiahne minimálne priemerné hodnoty kvalitatívneho rastu. To znamená, že pri výbere záujmovej činnosti u detí, je v podstate jedno, kam dieťa dáte alebo prihlásite. Základom je, aby túto činnosť vykonávalo pravidelne a aby sa dieťa naučilo pracovať na sebe, hlavne v časoch, keď sa mu nedarí a nechce sa mu. A tie krízové časy vždy prídu. Ak sa opýtate kohokoľvek z vrcholových športovcov, zistíte, že väčšina mala krízu v detských časoch. Samozrejme k zmene činností môže dôjsť, ale nie 7 krát za rok. Základom pri začiatkoch v mimoškolských aktivitách nie je byť najlepším, ale hlavne byť členom tímu a pracovať na sebe. To ale musia naučiť deti rodičia od útleho detstva, my tréneri hlavne pri menších deťoch, môžme vplývať len na pohybovú stránku dieťaťa, resp. na jeho emočnú v tom, že sa snažíme mať čo najzaujímavejšie funkčné tréningy. Je zároveň veľmi dôležité to, aby klub, kam dieťa prihlasujete, mal dostatočný počet trénerov pri deťoch. Ak vidíte že má tréner pravidelne na tréningu 30 detí a je tam na nich sám, radšej zvoľte inú aktivitu. Pri 30 deťoch začiatočníkoch, by musel byť nakopírovaný aspoň 3-krát, aby ich niečo naučil. Práve pri deťoch platí, že musia s nimi pracovať TOP tréneri, pretože, ak na začiatku zvolíte zlé zaťaženie, môžete napáchať škody, ktoré budú dieťa limitovať celý život. Preto osobne odporúčam overené športové kluby, mám tým na mysli kluby s dlhoročnou praxou alebo serióznym otvoreným prístupom v rámci trénerov, podmienok atď. .
8. Čiže, aký je recept pre rodičov, aby mali šikovné a spokojné dieťa?
Prihlásiť ho na šport, alebo inú činnosť, ktorú si dieťa v začiatkoch vyberie. A potom dieťa v tejto činnosti podporovať a v časoch krízy ho vypočuť, podporiť ho ale nedovoliť mu s Vami mávať. Je to ťažké, keďže každý správny rodič miluje svoje dieťa. Platí tu ale jeden citát: „V deťoch sa odráža sila rodičov.“ Tak buďte silní (smiech).
9. Poďme k projektu JUNIORKO (www.juniorko.sk). Je to projekt, ktorý pomáha deťom z chudobných rodín. Deti u Vás trénujú zdarma a zabezpečujete im športovú kariéru úplne zdarma, bez potreby akýchkoľvek finančných prostriedkov z ich strany, alebo strany rodičov. Získali ste za projekt JUNIORKO (www.juniorko.sk) rôzne ceny. Cenu od mesta Prešov, cenu od Prešovského samosprávneho kraja a naposledy cenu od Slovenského olympijského výboru. Čo to pre Vás znamená?
Každé z ocenení znamená to, že si nás ľudia všimli. Že si všimli talentované deti, ktoré v JUNIORKOVI máme zaradené. A to si neskutočne v JUNIORE PREŠOV vážime, že ľudia oceňujú našu činnosť a detskú drinu a pot v rámci karate. Sme radi, ak sa bude ďalej šíriť myšlienka JUNIORKA a to pomoc deťom z chudobných rodín, nájsť si svoje ciele. Pre mňa osobne znamená aj to, že, keď bude treba pomôcť deťom v JUNIORKOVI, hlavne vo veku, kedy sa budú stavať na vlastné nohy, máme kontakty na rôznych ľudí, ktorým môžme potom volať (smiech).
10. Verili ste pri zakladaní projektu, že bude taký úspešný?
Jasné, ináč by sme to neriešili. Nejde však o ocenenia. Ide o to, že keď vyberiete deti, ktoré chcú na sebe pracovať a majú talent, tak potom to inak dopadnúť nemôže. Detičky, ktoré máme teraz v klube v rámci JUNIORKA, sú stále len na začiatku ich športovej cesty. Kedykoľvek sa môže stať, že ju neustoja. Zatiaľ ale vždy zabojovali hlavne so sebou a dokázali nájsť v sebe silu aby pokračovali. Poznáme to všetci. Dosiahnuť svoje ciele, nebýva ľahké. Oni to majú o to ťažšie, že ak chcú niečo dosiahnuť v rámci športu, musia byť najlepší z najlepších.
11. Ako sa zrodil projekt JUNIORKO (www.juniorko.sk)? Čo bolo v jeho začiatkoch?
V začiatkoch bola snaha dať možnosť rozvíjať sa deťom, ktoré majú v sebe bojovníka. A to nemyslím bojovníka v zmysle karate. Ale bojovníka v zmysle charakteru a osobnosti. Už keď sme vyberali detičky, nepozerali sme len na fyzické predispozície v rámci motorických testov, ale chceli sme deti energické, hyperaktívne. Vybrali sme deti, v ktorých bolo vidno od začiatku, že majú zápal pre pohyb a šport ako taký. V septembri 2018 sa k nám pripojil z detského domova aj 15 ročný Bartolomej. Na tréning športového karate Vám väčšina trénerov povie, že 15 rokov je neskorý vek. My sme ho však vybrali a veríme mu, že môže byť raz hoc aj slovenská jednotka v senioroch. Chlapec má zápal pre pohyb a šport a my veríme, že môže dosiahnuť niečo, v čo by väčšina neverila. Čím sú ťažšie podmienky, tým väčšie veci sa dajú dosiahnuť. A Bartolomej svojím prístupom potvrdzuje, že v sebe športovca a bojovníka má. Potreboval len dostať šancu. Tú šancu sme mu dali a je na ňom, ako ju zužitkuje. Šport je spravodlivý, takže, ak bude makať na sebe, presadí sa.
12. Hyperaktívne? To je výhoda pri športe?
Samozrejme. Nevedeli ste to? (smiech). Ak hyperaktivitu dieťaťa správne nasmerujete, v športe je to obrovská výhoda.
13. Koľko máte dnes detí zaradených v rámci projektu JUNIORKO (www.juniorko.sk)?
V súčasnosti trénuje pravidelne u nás 5 detí zaradených do projektu JUNIORKO. Sú to deti z detského domova v Prešove. Nepravidelne u nás trénovali aj 4 detičky z "normálnych" sociálne znevýhodnených rodín, avšak tam bol problém s dochádzkou.
14. Ako to myslíte?
Projekt je o tom, že my deťom dáme podmienky. Kompletne všetko zdarma, od tréningov až po súťaže. Avšak musia byť dodržané aj naše podmienky. A tie máme jediné. Pravidelná účasť na tréningoch. My nerobíme charitu, dieťa nedostane progres zdarma. Progres sa v športe nedá dosiahnuť ináč, len drinou na tréningoch. Chceme, aby sa v dieťati zobudil bojovník. Hľadáme ho v ňom a rozvíjame ho. A na to musí mať dieťa pravidelný tréningový proces, kde sa dieťa musí pasovať s vecami, o ktorých sme sa bavili pár minút dozadu. Inak sa nedá dosiahnuť cieľ, aby raz dieťa bolo karatistom, športovcom telom aj dušou.
15. Aké ste dosiahli zatiaľ výsledky s deťmi v rámci JUNIORKA (www.juniorko.sk)?
Detičky sú medailisti z vrcholových slovenských a zahraničných súťaží v karate, dvaja dokonca priviezli medaile z Majstrovstiev Európy Shito ryu z Talianska tohto roku. Zaujímavá je ale aj ich osobnostná premena, prameniaca pravdepodobne z toho, že sa na karate namotali a našli svoj cieľ v živote. Ale o tej by Vám viac asi povedali tety z domova (smiech). My, ako tréneri, však tiež vidíme, že deti z JUNIORKA sa stávajú zdravo sebavedomejšími a začínajú karate stavať do centra svojho detského života.
15. Aké sú Vaše ďalšie ciele v rámci JUNIORKA (www.juniorko.sk)?
Komplexné ciele sú, aby sa k nám pripojili ďalšie kluby, združenia, krúžky, záujmové útvary nielen zo sveta športu, ale aj umeleckej sféry, technickej a akejkoľvek inej. Aby dali šancu aspoň 1 dieťaťu na to, aby našlo svoj cieľ, aby našlo v sebe bojovníka, ktorého v sebe určite má a rozvíjalo sa. Pokojne nás kontaktujte, ak by ste chceli deťom pomôcť na email juniorko@juniorko.sk .
Chceme tiež zaradiť ďalšie dieťa do JUNIORKA. Z "normálnej" chudobnej rodiny.
Individuálne ciele z našej strany sú, pomôcť našim deťom z JUNIORKA k tomu, aby raz boli dospelí ľudia s vlastnými športovými cieľmi, pre ktoré sa snažia urobiť maximum.
16. Takže sa môžu ľudia hlásiť, ktorí chcú mať z dieťaťa karatistu? Tí, ktorí majú dieťa ale nemajú finančné prostriedky na tréningy? Len tak ich zoberiete?
Kľudne. Ak sú vedení mestom Prešov alebo iným územnosprávnym subjektom, ako sociálne slabšia rodina, veľmi radi sa s nimi skontaktujeme, stretneme a dohodneme sa na ďalšej spolupráci. Nech píšu na email : junior@karate-presov.sk, alebo volajú 0907450 644. Radi im dáme šancu, ukázať, čo v nich je.
