Neskoro. Nie som politik, ale ako mladý občan a hlavne volič sa nemôžem pochváliť veľkou informovanosťou o kandidátoch na poslancov a županov v týchto voľbách.
Myslím, že to bol problém viacerých mladých ľudí a určite aj jeden z dôvodov, prečo sme pri volebných schránkach videli len starších občanov. Áno, bilboardy síce viseli všade na vôkol už niekoľko mesiacov vopred, ale milý úsmev a titul pred a za menom mi toho o kandidátovi veľa nepovie. Malé letáčiky v schránkach s všeobecným načrtnutím programu kandidáta a noviny plné fotiek na celé strany, to asi nestačí, ak má niekto záujem uchádzať sa o takú funkciu. Ale kandidát pre úspešné zvolenie urobí všetko, preto „vzniknuté“ krkolomné koalície dokážu mladého voliča tiež poriadne pomotať.
Ako sa dá obhájiť spojenectvo s populistickými stranami, strán vyznávajúcich úplne iné hodnoty a ciele. Ide tu len o získanie mandátu, alebo aj o zachovanie si svojej vlastnej „tváre“. Svojou morálkou, vlastným konaním, uznávaním hodnôt, na ktoré sme už mnohí zabudli. Práve to by malo patriť do kampane (programu) toho, ktorého kandidáta.
Realitou sú aj neustále škandály okolo podplácania, vzájomných intríg a obviňovaním medzi poslancami navzájom. Spleťou týchto faktorov vznikla situácia, že aj mladý volič rezignoval.
Skúsme sa nad tým zamyslieť pred 2. kolom volieb. Nielen mladí ľudia potrebujú vedieť koho a prečo majú ísť voliť. Stojí za to presvedčiť ich o tom.
Alena Vargová,
študentka politológie
