Pozvánku domáceho organizátora pivovaru Hej Rup, ktorý založili Viktor Štefančík a Miro Olejník prijali Corvus, Beer Division, Potmehút, Padre a svoje zastúpenie tu mala aj pivárska sieť Beer Station. Organizátorom sa podarilo vytvoriť príjemné podujatie s rodinnou atmosférou, ktorej dominovali rozhovory o pivách, ktoré mali návštevníci možnosť degustovať. Pri tejto príležitosti sme spravili rozhovor s hlavným organizátorom Viktorom Štefančíkom a pripájame tiež rozsiahlu foto reportáž.
Kde si našiel inšpiráciu pre zorganizovanie festivalu remeselných pivovarov?
S Mirom Olejníkom chodíme na festivaly nie ako pivovar, ale ako návštevníci. Najprv to boli malé košické festivaly a minulý rok sme boli na veľkých podujatiach v Kodani a Krakove. Asi odtiaľ. Tam som videl ako to funguje a ako to môže dobre fungovať.
Máš pocit, že sa ti to podarilo preniesť na nultý ročník Ki Ci Frasu alebo sa tomu aspoň priblížiť?
Myslím si, že sa mi to podarilo preniesť v malom. Možno to ani nechcem robiť vo veľkom, ale v malom to bolo familiárne. To na tom bolo super.
A ten nápad? Je jasné, že to nie je Október fest alebo iné akcie, na ktoré chodia veľké pivovary a vyčapujú sa hektolitre piva, ale že si to postavil na remeselných pivovar je to, čo tejto akcii dáva istú exkluzivitu respektíve punc akejsi odlišnosti?
Iné je to rozmanitosťou pivných štýlov, ktoré sme ponúkli. Všetko sú to pivá robené v malom. Každý vie s akými chmeľmi robí a vie to tým pádom ideálne odkontrolovať. A na druhej strane, veľké pivovary hrajú na cenu, čo sa môže odzrkadliť na finálnom produkte.
Čo znamená hrať na cenu?
Ľudia sú zvyknutí, že dostanú pivo za euro v jeden a pol litrovej fľaši. A to je pivo s koncentrátmi a chmeľovými produktami a náhradami, ktoré by do piva nemali patriť.
Môžeš pripomenúť, ktoré pivovary sa zúčastnili a odkiaľ sa poznáte?
Na nultý ročník prišli okrem nášho pivovaru Hej Rup, Corvus, Beer Division, Potmehút a Padre. Ľudia, ktorí tieto pivá varia ich na Stromoradí aj čapovali. V Corvuse varíme, s Padrem sa poznáme cez košické festivaly, Beer Division sme náhodne stretli v Beer Station a na rovinu som sa ich opýtal, či chcú prísť. Sú z Brezna a tento rok k nám urazili najviac kilometrov. Potmehút bol pri začiatkoch nášho pivovaru Hej Rup. Ich Sládek Samo je tiež Prešovčan, ktorý stál na začiatku našej pivovarskej kariéry, keď sme si kúpili domáci pivovar a prišiel nám radiť ako máme variť pivo. Ale vzápätí sme mu tú prvotnú pomoc vrátili, keďže sme ho nakopli k tomu, aby aj on začal variť komerčne, pretože hoci varil pivo doma viac ako desať rokov, my sme išli variť do väčšieho pivovaru už po dvoch rokoch. Trochu sme ho tým nakopli.
Aké boli odozvy? Boli tu pivá z Brezna či Bystrice, ktorí to na rozdiel od ostatných nemali takpovediac cez cestu.
Beer Division boli úplne spokojní a prekvapení, že na nultý ročník prišlo toľko ľudí. Myslím si, že na 95% prevláda spokojnosť a 5% sú nespokojní ľudia, ale to bude asi vždy.
Výber miesta? Prečo Stromoradie.
Neviem, je to taká moja srdcovka. Tým pádom, že tam vznikol ešte podnik, tak je tam síce zúžený priestor, ale vždy sa tam pilo. Prečo to neoživiť legálne? Pre mňa je to kultovka, miesto, kde sme bez mobilov trávili naše „mládí“. Bolo to blízko mesta, ale aj od mesta, neboli sme videní, čiže my to dohromady dáva zmysel.
Sú nejaké nuansy či pikošky, ktoré si si všimol počas tohto podujatia?
Pikošky asi neboli. Najviac mi ľudia rozprávali, že sa stretli po rokoch, lebo každý má iný hudobný vkus, a tak sa nestretávajú na koncertoch, ale pivo má rád skoro každý, čiže sa po rokoch stretlo veľa ľudí. Niektorí aj po piatich či desiatich rokoch, pretože hoci žijú v jednom meste, ešte to neznamená, že sa stretávajú.
Uvarili ste festivalové pivo Ki Ci Fras, skús ho opísať?
Boli dve, jedna Session IPA, ktorá bola taká ako my máme radi IPU. Druhé pivo s názvom Saison je ovocnejšie. Bol dvakrát za studena chmelený a pridali sme do neho výhonky z jedličky.
(pozn. red. : IPA – INDIA PALE ALE je pivný štýl, pre ktorý je typické intenzívne chmelenie, čo mu dodáva horkosť. Tá je dorovnávaná sladovými chuťami. IPA je vhodná pre milovníkov horkastej chuti piva)
Mňa tam zaujalo mandaríkové pivo, ale neodhodlal som sa.
To mali chlapci z Beer Division. Odrodou chmeľu sa dá dosiahnuť chuť, v tomto prípade použili chmeľovú odrodu Mandarina Bavaria.
Máš v pláne pokračovať v ďalšom ročníku alebo ťa to zruinovalo a už to nebudeš skúšať?
Keby to nebolo tak úspešné, keďže som nečakal toľko ľudí, nakoľko je pivná kultúra u nás ešte v plienkach, tak ma motivovali, aby som to spravil aspoň ešte raz.
Čím sa dá u nás v Prešove a okolí pivná kultúra dostať na vyšší level?
Musíme ľudí učiť ako sa to má robiť. Pivo sa nemá čapovať do umelohmotných pohárov (na festivale boli len sklenené zálohované 0,3l poháre s logom festivalu za 2 eurá, pozn.red.). Budúci rok by som chcel znížiť dávku, aby to neboli tretinky, ale deco, možno dva, pretože ak mám 14 pív, tak si ich reálne prejdem bez toho, aby som sa opil a dvojky by boli na to, že ak niekomu zachutí nejaké pivo, dá si dvojku a si ho dopije. To by som chcel na najbližší ročník.
Spomínal si, že by si chcel aj beer jógu, čo je to?
To je jóga s pivom. Chcel som aj barbera, ale zo zdravotných dôvodov to zrušil a chcel by som aj tatéra, ktorý bude robiť nejaké „chmeľovky“. Mal som to v pláne aj pre tento ročník, len som nenašiel spriaznené duše.
Ešte by som sa vrátil k tej pivnej kultúre. Povedal si, že to treba ľudí učiť a keď to prirovnám ku káve, mám pocit, že sa to darí. Aj jej ľudia rozumejú, vedia si ju doma pripraviť.
Káva je tiež ešte v plienkach. Robím s ňou sedem rokov a je to ešte dlhá cesta. Sme na tom lepšie ako Košice, lebo máme 5 prevádzok, ktoré robia výberovú kávu a už vieme, ako aj vidíme, že sa ten trend pomaličky rozbieha. Musíme sa o to snažiť všetky prevádzky a pôjde to.
S pivom to vnímam tak, že sú pivári, ktorí sú ležiakoví a potom sú ľudia, ktorí nikdy neboli pivári a pivo im nechutilo, ale našli obľubu v rôznych pivných štýloch. Vďaka tomu sa z nich stali pivári, aj keď nie takí tí tradiční. Nerozdeľoval by som, že pivár je len ten, kto pije ležiak, ale aj ten, ktorému chutí iné pivo. Pretože to sa stane, že ak človek ochutná IPU nejakého komerčného pivovaru a mu nechutí, tak mu vždy hovorím, nech ochutná IPU od nejakého malého remeselného pivovaru a až potom nech povie, že je zlá. Treba skúšať, pretože existuje sedem, možno aj viac druhov ÍP. A sú ľudia, ktorých sme naučili čo je iné pivo a idú len po remeselných pivách, skúšajú a hľadajú, ktoré im najviac chutí. Myslím si, že sa to dá ľudí naučiť a ukázať im pivá, ktoré im budú chutiť. Myslím si, že neubližujeme veľkým pivovarom s ležiakmi, len sme im odobrali možno percento, i keď aj to ich podľa mňa štve. Lebo to percento nie v jednej krajine, ale v Európe či Amerike je veľké číslo.
Na druhej strane, keďže globalizácia tu je prítomná asi najviac za celú dobu a existuje vo všetkom, tak si ľudia hľadajú cestu k niečomu domovskému, lokálnemu, niečomu čo je ich.
Áno. A naopak, keď sú na dovolenke, tak si chcú brať domov lokálne veci, nie svetoznáme pivá. Ale platí to v hocičom. Keď som v Záhrebe, chcem tričko Záhreb. Je to o tričku, pive, suveníre. Chcem to priamo od toho mesta, kde sa nachádzam a nie od mesta, ktoré je vzdialené 30 kilometrov. Myslím si, že to je normálne.
Nápad variť vlastné pivo vznikol z popudu, že chcem spraviť niečo iné, lebo súčasné pivá mi nechutia?
Tam bol Miro, ako ho voláme „Raditeľ od vareňa“. Vždy sa o to zaujíma, číta. Ja to tak mám s kávou, on s pivom a nejako som ho k tomu nakopol. Opýtal sa ma, či si kúpime domáci pivovar. Tak sme to skúsili. Mali sme skúsenosti s pivovarmi, kde už je mladina namiešaná, ale to nie sú dobré pivá. Poskladali sme sa na to, kúpili si malý pivovar, začali variť a hlavne s našimi pivami začali chodiť na pivovarnícke súťaže, aby sme zistili, či to pivo je aspoň nejako priemerné. Povyhrávali sme pár súťaží alebo obsadili druhé a tretie miesta. Povedali sme si, že to ponúkneme ľuďom, hoci varíme veľmi krátko. Prečo nie?
Máš pocit, že piješ viac piva?
Pivo mi chutí, nezanevrel som ani na ležiak, či Šariš a iné veľké pivovary. Už to pijem skôr tak, že od smädu a keď si ho chcem vychutnať, siahnem po remeselných pivách, pretože v nich objavím iné chute a iné veci. Ale nepovedal by som, že ho pijem viac. Ale keď robím festival alebo som na festivale, tak pijem veľmi veľa piva.
Pijú ženy pivo?
Začali tiež. Hlavne vďaka remeselným pivovarom, lebo v nich objavíš iné chute. Nie je ich také množstvo, žeby 50% žien teraz pilo pivo, ale myslím si, že na 80 k 20 to vieme pomenovať. Je to väčšie množstvo než pri ležiakoch. Podľa mňa ženám ležiak nechutí, ale tým, že do piva primiešávame iné odrody chmeľu a iné suvoriny, prípadne niečo sladšie, ich dokážeme osloviť. Ale predáva aj názov a na to netreba zabúdať. Keby si ho nazval ananásové, tak na to prídu, lebo to chcú ochutnať. Ale ženy vyhľadávajú skôr niečo ovocné, sladšie, nové, prípadne s nejakou príchuťou, než ležiak alebo IPU. Chcú pridanú hodnotu. A tú ponúkajú práve remeselné pivá.
