VZÁCNE ZBIERKOVÉ PREDMETY LÁKAJÚ NÁVŠTEVNÍKOV
„Pri príležitosti oslavy 160. výročia zriadenia Štátneho žrebčinca v Prešove nám pani Kňazíková dovolila odfotiť slávny víťazný pohár svojho manžela Tibora Kňazíka. Jazdec a tréner Tibor Kňazík vyhral v roku 1966 v 77. ročníku v sedle koňa Nestora Veľkú pardubickú. Začala sa tak najslávnejšia éra prešovskej dostihovej stajne. Je nám cťou, že môžeme aspoň takto zhliadnuť tento vzácny pohár, ocenenie talentovaného jazdca a jeho slávneho koňa Nestora, ” informovala riadiaca pracovníčka Mestského múzea a galérie vo Veľkom Šariši Lenka Pribulová.
Názov Koňare sa spája s prešovským futbalom. V roku 1859 postavili obyvatelia Prešova štátny žrebčinec, ktorý stál na Sabinovskej ulici. „Žrebčinec stál blízko futbalového ihriska. Pach koní sa nepáčil niektorým fanúšikom, a keď to na ihrisku zaiskrilo a hostia prehrávali, tak zakričali: "Koňare, koňare!" Takže takto sa Prešovčania dostali k tomuto osloveniu, “ vysvetlila L. Pribulová.
MAPOVANIE TRADÍCIE
Výstava začína fotografickými panelmi. „Sú to fotky, ktoré mapujú históriu a tradíciu koniarstva Veľkého Šariša. Máme tu už aj súčasnosť, kde môžeme vidieť mladú nádej koniarskeho športu vo Veľkom Šariši.“ Výstava ďalej pokračuje v dvoch miestnostiach. „Mapujeme históriu tradície chovu koní. V chodbe medzi panelmi a pri vchode sa nachádzajú vzácne zbierkové predmety od zberateľov. Sú to rôzne chomúty, zvončeky, rolničky či veľmi vzácne plemenné knihy, “ zdôraznila Pribulová.
„Tento rok 2019 je významný tým, že si pripomíname 160 rokov od zriadenia Štátneho žrebčinca v Prešove a myslím si, že mesto Veľký Šariš, po meste Prešov, môže byť tým druhým mestom, ktoré si právoplatne môže uplatňovať nárok na inštaláciu takejto výstavy, pretože keď Štátny žrebčinec v Prešove zanikol, respektíve sa transformoval, tak jeho následníkom bol Plemenársky ústav Veľký Šariš, ” povedal pán Lazorík z Krajského múzea v Prešove, ktorý výstavu v Šariši inštaloval.
VZÁCNA KNIHA
Bývalým riaditeľom žrebčinca vo Veľkom Šariši bol aj Peter Holakovský. „V období, kedy žrebčinec vznikol, sa začalo šľachtenie hospodárskych zvierat. Kone boli vzorom aj pre ostatné druhy hospodárskych zvierat. Máme tu jeden exponát, 4 diely knihy od grófa Wrangela - Chov koní v Uhorku z roku 1895, “ povedal Holakovský.
Momentálne žrebčinec vo Veľkom Šariši vedie Jozef Demeter. „Každý si musí uvedomiť, čo znamenal kôň pre človeka. Bol pri zrode, to znamená, že ho viezol do krstu, bol tu, keď sa sobášil a bol, bohužiaľ, pri tom, keď ho viezli na poslednú cestu. Čiže kone boli stále späté s človekom. Na tejto výstave je fotka, kde si jedna naša Veľkošarišanka našla svojho otca. Bol zamestnanec žrebčinca. Pevne verím, že i iní Veľkošarišania si na fotkách nájdu svojich blízkych a príbuzných, “ zdôraznil Demeter.
NADROZMERNÁ SOCHA HLAVY
Pred Mestským múzeom a galériou je drevená socha hlavy koňa. Jej autorom je Václav Križovenský. Socha je urobená z javorového stromu, ktorý mal sto rokov. Výstavu si môžete pozrieť v Mestskom múzeu a galérii vo Veľkom Šariši do 12. októbra.