PIS: aktuálne informácie o meste, radnici a spoločenských, kultúrnych a športových akciach v regióne

https://pis.sk/clanok/18290/stvrtok_v_stromoradi-vystupi_clen_bluesovej_siene_slavy_norman_beaker.html

Štvrtok v Stromoradí: Vystúpi člen bluesovej siene slávy Norman Beaker

Norman Beaker je na čele anglickej bluesovej scény už celé desaťročia. Hrával s B. B. Kingom, Buddym Guyom, Chuckom Berrym a desiatkami ďalších uznávaných muzikantov. V Prešove vystúpi už tento štvrtok 3.10. v Stromoradí so svojím triom a pri tejto príležitosti nám poskytol exkluzívne interview. Dozviete sa v ňom veľa o blues, Normanovom pohľade na veľký bluesový boom v Británii, ktorý odštartovali britskí muzikanti na čele Rolling Stones, ako aj o jeho odporúčaniach mladým gitaristom.
Norman Beaker

Norman Beaker je na čele anglickej bluesovej scény už celé desaťročia. Hrával s B.B. Kingom, Buddym Guyom, Chuckom Berrym a desiatkami ďalších uznávaných muzikantov. V Prešove vystúpi už tento štvrtok 3.10. v Stromoradí so svojím triom a pri tejto príležitosti nám poskytol exkluzívne interview. Dozviete sa v ňom veľa o blues, Normanovom pohľade na veľký bluesový boom v Británii, ktorý odštartovali britskí muzikanti na čele  Rolling Stones, ako aj o jeho odporúčaniach mladým gitaristom. 


Aká je tradícia blues v Európe?
Blues je v Európe populárne už od začiatku šesťdesiatych rokov, keď The Rolling Stones, Yardbirds Pretty Things, John Mayall spopularizovali pôvodné americké čierne bluesové legendy, ako napríklad John Lee Hookera, Howlin´ Wolfa, Sonny Boy Williamsona a ďalších.

Má tak stará hudba ako blues svojich fanúšikov aj v dnešnej dobe?
Blues je dnes celosvetovo populárnejšie a je súčasťou väčšiny festivalov zameraných na folk, rock a jazz.

Je blues klubovou záležitosťou?
Blues je skvelá, emocionálna hudba, takže funguje na akomkoľvek type miesta, či už v kluboch alebo divadlách.

Blues je kultúrnym dedičstvom pochádzajúcim z Afriky, ktoré sa k nám do Európy dostalo cez Ameriku, presnejšie z oblasti delty Mississippy. Dokážu bieli európski muzikanti nájsť v sebe blues?
Blues je podľa môjho názoru o vyjadrení všetkých emócií jednotlivca, takže neverím, že farba pokožky alebo vyznanie skutočne definuje, čo znamená blues. Je to spôsob cítenia hudby, ktorá sa hrá viac od srdca ako z rozumu.

Táto hudba je o pocite. Dá sa to naučiť?
Každý sa môže naučiť ako hrať blues, ale mať pre neho feeling je to isté ako to máš aj s umelcom, je jeho odrazom.

Čo je tvojím Mojo? (Mojo je amulet pre šťastie, vrecúško, ktoré obsahuje jeden alebo viac magických predmetov. Pochádza z afro-americkej kultúry, dnes sa tento pojem v angličtine používa aj na pomenovanie talentu. O Mojo, ktoré funguje sa spieva v mnohých tradičných bluesových piesňach, pozn.red.)
Proste milujem stáť na pódiu a komunikovať s ľuďmi, to je moje Mojo. Nech sa cítim akokoľvek unavený, blues ma vždy z toho dostane ako aj adrenalín a samozrejme pivo.

Čo hovoríš na aktuálny album Buddyho Guya The Blues Is Alive and Well?
Buddy je môj dobrý priateľ, takže si vždy užívam jeho muziku. Obdivujem, že sa mu podarilo držať krok s rôznymi trendmi a módami a zároveň udržiavať tradičné blues nažive.

Ako z tvojho pohľadu ovplyvnilo blues hudbu, ktorú dnes počúvame?
Blues sa vždy vyvíjalo, ale mám pocit, že dnes do neho preniká viac rocku, čo je v poriadku, pokiaľ bude samotný feeling stále dominantnejší než technika hrania.

Keď vidíš hrať na pódiu Rolling Stones spoločne s Buddym Guyom, na čo myslíš?
The Stones urobili toho tak veľa, aby ľudia poznali hudobníkov ako Buddy Guy, že medzi nimi vidím veľký vzájomný rešpekt a to je správne.

Môžete potvrdiť, že blues definovalo európsku hudbu od 50tych, 60tych rokov?
V 50tych a 60tych sa organizovali hlavne „balíčkové“ zájazdy troch či štyroch umelcov ako Willie Dixon s Howlin´ Wolfom a Sonny Boyom. A vďaka tomu ich videlo mnoho britských bluesových kapiel a sprevádzali ich na turné, pretože bolo veľmi nákladné priniesť k nám americké kapely. Mal som to šťastie, že som mnohých mohol osobne spoznať a zahrať si s nimi.

V Anglicku existovalo v tých časoch mnoho bluesových kapiel, ktoré ale hrávali prevzaté veci, také coverové skupiny. Čo spôsobilo tú zmenu, že začali písať vlastné piesne, s vlastnými slovami a originálnou muzikou. Čím to je, že vzniklo toľko nových autorov?
V zmysle toho, že som nikdy nebol otrokom a nemusel pracovať na plantážach s bavlnou, a pritom som chcel písať vlastné skladby, s ktorými sa viem stotožniť, mnoho ľudí vo Veľkej Británii aj Európe trpelo následkami 2. svetovej vojny. Písal som o tom, čo som videl, o dobrom aj o tom zlom. Tak sme s tým začali. A tiež sme si mohli zarobiť vďaka tomu nejaké peniaze z honorárov.

V Mississippi sa BB King, Buddy Guy, John lee Hooker a mnohí ďalší učili hrať na gitare tak, že sledovali skúsenejších hráčov ako prekladajú prsty a učili sa z toho, čo od nich odpozorovali. Vzniklo tak veľa aj netradičných, unikátnych techník. Vieš si predstaviť, že by si aj ty mal v začiatkoch takúto skvelú príležitosť? Bolo by to pre teba ako skladateľa výhodou?
Áno, a znova musím povedať, že sa ešte stále môžeš od niekoho niečo naučiť. Vďaka youtube je to teraz oveľa jednoduchšie. Keď som sa začínal učiť hrať na gitaru, bol to pomalý proces.

Blues definoval život mnohých umelcov vo Veľkej Británii. Transformoval sa na metal vďaka tvorbe Black Sabbath, odštartoval závratnú kariéru Led Zeppelin, Robert Plant dodnes pátra vo svojej tvorbe po koreňoch hudby, prispel k hard rocku v podaní The Who alebo Deep Purple a nesmieme opomenúť The Rolling Stones a Yardbirds. Mali ste šťastie, že ste s nimi rástli a mohli sledovať ich kariéry. Čo na to hovoríš?
Cítim veľkú hrdosť na to, čím prispeli a čo spravili pre blues a rovnako to vnímajú aj americkí muzikanti, pretože Európania im pomohli preraziť na našom kontinente.

Ako vnímaš tie časy, keď tieto britské dodnes významné kapely debutovali, vydávali ďalšie albumy a získali si ľudí aj na opačnej strane Atlantiku?
Bola to veľmi vzrušujúca doba pre všetkých.

Koho z bluesových hudobníkov by si v 21. storočí odporučil mladým gitaristom, aby si vypočuli ich tvorbu?
Môj pravdepodobne najobľúbenejší je Peter Gren a Eric Clapton a Jimi Hendrix sú tesne za ním. Hudobne celkovo som vždy obdivoval Stevieho Wondera.

Čo podľa teba stálo za britským bluesovým boomom na začiatku 60tych rokov?
Všetci sme hľadali niečo odlišné od populárnej hudby a blues bol veľmi vzrušujúci štýl, ktorý sa dal rôzne uchopiť a rozvíjať.

Dozvedel si sa niečo o sebe vďaka hudbe?
Myslím si, že je to fantastický spôsob, ktorý ti ukáže pocity a emócie s veľmi terapeutickými účinkami.

Aká hudba bola populárna, keď si bol dieťa?
Rock & Roll a Skiffle, ale páčila sa mi tiež všetka populárna hudba tej doby.

Prvý koncert, ktorý si videl naživo? A môžeš spomenú tiež také, ktoré si si ako mladý veľmi užil.
Jedným z prvých bol Chuck Berry a Graham Bond a Jack Bruce na basu, s ktorým som mal to šťastie neskôr spolupracovať. Páčilo sa mi veľa vystúpení Rolling Stones a jednou z najlepších show, ktorú som kedy videl, bol koncert Genesis on the Lamb Lies Down na Broadway, ktorá bola vskutku teatrálna a veľmi sa mi páčila.

Ak by si mal možnosť znovu si vybrať, aký bude tvoj prvý koncert, ktorý by to bol?
Opäť The Stones.

Počul si niekedy o Slovensku?
Vždy nás vrúcne privítali či už moju kapelu, alebo keď som vystupoval s Chrisom Farlowom v Bratislave. Zažili sme tu pekné chvíle a publikum poznalo mnoho našich piesní.

Teraz vystúpite v Prešove, čo je niečo ako u vás Liverpool. Mesto, v ktorom žije veľmi veľa talentovaných muzikantov. Sú podľa teba takéto mestá aj v iných krajinách?
Áno, som si istý, že existuje veľa takýchto miest na svete.

Aká je najväčšia esencia, ktorá dostala blues cez oceán na európsky kontinent?
Rádio bolo prvým spôsobom, ako sa k nám dalo dostať a tiež nahrávky, ktoré prišli do prístavov miest ako Liverpool a Manchester.

V čom je najväčšia sila blues?
Že patrí muzikantovi a publiku.

 
2.10.2019 | Autor: Edo Kopček | Kultúra a voľný čas | čítané: 1902 krát