Si známy z kultových prešovských kapiel. Aké miesto zastáva alebo aký význam má v tvojom hudobnom živote HPdB?
HPdB je moja srdcovka, keďže všetkých troch nás hranie v tomto zoskupení veľmi baví a navzájom sa dokážeme inšpirovať pri každom spoločnom hraní. S Milošom Humeníkom sa poznáme už takmer dvadsať rokov. Spája nás to, že väčšinou počujeme hudbu podobne – rovnako vnímame gitarové party a celkovo gitarové nástroje, či už ide o jazz, rock alebo jazzrock. Myslím si, že HPdB je najmä o ňom, o čom svedčí aj náš sound, aj keď autorsky sa na skladbách podieľam aj ja. Vo svojich predchádzajúcich kapelách som hral prevažne na gitaru, no v našom HPdB zastáva úlohu gitaristu Miloš, ktorý si toto miesto zaslúži niekoľkonásobne viac, a ja hrám na basu. Paľo Balčák je s nami v HPdB dva roky a okamžite sa chytil akoby s nami dvomi hral odjakživa. Z hrania v HPdB máme všetci veľkú radosť, vždy sa tešíme z toho, že spolu hráme a na koncertoch je to, verím, vidieť a najmä počuť...
V Stromoradí si hral naposledy 16. novembra s Edom Klenom. V čom sa bude tento koncert odlišovať? Čo budete hrať?
S HPdB budeme hrať vlastný repertoár, takže okrem pódia, mňa a môjho basového komba tam bude v porovnaní s predošlým koncertom iné úplne všetko. Stromoradie je však veľmi príjemné miesto a na jeho pódium a ľudí pod ním sa veľmi teším. Na koncerte Eda Klenu ako aj na viacerých koncertoch, na ktorých som bol ako poslucháč, som si užíval výborný zvuk a akustiku priestoru, takže sa na štvrtkové hranie veľmi teším.
HPdB – Dolina
https://www.youtube.com/watch?v=CEiJzKttQfE
Koľko máte vlastného materiálu, a ako ste skladali program pre tento koncert?
Hrať budeme iba naše autorské veci, máme ich dosť, keďže pravidelne tvoríme nové skladby a najväčší problém máme s tým, aby sme im stíhali vymýšľať názvy. Program sa skladal pomerne ľahko, vieme čo budeme hrať, akurát Miloš sfinalizuje playlist.
Ktoré vaše skladby majú odozvu u publika a dali by sa považovať za inštrumentálne hitovky?
Na koncertoch máme niekoľko „vypaľovačiek“, napríklad skladbu Ritchie, ale máme aj pomerne chytľavé pomalé skladby, ako napríklad Dolina. Verím, že príde dostatok ľudí, a že sa im budeme páčiť.
Plánujete aj vydanie albumu?
Áno, jeden je už dokonca nahratý, ale kým sme sa dokopali k finalizácii, už sme vymysleli toľko nových skladieb, že máme materiál aj na druhý. Preto sa pohrávame s myšlienkou, že pôjdeme do štúdia ešte raz a nahráme to všetko nanovo, aby sme tam mali aj nové veci. Nahrávame totiž naraz všetci traja, t. j. , gitara, basa aj bicie, a chceme, aby bol ten album kompaktný a aby na ňom bolo cítiť našu energiu a radosť zo spoločného hrania.
Ako by ste charakterizovali svoju hudbu?
Nemám rád charakteristiky hudby, podľa mňa je hudba buď dobrá alebo nie. Snažíme sa hrať dobrú hudbu a ak nás niekto núti charakterizovať sa, poviem, že hráme garážový jazzrock, ale so všetkou úctou ku garážam, nie je to žiadny „neporiadok“. Máme radi melódie a harmónie, baví nás spolu hrať, ladí nám to, akurát sme totálne manažérsky odfláknutá kapela. Odozvy na koncertoch však máme veľmi pozitívne a táto spätná väzba nám robí z hrania ešte väčšiu radosť.
Budete hrať v Stromoradí, čo pre teba táto ulica znamená? Vynárajú sa ti s ňou aj nejaké hudobné spomienky?
Chodievali sme tam už ako študenti. Musím sa priznať, že sme boli vybavení väčšinou „jabĺčkovým“ vínom alebo podobnou lahôdkou. Kamarát Igor M. tam s obľubou nosieval domáce bazové. Aj k rodine Šimovcov, ktorá v dnešnom Stromoradí roky žila ako v svojom rodinnom dome mám veľmi dobrý vzťah a vnútri v dnešnom Stromoradí som bol x-krát ešte vtedy, keď to bol ich domov. Zdá sa mi, že dnes je to pre nich ich druhý domov, rovnako ako aj pre Maťa Višňovského, a veľmi sa teším, že tomuto krásnemu miestu vdýchli dušu a jeho atmosféru dokázali sprostredkovať návštevníkom podniku aj koncertov. A hudobné
spomienky na túto ulicu určite mám, lebo hudba k „stromku“ vždy patrila.
Autor fotografie: Matúš Maťufka