Narodila sa v Medzilaborciach. Svoj celý život venovala herectvu. Členkou činohry ešte vtedajšieho UND bola od roku 1946. Stvárnila nespočetné množstvo postáv rôzneho charakteru, či druhu ako napríkad Anna Kareninová (L. N. Tolstoj), Mária Stuartová (F. Schiller), Desdemona (W. Shakespeare) a iné.
Tvorivým hľadaním v hereckej interpretácií využívala novátorské postupy emocionálne expresívneho herectva. Anna Simková mala vzácnu povahovú črtu – nezniesla polovičatosť, nezniesla aby sa za niečo musela červenať, preto vo svojom hereckom prejave bola verná svojej poetike, aj vďaka tomu si zachovala vysoký tvorivý štandard.
So svojou pokorou prijímala všetky postavy, či už hlavné alebo vedľajšie ako na scéne v divadle, tak aj v živote. Nehrala pre seba. Hrala pre diváka, ktorý bol pre ňu všetkým. Potlesk, úsmev no niekedy aj jeho slzy ju posúvali vždy ďalej a utvrdzovali ju, že to čo robí prináša aj osoh či inšpiráciu. V knihe k 60. výročiu DAD odpovedala na otázku, čo jej múzický priestor divadla priniesol takto: „Všetko na svete...radosť, veľkú radosť. Zadosťučinenie. Nevedela som predtým, čo je divadlo, ale v priebehu krátkeho času, som si ho veľmi obľúbila.“
Vičnaja jej pamjať!
Posledná rozlúčka bude 31. júla o 13:00 v Dome smútku v Prešove.