Krištáľové krídlo je každoročne udeľované ocenenie významným osobnostiam na Slovensku v oblastiach spoločenského, kultúrneho, hospodárskeho a verejného života. Jeho hlavnou myšlienkou je podľa organizátorov „objavovanie a vyzdvihnutie jedinečných ľudí a ich profesionálnych výkonov, ktoré si zaslúžia úctu“. Tento rok udelila porota aj dve mimoriadne ceny. Laureátom jednej z nich sa stal dramatik, spisovateľ, literárny a divadelný vedec a vysokoškolský profesor Karol Horák, dlhoročný riaditeľ Súťaže umeleckej tvorivosti vysokoškolákov Slovenska - Akademický Prešov.
„Pomôžem si citátom svetoznámeho básnika, dramatika, esejistu Thomasa Eliota. Jeho esencia je zároveň sumou k môjmu životu a mojej tvorbe: Kultúra je to, prečo sa oplatí žiť, “ zneli slová profesora Horáka pri preberaní mimoriadnej ceny. „Pán profesor je náš významný zamestnanec, ktorý je dlhé roky spätý s Prešovskou univerzitou. K oceneniu mu srdečne blahoželám a vyjadrujem mu moju veľkú úctu, “ uviedol rektor PU Peter Kónya.
***
Prof. PhDr. Karol HORÁK, CSc. sa narodil 13. septembra 1943 v Katarínskej Hute (okres. Lučenec) v rodine učiteľa Karola Horáka.
Absolvoval Filozofickú fakultu Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Už v časoch štúdia sa začal venovať prozaickej tvorbe a písaniu básní, ktoré publikoval v školských časopisoch, almanachoch a v rozhlase. Paralelne s literárnymi aktivitami rozvíjal aj divadelné aktivity – ako autor, dramaturg, režisér a herec pôsobil v študentskom divadelnom súbore ktorý sa pod jeho vedením vypracoval na popredný alternatívny súbor divadelnej kultúry.
Od divadla poézie prešiel Horák k náročnejším programom autorského divadla s vyhraneným interpretačným štýlom a výrazne ovplyvnil a formoval podoby divadiel malých javiskových foriem na Slovensku. Poetike študentského divadla sa venoval aj teoreticky a prakticko-metodické výsledky práce režiséra, dramatika, a dramaturga zhrnul do publikácie Slovo, gesto, pohyb, tvar (1977) a Slovo, priestor, obraz, tvar (1981). Je autorom prozaických diel Dve prózy (1974), Cukor (1976), a Súpis dravcov (1979), viacerých rozhlasových hier (Európa! Ó Európa ... , 1995; Vyššie, tam je srdce, 1999; Arbitráž, 2002; Hrdza, 2004) a televíznych scenárov (Národný hriešnik, 1995; Nové pokúšanie Antona, 1998; ... a ešte dve frašky, 1999).
Dominantou jeho umeleckej činnosti však ostáva dramatická tvorba – niektoré hry vyšli v dvoch knižných výberoch pod názvom Päť hier alebo Hrdina menom hra (1990) a Šesť hier (1996). Prof. Horák aj dnes patrí k autorom, ktorý prakticky každú divadelnú sezónu pripravia pre divadlo aspoň jeden dramatický text.
V rannej dramatickej tvorbe Karola Horáka sa odráža jeho aktívne účinkovanie v študentskom amatérskom divadle – vytvára prvé experimentálne „abstraktné“ texty a skúma javiskové možnosti postupov autorského divadla na profesionálnej scéne. Neskôr prechádza od abstraktného k historicky a spoločensky konkrétnemu a svoju tvorbu orientuje do dvoch línií. Na jednej strane stoja hry zobrazujúce intímne problémy človeka, hľadanie životnej cesty a ďalšie perspektívy, pričom vždy otvára otázky zodpovednosti človeka voči svetu, okoliu a sebe samému. Druhú rovinu predstavuje línia veľkých historických hier – fresiek – v ktorých svojim spôsobom odkrýva národné dejiny a približuje osudy významných osobností slovenskej histórie (predovšetkým z obdobia 19. storočia). Postavy národných dejín zobrazuje nezaujato, bez ideologických nánosov a zaužívaných interprwetácií, ako aj na základe hlbokej analýzy a vedeckého poznania ich činnosti a zachovaného diela. Jeho drámy majú intelektuálny charakter, aktualizujú známe staré príbehy, narúšajú ustálené mýty a často sú otvorenou polemikou s oficiálnym výkladom dejín.
Za svoju tvorbu získal Karol Horák viacero ocenení, vydavateľských cien, prémií Slovenského literárneho fondu, prémie za rozhlasovú a televíznu tvorbu (Cena ministra kultúty SSR (1987), Cena predsedu Národnej rady Slovenskej republiky za rozvoj kultúry a humanitného vzdelávania (2010), Cena rektora Prešovskej univerzity v Prešove (2010), e Rad Ľudovíta Štúra II. triedy od prezidenta Slovenskej republiky za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, tiež cenu SC AICT 2020 a mnohé iné).
V súčasnosti ešte stále aktívne i organizačne pracuje na Prešovskej univerzite s viac razy zdôrazňovaným zámerom – udržať na fakultách a vysokých školách tvorivého ducha, ktorý bol vždy vlastný mladej generácii budúcej inteligencie.
