Myšlienka umiestnenia pamätnej tabule arcibiskupovi Antonovi Vrančičovi vzišla zo spolupráce Prešovskej univerzity s univerzitou v Miškolci. „Vďaka tomuto návrhu sa zrodila idea zriadiť na univerzite panteón, kde by sme umiestňovali pamätné tabule významným osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o rozvoj vedy, umenia, kultúry, športu či verejnej služby v našom meste, a ktorým nie je z nejakých dôvodov možné umiestniť ich pamätné tabule tam, kde žili a pôsobili, “ uviedol rektor PU Peter Kónya. Zároveň doplnil, že Vrančič je prvou, ale nie poslednou osobnosťou našej minulosti, ktorej pamätná tabuľa bude umiestená na budove univerzity.
„Oceňujem spoluprácu slovenských aj maďarských historikov, ktorí na konferencii v Prešove spoločne riešia významné otázky z našej histórie a sprostredkovávajú nám informácie o významných osobnostiach z našej minulosti, o ktorých sme možno ani nevedeli. Medzi ne možno jednoznačne zaradiť aj arcibiskupa Antona Vrančiča, ktorý prispel aj k mierovému obdobiu počas našej histórie, “ vyzdvihla Ágota Hetey, generálna konzulka Maďarska v Košiciach.
Jedným z diplomatickým úspechov Vrančiča bolo uzavretie Drinopolského mieru medzi cisárom Maximiliánom II. a sultánom Selimom II. v roku 1568. Touto zmluvou sa začalo približne 25-ročné obdobie mieru. „Ďakujem pánovi rektorovi, že ste objavili, povedané slovami evanjelia, poklad ukrytý v poli, vzácnu perlu, ktorá kdesi v hlbinách histórie bola zahalená zabudnutím. Všimol som si v jeho životopise jeden obraz a to, že pán kardinál sprostredkoval mier medzi Osmanskou ríšou a Uhorským kráľovstvom. Preniesol som si to aj na dnešnú dobu, ako je veľmi dôležitý pokoj a mier. Jeho odkaz ostal trvale živý a prítomný“ povedal rektor Univerzitného pastoračného centra v Prešove a kňaz Martin Štieber, ktorý pamätnú tabulu na mieste aj posvätil.
„Nie je náhoda, že Anton Vrančič zomrel práve Prešove, okrem toho že bol ostrihomským arcibiskupom tak zastával aj druhý najvyšší post v krajine ako miestodržiteľ. Zároveň vykonával aj úlohu krajinského sudcu, vďaka čomu prišiel aj do jedného z najkrajších a najvýznamnejší miest vtedajšieho kráľovského Uhorska, kde napokon aj počas vykonávania svojich pracovných povinností aj zomrel, “ ozrejmila Gyulai Éva z Ústavu histórie univerzity v Miškolci. Podľa jej slov v Prešove napísal aj svoj závet.
***
Anton Verancsics (Anton Vrančič) bol diplomat, kráľovský miestodržiteľ, uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup, kardinál a historik. Narodil sa v dalmátskom Šibeniku v chorvátskej šľachtickej rodine. Svoje univerzitné štúdia absolvoval v Padove. V roku 1530 sa stal tajomníkom uhorského kráľa Jána Zápoľského, ktorého záujmy zastupoval aj na svojich diplomatických misách u poľského kráľa Žigmunda I. , bosniaskeho beglerbega, na anglickom a francúzskom kráľovskom dvore. Už od mladého veku zastával aj vysoké cirkevné úrady. V rokoch 1553 – 1557 bol menovaný za biskupa v Pécsi, v tomto období však pôsobil v diplomatickej misii v Osmanskej ríši. Po návrate v roku 1557 bol menovaný za jágerskeho biskupa. V roku 1569 bol vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa a v roku 1572 sa stal kráľovským miestodržiteľom. V roku 1573 (5. júna) ho pápež Gregor XIII. vymenoval za kardinála. Zomrel 16. júna 1573 v Prešove. Pochovaný je v trnavskom dóme sv. Mikuláša.
