V sedemnástich rokoch je mladosť najkrajšia. Človek je za prahom detstva a predo dvermi dospelosti. Pred sedemnástimi rokmi bol 17. november 1989, ktorý zmenil našu spoločnosť. Boli to práve mladí ľudia, ktorí vďaka mladému veku a dospeláckej chuti niesť zodpovednosť zmenili jednofarebnosť na pestrosť.
Tento rok si pripomíname 17. výročie „nežnej“, cez ktorú sme vďaka mladým ľuďom, „prvovoličom“, uchopili moc, ale aj zodpovednosť, ktorú nie je možné od moci oddeliť.
Druhého decembra môžeme v komunálnych voľbách dokázať, že si vážime nie len slobodu prejavu, vyznania či slobodu rozhodovania, ale aj zodpovednosť za prijímané rozhodnutia. Jedným z takýchto rozhodnutí je účasť na komunálnych voľbách, v ktorých máme možnosť dať zelenú kandidátom, ktorí nás presvedčia o úprimnosti svojich slov a kvalite činov.
Brožúra „Samo sa to nespraví!“ je preto určená do rúk mladým ľuďom, prvovoličom. Každá obec, každé mesto potrebuje pre svoj rozvoj devízy, ktorých nositeľom sú práve mladí ľudia. Ide o ich názory, rozhľad, dynamiku a dravosť.
Ambíciou týchto strán je priblížiť prvovoličom samosprávu a načrtnúť možnosti, ako v nej presadzovať svoje predstavy.
Samospráva v Ústave SR
Ústava je základným zákonom právneho štátu. Predstavuje súhrn právnych noriem, ktoré upravujú ústavnoprávne vzťahy. Reguluje vzťahy v spoločnosti a garantuje ochranu práv. Demokratickú ústavu tvoria mechanizmy, ktoré zabraňujú zneužívaniu moci. Časť štátnej moci bola v zmysle princípu subsidiarity (nezastupiteľnosti) presunutá na samosprávy. Na úroveň obcí (miest) a vyšších územných celkov. Obec, resp. mesto a vyšší územný celok sú podľa Ústavy SR samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky, združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Samospráva prostredníctvom svojich orgánov zabezpečuje výkon svojich vlastných kompetencií, ale aj tých, ktoré naň presunie štát.
Samospráva predstavuje správu vecí verejných občanmi alebo ich zástupcami na danom území. Preto sú komunálnym politikom a občanom stanovené možnosti na to, aby sa podieľali na jej živote a spolupracovali na jej rozvoji. Vzájomná spolupráca, teda partnerstvá politikov a občanov vytvárajú predpoklad na prijímanie transparentných rozhodnutí, na fungovanie úradov bez tzv. 13 komnát a takú samosprávu, ktorá sa nespravuje sama, ale ktorú si spravujeme sami.
Princíp subsidiarity vychádza zo základnej myšlienky, podľa ktorej by sa rozhodnutia mali prijímať na najnižšej možnej úrovni, nakoľko je predpoklad, že práve tam, kde problém vznikol, je najviac možností na jeho rýchle a správne riešenie, keďže rozhodnutie o jeho riešení prijímajú tí, ktorí vzniknutý problém najlepšie poznajú.
V čase, keď samosprávy získavali na svoju činnosť financie rozhodnutím poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky, sú už za nami. Kým niekedy poslanci v parlamente rozhodovali o 95 % našich spoločných peňazí a obce mali k dispozícii zvyšných 5 percent, tento pomer sa zavedením finančnej autonómie zmenil presne naopak. V súčasnosti samosprávy už nie sú odkázané od rozhodnutia poslancov NR SR, ktorí v Bratislave prerozdeľovali financie aj pre najvzdialenejšie kúty Slovenska. Komunálni politici získali právo rozhodovať o svojej daňovej politike, cez ktorú zabezpečujú chod a rozvoj územných celkov. Zodpovednosť za rozvoj našej obce či mesta už nenesie len štát, ale aj miestni politici a, samozrejme, aj záujem občanov ovplyvňovať ich rozhodnutia.
Voľby – slobodný výber podľa osobného vkusu
V komunálnych voľbách si vyberáme spomedzi kandidátov, ktorých nominujú buď politické strany, ich koalície, prípadne si vyberáme z ponuky nezávislých kandidátov. Pre voľby do zastupiteľstiev v každej obci sa vytvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci pomerne k počtu obyvateľov obce. Najviac však 12 poslancov v jednom volebnom obvode. Kandidovať za poslanca môže volič, u ktorého nenastali prekážky vo výkone volebného práva a ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil vek 18 rokov. Aj starostom môže byť kandidát politickej strany, koalície strán, prípadne nezávislý kandidát. Kandidovať za starostu môže volič, u ktorého nenastali prekážky vo výkone volebného práva a ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil vek 25 rokov.
Komunálnym politikom môže byť aj mladý človek, ktorý vo voľbách získa podporu pre svoj volebný program. Teda víziu, ktorá by sa po úspešných voľbách mala zmeniť na politickú agendu.
V komunálnych voľbách, na rozdiel od volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, môžeme dať dôveru kandidátom na poslancov, ktorí sú bez politickej príslušnosti, či pochádzajú z rôznych politických košiarov. Kandidátne listiny na poslancov, aj prvých mužov samospráv, sú zostavované v abecednom poradí kandidátov.
Počet poslancov zastupiteľstva na celé volebné obdobie určí pred voľbami zastupiteľstvo podľa počtu obyvateľov obce takto:
a) do 40 obyvateľov obce 3 poslanci,
b) od 41 do 500 obyvateľov obce 3 - 5 poslancov,
c) od 501 do 1 000 obyvateľov obce 5 - 7 poslancov,
d) od 1 001 do 3 000 obyvateľov obce 7 - 9 poslancov,
e) od 3 001 do 5 000 obyvateľov obce 9 - 11 poslancov,
f) od 5 001 do 10 000 obyvateľov obce 11 - 13 poslancov,
g) od 10 001 do 20 000 obyvateľov obce 13 - 19 poslancov,
h) od 20 001 do 50 000 obyvateľov obce 15 - 25 poslancov,
i) od 50 001 do 100 000 obyvateľov obce 19 - 31 poslancov,
j) nad 100 000 obyvateľov obce 23 - 41 poslancov.
Stanovenie počtu poslancov je pre občanov dôležité preto, aby vedeli, aké priame zastúpenie má ich komunita – ulica či sídlisko v zastupiteľstve. Táto informácia vypovedá aj o tom, koľko občanov vo volebnom obvode pripadá na jedného poslanca, nakoľko pre dôslednú prácu v komunálnej politike je vhodné mať primerane rozdelený územný celok. Pre volebný výber nestačí len poznať zákonom stanovené podmienky pre kandidatúru a podmienky pre účasť na voľbách (vek nad 18 rokov a trvalý pobyt na území samosprávy). Nemenej dôležité je správne rozhodnutie vo voľbách, ktorým presúvame časť svojich práv rozhodovať o nás na našich zástupcov.
Malá politika s veľkými úlohami
Od roku 2000 obce a mestá na Slovensku postupne získali viac ako 400 kompetencií. Teda rozhodovacích právomocí v rôznych oblastiach hospodárskeho, sociálneho či spoločenského života.
Medzi najvýznamnejšie kompetencie samospráv patria:
- hospodárenie s hnuteľným i nehnuteľným majetkom a majetkom vo vlastníctve štátu, ktorý bol prenechaný samospráve;
- zostavovanie a schvaľovanie rozpočtu a záverečného účtu;
- rozhodovanie vo veciach miestnych daní a ich správa;
- vydávanie súhlasu, záväzného stanoviska alebo vyjadrenia k podnikateľskej a inej činnosti právnických a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na ich území;
- zabezpečovanie výstavby, údržby a správy miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších zariadení;
- zabezpečovanie verejnoprospešných služieb, ako napríklad nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, či udržiavanie čistoty v obci;
- utváranie podmienok na zásobovanie obce, nariadením určuje pravidlá času a predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská;
- vykonávanie vlastnej investičnej a podnikateľskej činnosti;
- organizovanie hlasovania obyvateľov obce o dôležitých otázkach jej života a rozvoja.
Samosprávy zabezpečujú tiež verejný poriadok, plnia úlohy na úseku sociálnej pomoci, vykonávajú osvedčovanie listín a podpisov na listinách a vedú obecnú kroniku.
Úlohy a povinnosti voči občanom nemajú len obecné a mestské úrady. Právami a povinnosťami rovnako disponujú aj volení predstavitelia - poslanci, starostovia a primátori.
Starosta (primátor)
Je najvyšším výkonným orgánom obce (mesta). Zvoláva a vedie zasadnutia zastupiteľstva, prípadne obecnej (mestskej) rady a podpisuje ich uznesenia. Vykonáva obecnú správu. Vo vzťahu k štátnym orgánom, právnickým a fyzickým osobám zastupuje obec. Prvý muž samosprávy zároveň rozhoduje vo všetkých veciach správy, obce ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené zastupiteľstvu. V majetkoprávnych pracovnoprávnych vzťahoch je štatutárnym orgánom a v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom. Ak sa domnieva, že uznesenie zastupiteľstva odporuje zákonu, alebo je pre obec zjavne nevýhodné, tak takéto uznesenie nepodpíše. Právnickej alebo fyzickej osobe, oprávnenej na podnikanie, môže uložiť pokutu do 200 000 Sk ak poruší nariadenie, prípadne neudržuje čistotu a poriadok na užívanom pozemku alebo na inej nehnuteľnosti, a tým naruší vzhľad alebo prostredie obce, alebo ak znečistí verejné priestranstvo lebo odkladá veci mimo vyhradených miest. Pokuta môže byť starostom uložená aj za predpokladu, že osoba nesplní ním uloženú povinnosť v určenej lehote bez vážneho dôvodu. Takouto povinnosťou môže byť napríklad poskytnutie osobnej alebo vecnej pomoci počas odstraňovania a pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej situácie.
Poslanci a zastupiteľstvo
Z poslancov je zložený zastupiteľský zbor – obecné (mestské) zastupiteľstvo. Poslanci sú rovnako ako starosta (primátor) volení na štvorročné funkčné obdobie. Funkcia poslanca zastupiteľstva nie je zlučiteľná s funkciou starostu. S funkciou zamestnanca obce, v ktorej má byť volený, alebo s funkciou štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby založenej alebo zriadenej obcou tiež ďalšími funkciami, ak to ustanovuje osobitný zákon. Poslanec preto nemôže byť riaditeľom obecného podniku ako sú napríklad Technické služby, či mestskej organizácie, akou je na ilustráciu Park kultúry a oddychu.
Zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, medzi inými:
- určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce, alebo štátu, ktorý užíva;
- schvaľuje rozpočet, zmeny v rozpočte, kontroluje jeho čerpanie a schvaľuje záverečný účet obce;
- zastupiteľstvo schvaľuje územný plán obce (prípadne jej časti) a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce;
- rozhoduje o zavedení miestnej dane alebo poplatku a určuje ich náležitostí;
- rozhoduje o prijatí úveru alebo pôžičky;
- uznáša sa na nariadeniach;
- zastupiteľstvo môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce, prípadne zvolanie verejného zhromaždenia;
- môže zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie a na návrh starostu (primátora) vymenúvať a odvolávať ich vedúcich.
Ďalšími nemenej dôležitými právomocami zastupiteľstva sú: zriaďovanie a rušenie orgánov potrebných na samosprávu obce a určovanie ich práce. Udeľovanie čestného občianstva, vyznamenania a ceny. Zastupiteľstvu je tiež vyhradené ustanoviť erb, vlajku, prípadne znelku obce.
Samospráva nie sú len politici
Pojem samospráva označuje takú organizáciu, ktorá sa spravuje svojimi členmi, na základe vopred stanovených pravidiel. Územná samospráva (obec, mesto, či mestská časť) má zákonmi stanovené pravidlá, podľa ktorých je spravovaná.
Najznámejšími reprezentantmi územnej samosprávy sú komunálni politici. Možno že sú to naši susedia, známi, príbuzní, či dokonca príbuzní našich známych. Komunálnu politiku vnímame aj prostredníctvom obecných či mestských úradov, ktoré navštevujeme z rôznych dôvodov. Kontakt s úradmi a úradníkmi sa nedá ľahko obísť. Návštevu mestského alebo obecného úradu absolvujú nevesty po svadbe, keď si na matrike menia priezvisko. Okrem sobášnej matriky manželia navštívia úrad pri narodení dieťaťa, kedy využijú rodnú matriku. Aj platenie miestnych daní nás opäť prinúti navštíviť úradníkov. Zmena trvalého pobytu, rekonštrukcia bytu, sťažnosť na rozbitý chodník alebo neosvetlenú ulicu je opäť o kontakte s úradníkmi. Ak si chceme oddýchnuť na rybačke, najskôr si musíme kúpiť rybársky lístok. Aj ten je spravidla v predaji na úrade.
Bez ohľadu na náš vzťah či prepojenosť s úradníkmi či komunálnymi politikmi, je dôležité nezabúdať na to, že politici môžu robiť len to, čo im dovoľujú zákony a to, čo im umožnia občania. Preto je dôležité mať neustále na zreteli fakt, že všetka moc v demokratickej spoločnosti pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov.
Už sme uviedli to, kto môže kandidovať za poslanca, starostu či primátora. Možností, ako ovplyvňovať ich rozhodnutia, ktoré sa týkajú nás ostatných je veľmi veľa. Informácie o aktivitách samosprávy môžeme získavať aj prostredníctvom Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Názory miestnych politikov môžeme ovplyvňovať nie len vtedy, ak sa s nimi niekde stretneme. Existujú aj mnohé ďalšie možnosti občianskej participácie.
Na samospráve obce sa má právo podieľať každý, kto má na jej území trvalý pobyt, je v obci prihlásený na prechodný alebo dlhodobý pobyt, ten, kto vlastní na jej území nehnuteľný majetok alebo platí v obci miestnu daň či poplatok. Rovnako na správe vecí verejných sa môže podieľať aj ten, kto má čestné občianstvo.
Občania sa môžu stať členmi komisií pôsobiacich pri zastupiteľstve. Práca v komisiách vychádza z prípravy materiálov, ktorými sa zaoberajú poslanci na svojich rokovaniach. Občania sa môžu zúčastňovať rokovaní obecného či mestského zastupiteľstva. Na rokovaní zastupiteľstva však nemusia len sedieť a počúvať iných. Môžu sa prihlásiť do diskusie a o svoj názor sa podeliť s politikmi. Poslanci prijímajú k jednotlivým otázkam života obce či mesta rozhodnutia. Veľmi dôležitými rozhodnutiami sú všeobecne záväzné nariadenia. Tie sa v navrhovanej podobe zverejňujú na úradnej tabuli. Návrhy všeobecne záväzných nariadení sú po dobu 15 dní určené na pripomienkovanie. Občania sa s nimi môžu oboznámiť a prípadne aj predložiť návrhy na ich úpravu. Nariadenie sa musí vyhlásiť. Jeho vyhlásenie sa vykonáva vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 15 dní. Účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok. Je záväzné na celom území obce, ktorej zastupiteľstvom bolo prijaté. Prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia sa napríklad stanovujú výšky mestských daní a poplatkov. Poriadok a čistota v samospráve sa spravidla zabezpečuje v zmysle všeobecne záväzného nariadenia o čistote a poriadku. Samosprávy môžu prostredníctvom takýchto nariadení stanovovať tieto miestne dane: daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, prípadne daň za jadrové zariadenie. Miestnym poplatkom je poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Ich výška záleží od schválenia poslancami, ale aj pripomienok občanov a subjektov, ktoré sú ich platcami. Dane sú veľmi významnou časťou príjmov spoločnej pokladnice. Obce zo svojich príjmov financujú rôzne aktivity, ktoré sú zamerané na ich rozvoj v rozličných oblastiach života.
Na prerokovanie obecných vecí môže zastupiteľstvo zvolať verejné zhromaždenie, čo predstavuje ďalšiu z možností ako sa spolupodieľať na rozvoji svojej samosprávy.
Miestne referendum vyhlasuje zastupiteľstvo, ak majú obyvatelia rozhodnúť o zlúčení obcí, rozdelení alebo zrušení. Ak sa hlasovanie týka odvolania starostu, prípadne ak o jeho vyhlásenie požiadalo petíciou aspoň 30 oprávnených voličov, ktorí sa chcú referendovou otázkou vyjadriť k iným záležitostiam života samosprávy. Teda, aj petičné právo je možnosťou prezentovať svoj názor, a to nie len na vyhlásenie referenda. Prostredníctvom petície sa občania môžu vyjadriť aj k iným otázkam života v samospráve.
Koncom roka 2005 zrealizoval Inštitút pre verejné otázky prieskum vnímania mimovládnych organizácií. Výsledkom prieskumu bola zistená 65 percentná náklonnosť verejnosti k mimovládnym organizáciám. Miera pozitívneho vnímania mimovládnych organizácií je nepochybne výrazná. Ich pozitívny imidž súvisí aj so samotnou užitočnosťou jednotlivých typov organizácií. V roku 2005 považovalo až 94 % občanov za užitočné organizácie, ktoré poskytujú sociálne služby ľuďom v núdzi (deťom, ťažko chorým, bezdomovcov, týraným ženám). O percento menej ľudí považovalo za užitočné organizácie, ktoré pomáhajú pri riešení problémov zdravia. Až 80 % respondentov ako užitočné vníma také, ktoré podporujú rozvoj obce, mesta či sídliska. Za dôležitú súčasť správy vecí verejných je dôležité považovať nie len politikov, ktorí rozhodujú, ale aj mimovládne organizácie. Práve ich aktivity sa týkajú pomoci konkrétnym cieľovým skupinám. Tento výskum Inštitútu pre verejné otázky predstavil samosprávam nového partnera, s ktorým môžu vyvíjať aktivity vo vzťahu k tým spoluobčanom, ktorí to najviac potrebujú.
Na miesto záveru odporúčanie
Druhého decembra 2006 majú voliči možnosť zvoliť v 138 mestách, 2 751 obciach a 39 mestských častiach Bratislavy a Košíc tých kandidátov, ktorí môžu ponúknuť niečo viac, ako len číslo na kandidátnej listine. Keďže ide o piate komunálne voľby od znovuobnovenia samosprávy, terajší politici mali veľmi veľa príležitostí (minimálne posledné štyri roky) na to, aby preukázali svoje schopnosti prijímať správne rozhodnutia pre nás ostatných.
Vstúpiť do politiky majú záujem aj ľudia, ktorí v nej doposiaľ nepôsobili. Nepolitickí či občianski kandidáti mali tiež možnosti ovplyvňovať veci verejné. Preto nesmieme zabúdať na to, že aktívny občan je zárukou schopného politika. A náš výber by mal byť o politikoch, pre ktorých sa po voľbách staneme partnermi na kolektívne riešenie spoločných problémov. V samospráve sa nič nespraví samo, všetko si vyžaduje našu aktivitu. Rovnako by naša zodpovednosť nemala končiť vhodením hlasovacieho lístka do volebnej urny. Politické a občianske práva i povinnosti nám aj po voľbách dávajú obrovský priestor na to, aby sa naša obec či mesto vyvíjala nie len podľa predstáv politikov, ale hlavne podľa tých našich.
Neúčasťou na komunálnych voľbách a nezáujmom o verejný život po nich, sa vzdávame práva rozhodovať o sebe a za seba. Hlavne mladí ľudia denne a pravidelne prijímajú veľmi veľa dôležitých rozhodnutí. Skúsme k týmto rozhodnutiam zaradiť aj výber politikov v komunálnych voľbách.
PhDr. Michal Kaliňák,
politológ špecializujúci sa na samosprávu
