Odborný asistent katedry ruského jazyka a prekladateľstva Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove Valerij Kupka informoval, že ide o najvzácnejšiu návštevu rusky píšuceho básnika nielen na ich katedre, ale aj na sesterskej katedre Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave za posledných 10 rokov. Na oboch mal G. Ajgi besedu s poslucháčmi, 8. novembra podvečer bol hosťom Literárneho večera Obce slovenských spisovateľov v Prešove. Tá spolu s Asociáciou organizácií slovenských spisovateľov G. Ajgiho pozvala na Slovensko.
V rámci niekoľkodňového pobytu navštívil aj Modru, kde si pri pomníku a v múzeu Ľudovíta Štúra uctil pamiatku zakladateľa spisovnej slovenčiny. G. Ajgi žije a pôsobí v Moskve, hlási sa k čuvašskej národnostnej menšine a v súvislosti s návštevou Modry konštatoval: "V tejto vzácnej chvíli som sa ešte viac cítil Čuvašom, spomenul som si na nášho národného buditeľa Ivana Jakovleva i prvého čuvašského básnika Konstantina Ivanova. Aj oni, tak ako Štúrova generácia, boli romantikmi, ťažko žili, tvrdo pracovali pre povznesenie svojho národa," povedal.
G. Ajgi (nar. 1934) je nielen básnik, ale aj prekladá z francúzskeho jazyka. Patrí ku generácii básnikov, ktorá vo vtedajšom Sovietskom zväze vstupovala na prelome 50. a 60. rokov do literatúry a využila "Chruščovovo oteplenie". Ani to však Ajgimu nepomohlo, aby bol publikovaný. Kvôli tomu, že bol formálny avantgardista, uplatňoval voľný verš a v obsahu jeho básní prevažovali náboženské motívy a metafyzické prístupy, dočkal sa vydania svojej prvej knihy v Rusku až v roku 1991 (potom mu vyšli ešte ďalšie tri).
Jeho knižný debut v Smene v roku 1967 sa zrodil veľmi ľahko. Asi rok pred tým M. Válek bol členom delegácie, ktorá navštívila v Moskve aj Múzeum Majakovského, kde G. Ajgi pracoval. Stretli sa a G. Ajgi na požiadanie M. Válka dal svoje básne na preklad a na vydanie. "Neveril som, že sa to podarí, dokonca ako M. Válek hovoril, že do polroka, o to väčšie bolo moje prekvapenie, keď mi knihu poslali," zaspomínal.
G. Ajgimu "ublížilo" v ZSSR aj to, že bol veľmi blízky priateľ nositeľa Nobelovej ceny Borisa Pasternaka a po vydaní Doktora Živaga sa Pasternak dostal do veľkej nemilosti sovietskej moci. Preto G. Ajgiho aj vyhnali z 5. ročníka Gorkého literárneho inštitútu v Moskve. Časopisecky publikoval od roku 1961 v zahraničí a jeho básne vyšli v 22 jazykoch. V slovenčine ešte raz a to v Knižnej dielni Timotej v roku 1995 pod názvom Predlžovanie odchodu a v preklade Jána Zambora. Ako povedal, stále cestuje po svete, pred mesiacom bolo v Casablanke, pred tým v Japonsku. Bratislava mu veľmi pripomenula Viedeň, mesto, ktoré patrí k jeho najmilším.
