Na príprave vraždy spolupracoval Ladislav K. , ktorý dostal úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov v prvej nápravno-výchovnej skupine. Súd v jeho prípade rozhodol aj o treste prepadnutia vecí, ktoré sa týkajú zbraní a nábojov. Do organizovanej skupiny patril aj Martin M. , ktorý o vražde vedel a mal aspoň raz informovať o pohybe Galandu v čase jeho sledovania, nie však v deň vraždy. Súd jeho konanie charakterizoval ako trestný čin neprekazenia trestného činu, za čo mu nameral úhrnný trest dva roky v prvej nápravno-výchovnej skupine. Ašot M. i Ladislav K. sa po vynesení rozsudku vyjadrili, že nie sú vinní a podávajú odvolanie proti výroku o vine a treste. Tretí z obžalovaných Martin M. sa na hlavnom pojednávaní k tejto veci nechcel vyjadriť. Rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.
Proces s Ašotom M. a spol trval s prestávkami od začiatku decembra 2006. spolu 16 dní pojednávania. Podľa výroku predsedu senátu, motívom vraždy bol stret obchodných záujmov Ašota M. a zavraždeného Františka Galandu, ktorí obchodovali so zbraňami. O život Galandu sa Ašotova skupina usilovala neúspešne viackrát a to streľbou do auta i nastražením výbušniny pod jeho vozidlo, ktorú náhodne objavil. K dokonanej vražde došlo 19. augusta 2002 vo vchode Galandovho domu v Snine. Vrah do svojej obete vypálil dvadsiatimi ranami zo samopalu Škorpión, ktorý zanechal na mieste činu a posypal ho korením. Kto vraždil, sa vyšetrovateľom ani súdu doteraz nepodarilo vypátrať. Pôvodne bol v tomto súdnom procese obžalovaný aj Tibora M. , ktorého súd vylúčil z vážnych zdravotných dôvodov na samostatné konanie.
Obhajca Ašota M. Milan Kuzma pre média povedal, že to, čo predseda senátu uznal ako nepriame dôkazy, sú v skutočnosti iba domnienky. „Musím povedať, že ničím nepodložené. Už v priebehu prípravného konania boli spochybnené výrazným spôsobom. Počkáme, ako rozhodne nadriadený súd, “ uviedol Kuzma. Ďalším obhajcom Ašota M. bol Vladimír Mitro, bývalý riaditeľ SIS.
-mm-
24.4.2007