PIS: aktuálne informácie o meste, radnici a spoločenských, kultúrnych a športových akciach v regióne

https://pis.sk/clanok/2892/tip_na_vylet-zadne_skaly.html

Tip na výlet: Zadné skaly

Pri ceste medzi Lipanmi a Starou Ľubovňou udrie do očí za Kamenicou pás vápencových bradiel, ktorý strmo vystupuje z krajiny a vytvára typický kolorit tohto územia. Jeho najznámejšou časťou sú Zadné skaly, ktoré majú v ľudskej bohatej fantázii podobu ležiacej postavy (zvykne sa im hovoriť aj Ležiaci mních). Tvoria výrazný skalnatý hrebeň, tiahnuci sa od spomínanej cesty smerom na východ v dĺžke asi 300 metrov.
Hrebeň Zadných skál

Trasa: rázcestie Pusté Pole (600 m) - Zadné skálie (cca 700 m) - Kamenica (501 m)

Značka: neznačená, zelená 5710

Pohorie: Spišsko-šarišské medzihorie

Trvanie trasy: asi 2 - 3 hodiny

Obtiažnosť: nenáročná, zvýšená pozornosť v skalnatom teréne bradiel.

Mapa: VKÚ Harmanec č. 104 - Čergov, 1:50 000

Prístup na začiatok trasy:

Autobus SAD z Prešova cez Lipany smer na Starú Ľubovňu, vystúpiť na zastávke Pusté Pole, rázc. Kyjov

Vlak z Prešova cez Lipany na zastávku Pusté Pole.

Výstup na Zadné skaly nie je značený, ale orientačne úplne jednoduchý. Z križovatky ciest na Pustom Poli (odbočky z hlavnej na stanicu Pusté Pole, resp. do Kyjova) sa treba vrátiť pár sto metrov smerom na Lipany a odbočiť doľava na poľnú cestu (viď foto č. 2), ktorá viedie ponad kameňolom (našťastie, už nevyužívaný) na úpätí Zadných skál. Cesta privedie ďalej až pod najmohutnejšiu časť hrebeňa, na ktorú sa dá vystúpiť (cca 20 min. ). Z úzkeho skalnato-trávnatého hrebeňa Zadných skál sú veľmi pekné pohľady na Spišsko-šarišské medzihorie, Čergov, ale aj širšie okolie. Krajina bradiel má nespochybniteľné krajinárske čaro, dá sa na ňu pozerať aj celé hodiny.
Trasa vedie ďalej bez značky hrebeňom na východ, pokračuje cez ďalšie dva už menej mohutné skalné zuby, ktoré uzatvárajú Zadné skaly. Celý masív sa dá obísť po obvode popri úpätí skál, z každého miesta má svoje zaujímavé stránky. V Zadných skalách je niekoľko jaskynných otvorov, resp. puklín, ktoré sú dobre viditeľné aj z cesty. Jeden z nich, na západnom okraji masívu, ku ktorému vedie zo severnej strany zreteľný chodník, je priechodný naprieč skalným masívom a relatívne dobre dostupný.
Zo spomínaného posledného bradla odporúčame prejsť pár desiatok metrov lúkou na východ do plytkého sedielka pod kótou Beskydok (pozri mapu). Je odtiaľ nádherný pohľad na mohutnú Sokoliu skalu, najvyššie bradlo na širokom okolí s vyše 50-metrovým, takmer kolmým pilierom, a aj na náprotivný hrebeň Čergova s dominantým Minčolom.
Zo sedla treba zbehnúť lúčnatou stráňou k potoku a viditeľnej ceste (cca 1:30 h), po ktorej treba ísť doprava. Tu už nájdete zelenú značku, ktorá vedie okolo družstva s peknými pohľadmi na okolie až do Kamenice (2:30 h). Kto má chuť, môže krátkym strmým výstupom po žltej značke vybehnúť na Kamenický hrad (tam a späť za slabú hodinku), odkiaľ sa tiež otvárajú nádherné scenérie a možno sa pozrieť spätne aj na trasu, ktorú ste absolvovali.
Z Kamenice chodia autobusy SAD smerom na Lipany a Prešov, vlaky však už na tunajšej zastávke nestoja. Pre tých, ktorí chcú ísť na tento výlet autom, odporúčame zaparkovať priamo pod úpatím Zadných skál na parkovisku s prameňom a urobiť si okruh s návratom z Kamenice buď autobusom alebo pešo po ceste resp. okolitými lúkami.

Niekoľko bezpečnostných pokynov: Južné svahy Zadných skál sú skôr stenového charakteru, tunajší vápenec je veľmi zvetraný a lámavý, akýkoľvek pokus o lezenie by mohol mať fatálne následky. Preto treba pri pohybe v tomto teréne maximálnu opatrnosť. To isté platí aj o prípadných návštevách podzemných priestorov, bez potrebného výstroja a skúseností sú hazardom. Okrem toho, Zadné skaly sú chránené, sú súčasťou Prírodnej pamiatky Bradlové pásmo. Pri pohybe na nich teda treba dbať na zásady normálneho rešpektu voči prírode.

Na záver pár viet o samotnom bradlovom pásme. To oddeľuje od seba vnútorné jadrové a vonkajšie flyšové pohoria Západných Karpát. Tento oblúkovitý pás sa tiahne Považím až na Kysuce a Oravu, prechádza do Poľska a na naše územie sa vracia v Pieninách, pričom pokračuje ďalej údolím Torysy a Tople až k východným hraniciam. Hoci nevyniká šírkou ani výškovou mohutnosťou, jeho časti vystupujú v teréne ako veľmi výrazné, skalné vrcholy a súvislé hrebene. Na svedomí to má stavba bradiel - tvoria ich prevažne tvrdé jurské a kriedové vápence, ktoré po eróziii a odnose okolitých, menej odolných hornín, ostali v krajine ako izolované hory. Medzi najznámejšie a najkrajšie bradlá u nás nepochybne patria Pieniny, ale aj sústava bradiel Bielych Karpát na západnom Slovensku, ktoré na seba tesne naväzujú - Lednické, Červenokamenské a Vršatské bradlá. Na bradle stojí napríklad aj Oravský hrad.

 
26.4.2007 | Pridal: Martin Belej | Tip na výlet | čítané: 11481 krát