Štvrtok, 21. november 2019
Meniny má Elvíra | zajtra Cecília

Tip na výlet: Kojšovská hoľa

Najvyšší vrch východnej časti Volovských vrchov Kojšovská hoľa (1 246 m) patrí skôr do „záujmovej sféry“ košických turistov. Je však dostupnosťou blízka aj Prešovčanom a natoľko zaujímavá, že by ju bola škoda opomenúť v našom seriáli. Z množstva variantov výstupu sme vybrali okruh z Kojšova, trocha náročnejší, najmä prevýšením.

Vrcholová hlava Kojšovskej hole

Trasa: Kojšov (471 m) - Sedlo pod Suchým vrchom (832 m) - križovatka pred Idčianskym sedlom (954 m) - Rázcestie pod chatou Erika - Kojšovská hoľa (1 246 m) - Kojšov (471 m)

Značka: žltá 8725, červená 0901, žltá 8726, červená 0907, neznačená.

Pohorie: Volovské vrchy

Trvanie trasy: 6 h

Obtiažnosť: stredne náročná

Mapa: VKÚ Harmanec č. 136 - Volovské vrchy, Košice: 1:50 000

Prístup na začiatok trasy:

Autobus SAD z Prešova do Margecian, odtiaľ do Kojšova.

Vlak z Prešova cez Kysak do Margecian, odtiaľ autobusom do Kojšova.

Trasa po žltej značke sa začína v obci Kojšov (471 m). Vedie po asfaltke na východný okraj dediny. Za pílou a rampou značka bočí doľava, lávkou prechádza cez potok a stáča sa doprava. Vchádza do zarastenej úvozovej cesty, ktorou postupne stúpa až do vysokého bukového lesa. Ponúka niekoľko pekných úsekov, postupne sa stáča doľava a cez mokrejší úsek traverzovým stúpaním prichádza až k zvážnici na rúbani, kde je križovatka ciest (potiaľ totožná cesta s Tipom na výlet spred týždňa - http://www.pis.sk/portal/?c=12&id=3023 ). Výstup na Kojšovskú hoľu pokračuje po vrstevnici, cesta sa postupne dvíha a traverzuje svahy doliny Kojšovského potoka v zalesnenej, pomerne strmej stráni. Lesná zvážnica napokon vychádza až na Sedlo pod Suchým vrchom (832 m, 1:30 h).
Žltá ďalej pokračuje po lesnej ceste, v celkom pekných partiách s prvými priesekovými výhľadmi na hlavný hrebeň obchádza zľava výrazný masív Okrúhlej. Les sa mení z mladiny na starý, vysoký a cesta vychádza až na hrebeň Volovských vrchov, pár minút od Idčianskeho sedla (954 m, 2:30).
Naša trasa však nejde doľava do sedla, ale doprava po červenej hrebeňovke. Vedie príjemným, postupne stúpajúcim chodníkom v rôznych druhoch lesa, traverzujúc podružné, zalesnené hrebeňové kóty. Značka napokon po kľučkovaní po hrebeňovom chodníčku vychádza k hornej stanici sedačky v sedielku (3:30 h) s peknými pohľadmi na vrcholovú časť Kojšovskej hole. Nasleduje prudší výšvih po zjazdovke a cesta vychádza do otvoreného terénu, do sedielka pod Kojšovskou hoľou, resp. rázcestí značených chodníkov. Odtiaľ už hoľou, buď asfaltovou cestou po žltej značke, alebo jedným z dobre viditeľných chodníčkov v tráve na vrchol Kojšovskej hole (1 246 m, 4:10 h) s pamätníkom a budovou meteostanice.
Pre zostup odporúčame červenú značku, ktorá schádza z vrcholu a točí sa mierne doprava, po pravej ruke máme budovu meteostanice. Tento úsek je trocha orientačne náročnejší, najmä za hmly, ale cieľom je výrazná rázsocha, vybiehajúca z hlavného vrcholu smerom na severozápad. Krajinársky je tento úsek veľmi pekný, vedie zvlneným hôľnatým terénom s riedkymi lesíkmi a širokými výhľadmi. Zaujímavosťou je kamenné mrazové pole, ponad ktoré prechádza značka. Chodník vchádza do nádherného, klimaticky formovaného bukového lesa a postupne do mladšieho, hustého smrekového porastu (pozor na značku). Tu sa láme doprava a začína prudšie zostupovať po bočnej rázsoche, objavujú sa výraznejšie lesné cesty. Klesanie vychádza na zvážnicu v oblasti ťažby s holorubmi, veľmi prudko klesá nepríjemnou zvážnicou až do plytšieho sedla (viď mapa). Tu odporúčame opustiť červenú značku a odbočiť doprava na výraznú, neznačenú zvážnicu, ktorá prudko, ale rýchlo klesá do doliny Jedlinského potoka. Na križovatkách odporúčame držať sa prirodzenej línie, ale v zásade ísť stále dolu. S mapou a trochou orientačných schopností sa nedá poblúdiť. Zvážnica napokon vychádza na asfaltovú cestu dnom údolia. Dolu až na západný okraj Kojšova a späť na začiatok trasy (471 m, cca 6 h).
Ešte niekoľko praktických rád a poznatkov - doliny, vedúce z Kojšova pod masív Kojšovskej hole, ponúkajú pomerne hustú sieť značených, ale aj neznačených, viac- či menej pohodlných ciest. S odporúčanou mapou a elementárnou schopnosťou orientácie sa dá skutočne vybrať množstvo variantov výstupu a zostupu.
Kojšovská hoľa je bez zveličenia jedným z najlepších výhľadových bodov východného Slovenska. Skutočne sa oplatí vybrať si na ňu deň s dobrou viditeľnosťou, najlepšie v jeseni a v zime počas inverzií, alebo v lete deň po prechode frontu, keď sa ochladí a vyčistí vzduch. Lepšie je ísť cez pracovný deň, keďže počas víkendov, najmä v čučoriedkovej sezóne, je tu doslova korzo.
Kvôli svetlu pre fotografovanie, ale aj jedinečnej atmosfére vrelo odporúčame byť na vrchole buď skôr ráno, alebo večer, čo však často treba kombinovať aj s prenocovaním. Scenérie, ktoré ponúka svetlo s okolitou krajinou, dokážu zahýbať aj s odolnými povahami...

Inverzné more na juhovýchode
Pohľad na Kráľovu hoľu a Rudohorie
Tatry z vrcholu
Kamenné pole na bočnej rázsoche
Divotvorný les
Podvečerný mrakopád
Mohlo by Vás zaujímať
Hrad Šariš má ďalšiu novinku pre turistov
11 metrov dlhý a 2 metre široký je nový dubový drevený most na hrade Šariš. Tri mesiace ho vyrábal tesársky majster Jaroslav Hyrja. Postavený je pravdepodobne na pôvodnom mieste ako v minulosti.
Vlak vojaka Švejka prepravil v lete 2300 ľudí
Vlak vojaka Švejka, ktorý premával v letnej sezóne 2019 z Medzilaboriec do poľského Sanoku a Rzeszowa, prepravil počas víkendov v tomto lete 2300 ľudí, čo je oproti vlaňajšku o približne 400 osôb viac.
Prešovský kraj je opäť viac prístupný zahraničným turistom
Prírodné a kultúrne klenoty Prešovského kraja sú dostupnejšie pre obyvateľov Nemecka. Východné Slovensko s regiónom Severné Porýnie-Vestfálsko opäť prepojila letecká linka spájajúca Košice – Düsseldorf. Pravidelné letecké spojenie má potenciál prilákať zahraničných návštevníkov aj do regiónu severovýchodného Slovenska.
Drevené chrámy na severovýchode Slovenska lákajú českých a domácich turistov
Jedinečné kultúrne dedičstvo predstavujú drevené chrámy na severovýchode Slovenska. V okresoch Bardejov, Svidník a Snina a ich širšom okolí sa nachádza spolu 42 týchto cirkevných stavieb postavených z dreva.
Inzercia
Reality: Dám do prenájmu
Reality: Dám do prenájmu
kancelárske priestory v Prešove UNICENTRUM

Prenajmem kancelárske priestory v širšom centre Prešova na Kúpeľnej ulici č. 6. Výhodou je parkovanie zdarma. V budove je optický internet. Bližšie informácie:http://www.kancelariepresov.sk/

0905841632 |
Reality: Dám do prenájmu
Reality: Dám do prenájmu
Kancelárske priestory

Prenajmeme kancelárske priestory na Plzenskej ulici č. 2 v Prešove. Výhodný nájom a internet v cene.

0905324336 | | cena: dohodou
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK
Pri zobrazovaní stránky používate aktívny script na blokovanie prídavných modulov (adBlocker). Pre správne zobrazenie všetkých sekcií ho deaktivujte.