Trasa: Potoky (570 m) - Zámok (Kamenický hrad, 725 m) - Kamenica (501 m)
Značka: neznačená, žltá 8779
Pohorie: Spišsko-šarišské medzihorie
Trvanie trasy: maximálne 1 h.
Obtiažnosť: nenáročná
Mapa: VKÚ Harmanec č. 104 - Čergov, 1:50 000
Prístup na začiatok trasy:
Autobus SAD z Prešova do Lipian, odtiaľ do Potokov
Vlakom z Prešova do Lipian, odtiaľ busom do Potokov
Výstup na Kamenický hrad je skôr prechádzkou, než túrou, hoci strmosť bradiel pri krátkych výstupoch na ne zadychčí skoro každého.
Odporúčame začať výstup z časti obce Lúčka, z Potokov (570 m). Je to výhodnejšie kvôli výškovému rozdielu. Hoci už odtiaľto vedie žltá značka, lepšie je výjsť od autobusovej zastávky ku známemu rekreačnému stredisku (táboru) a okolo neho vystúpiť bez značky, no orientačne úplne jednoduchým bočným hrebienkom, síce dosť strmo, ale nie dlho na vrchol bradlového tvrdoša Zámok (725 m, 30 min. ).
Na vrchole sú ešte nepatrné zrúcaniny Kamenického hradu, no predovšetkým sa odtiaľ ponúka veľmi pekný výhľad na okolie, predovšetkým hrebeň Čergova a časti Spišsko-šarišského medzihoria, bradlá i Hromovec. Len pozor, aby vám pohodu nenarušil prípadný zbytočný úraz pri šplhaní sa po čoraz vratkejších hradných pozostatkoch…
Z vrcholu sa pustíme už po žltej značke na opačnú, západnú stranu a strmo zostupujeme vyše dvesto výškových metrov na križovatku ciest a odtiaľ už miernejšie doprava, do obce Kamenica (501 m). V prípade, že sa zo spomínanej križovatky pustíte po žltej doľava, popod starý kameňolom prídete za polhodinku späť do Potokov. Opísanú trasu by mal zvládnuť azda každý za hodinku, tú môže (a mal by) natiahnuť čas, strávený na vrchole obzeraním krajiny a rozjímaním nad históriou.
Apropó, história. Takže pár slov o Kamenickom hrade. Podľa prameňov bol postavený v polovici 14. storočia a zrejme bol pôvodne kráľovským loveckým hradom. Okrem toho aj strážil uhorsko-poľské pohraničie a rovnako aj tadiaľ vedúcu obchodnú cestu. Nebol veľký, skladal sa z hradu a predhradia, začiatkom 16. storočia ho prestavali na renesančnú pevnosť. Na jeho skaze sa podpísali najmä vojská cisára Ferdinanda, ktoré ho dobyli v roku 1558. Neskôr aj zub času a fakt, že materiál z ruín používali ľudia z podhradia na stavby užitočnejších vecí. Faktom je, že z neho dodnes ostali už len zvyšky hradieb a renesančného opevnenia.