Trasa: Ružín, žel. zast. (305 m) - Malý Ružínok, Vozárska - Veľká Ružínska jaskyňa (614 m) - Gaľová (780 m) - Pokryvy (888 m) - sedlo Repy (803 m) - rázcestie Prielohy (747 m) - Veľká Lodina (259 m).
Značka: modrá 2821, neznačená, zelená 5715, modrá 2815.
Pohorie: Čierna hora.
Trvanie trasy: 3:45 h.
Obtiažnosť: stredne náročná, orientačne miestami zložitá.
Mapa: VKÚ Harmanec č. 115 Šarišská vrchovina - Branisko
Prístup na začiatok trasy:
Vlakom z Prešova cez Kysak na zastávku Ružín.
Túra sa začína na železničnej zastávke Ružín (305 m). Tu sa napojíme na modrú značku, zostúpime ňou dolu na cestu. Po nej doprava až k mostu cez Ružín. Prejdeme na druhú stranu priehrady a pokračujeme cestou popri chatách a ovčíne až k ústiu doliny Ružínok. Dobrá cesta vedie údolím až k rozdvojeniu doliny. Pokračujeme rovno po modrej, do časti Malý Ružínok. V strmých svahoch sa objavujú rôzne skalné útvary, až sa po čase po pravej ruke začne súvislá skalná galéria, ktorú budeme kopírovať až k jaskyni. Značka nás dovedie až k tabuli rezervácie Vozárska (1 hod.).
Tu sa cesta so značkou prudko stáča doľava, my pokračujeme bez značky po chodníčku dnom úzkej doliny. Po pár minútach minieme vpravo skalnatú bočnú dolinku, tesne za ňou je krásna vyvieračka, nad ktorou je už dno doliny suché. Skalná galéria sprava zostupuje až ku dnu a hneď za týmto blokom bočí doprava, do strmého svahu, málo výrazný chodníček. Prudko stúpa až k výraznej skalnej streche pod hrebeňom, míňajúc menší jaskynný otvor, až ku krásnemu, mohutnému vstupnému portálu Veľkej Ružínskej jaskyne (614 m, 1:15 h).
Pochopiteľne, ak sa chcete poobzerať vo vnútri, nezabudnite si baterku. Jaskyňa je dlhá 111 metrov, z ktorých je väčšina pomerne ľahko prístupná. Akurát, že v zadnej časti zvyknú zimovať netopiere a tie netreba rušiť. Postupne tu regeneruje aj dosť zničená vápencová kvapľová výzdoba.
Od jaskyne zídeme späť na dno doliny a pokračujeme nahor. Po pár metroch sa zľava pripojí výraznejšia cesta a s ňou aj stará modrá značka (pôvodné pokračovanie tej, po ktorej sa ide predtým dolinou), ktorá je teraz preložená na pevnú cestu a celú dolinu obchádza. Na odporúčanej mape je však zakreslená ešte pôvodná značka. Pokračujeme teda po nej, čochvíľa bočí doprava a potom sa stráca v polome. Tu sa treba držať viac doľava, v podstate kopírovať dno doliny po ľavej ruke. Naša trasa napokon vychádza na lesnú cestu (v závere sa opäť objavujú staré značky). Ňou doľava a po pár metroch narazíme na otvorenej poľane na pevnú cestu s novou modrou značkou. Vydáme sa po ceste lesom doprava a o niekoľko minút prichádzame na rázcestie Gaľová (780 m, 1:45 h).
Od smerovníka už pokračujeme po zelenej značke. Vrátime sa pár metrov spolu s modrou, zelená však odbočuje doprava a výšvihom stúpa nahor, k lesnej škôlke. Jej plot prekročíme pomocou rebríka a po ceste pokračujeme cez škôlku. Pred jej koncom treba odbočiť doľava nahor (chýba značka, tú v tomto úseku často a veľmi účelne suplujú plastové pásiky, ktoré tu ostali ako značenie trasy masového turistického pochodu). Pomerne orientačne náročný úsek kľučkuje mladinou i vyšším lesom, ale zároveň sa tu otvárajú pekné pohľady na skupinu Kojšovskej hole, i Tatry. Cesta napokon vychádza k skalnatému vrcholu Pokryvov (888 m, 2:05 h). Výhľad je obmedzený stromami, ale v čase, keď nie je lístie, je zaujímavý. Tu sa prakticky končia orientačné problémy, nasleduje veľmi pekný úsek členitým hrebienkom, striedajúc jeho strany, občas aj so skalkami a obmedzenými výhľadmi. Chodník napokon klesne až do významného sedla Repy (803 m, 2:35 h) s krytým odpočívadlom, ohniskom a rázcestníkom.
Pokračujeme po modrej značke (spolu s červenou) doľava. Lesná cesta vedie veľmi príjemne takmer rovným terénom s minimálnymi výškovými rozdielmi až na križovatku Prielohy (747 m, 3 h).
Pokračujeme po modrej doľava a po pár metroch vychádzame na nádhernú vrcholovú poľanu Prielohov (788 m) s výbornými výhľadmi do diaľky, ale aj na trasu hrebeňa, ktorý sme prešli. Oplatí sa pokochať, lebo nasleduje najnepríjemnejší úsek túry. Chodník vstúpi do lesa a doslova padá prudko, rovno nadol. Na tomto mieste sú veľmi dobrým pomocníkom teleskopické paličky. Po mimoriadne strmom úseku príde voľnejší, chodník kľučkuje pomedzi stromy, prechádza okolo studničky v úvozovej ceste opäť naberá na prudkosti. Vyčerpávajúci zostup sa končí pri železničnom podjazde na okraji Veľkej Lodiny. Za ním doľava po asfaltke popri Hornáde a pred mostom opäť doľava nahor, pomedzi domy až k železničnej zastávke Veľká Lodina (259 m, 3:45 h).
Hoci trasa netrvá ani štyri hodiny čistej chôdze, na jej absolvovanie si treba vyčleniť viac času, predovšetkým kvôli prehliadke jaskyne, ale aj pekným výhľadom v okolí Pokryvov a Prielohov. Čas môžu natiahnuť aj orientačné problémy, ktoré sú opísané v článku.
