Štvrtok, 28. marec 2024
Meniny má Soňa | zajtra Miroslav

BLOG: Predsviatočná nálada v meste

Prešov je v mnohých ohľadoch výnimočným mestom, jeho neobyčajnosť je ale popretkávaná klasickými syndrómami charakteristickými pre iné metropoly (myslelné v slovenských pomeroch). Netradičnosť je v ľuďoch a len v ľuďoch, tradičnosť tiež.

Predsviatočné chvíle v meste sa vyznačujú pozitívnymi, ale aj negatívnymi stránkami, tu by som sa rád venoval tým negatívnym, tie sú predsa len trocha pálčivejšie ako tie pozitívne (tie sú ale o to cennejšie).
Trocha znepokojujúcou stránkou na obyvateľoch Prešova je pre sviatkami ich nákupuchtivosť a uponáhľanosť, ktoré sú možno aj vzájomne previazané. Nedostatok času a jeho dôsledky majú na ľudí už známe vplyvy, dalo by sa ale argumentovať, že je to ich vec, teda by nás to nemalo zaujímať. To by sa dalo istým spôsobom akceptovať, mne ale ide o dôsledky vyvolané ich následným správaním a pôsobením na okolie. Najmarkantnejším znakom uponáhľaného človeka je jeho nervozita nezriedka „sciteľnená“ drzosťou, aroganciou a inými, pre okoloidúcich nepriaznivými znakmi. Uponáhľanosť a nákupuchtivosť je samozrejme momentálne znásobená predvianočným obdobím, kde sa heslom stáva: nakúp, aby si ukázal, že si dobrý, úspešný (ďalšie si doplníte určite sami)!!! Takéto heslo samozrejme nie je zlúčiteľné s pokojom a pohodou, ktorú by nám sviatky mali priniesť.
Akoby sa v ľuďoch prebúdzal egoizmus a „sebacentrizmus“, kedy sa v malom svete, ktorý poznajú, stávajú pánmi a zároveň aj jedinými obyvateľmi totho imaginárneho kozmu. Naozaj v dobrom by sme Vás poprosili, skúste sa pozrieť za tiato škrupiny, zistíte, že na svete nie ste sami, je nás tu viac a aj ostatní potrebujú žiť!
Drzosť v premávke presiahla medze, to isté je badateľné aj v prípade nákupov vo väčších obchodných centrách či domoch. Niekedy to vyzerá, akoby pre niektorých z nás boli darčeky a potraviny na Vianoce nadradené ľudskej dôstojnosti. Stalo sa Vám, že Vás nejaké indivíduum prevalcovalo nákupným vozíkom? To je presne to, o čom sa tu bavíme. Neohrabanosť, agresivita a bezočivosť niektorých „tiež nakupujúcich“ je naozaj bezhraničná. Človek má pocit, akoby sa stával akousi hračnou medzi automobilmi, ktoré neoveriteľným štýlom jazdia po cestách, zastavenie chodcovi na prechode ani nebudeme bližšie komentovať. Z týchto obyčajov momentálne nevystupujú ani ľudia snažiaci sa dostať do autobusu a už spomínaní nákupci preferujúci matériu nad humanitou.
Tento predsviatočný či sviatočný čas je časom pokoja, je to príležitosť oddýchnuť si, načerpať nových síl, jednoducho zregenerovať psychické aj fyzické schopnosti pre naše ďalšie ľudské napredovanie. Uvedomenie si poslania sviatkov nás privádza k prosbe, aby sme k sebe boli predsa len ohľaduplnejší k sebe, ale aj voči ostatným z našeho okolia. Je nutné poznamenať, že čím lepšie sa majú ľudia okolo Vás, tým viac sa to prenáša aj na Vás, ak ste ešte nezažili rešpekt a úctu od okoloidúcich, skúste byť prvým, čo to skúsite, existuje možnosť, že sa Vám to vráti späť, ak nie od iných, tak aspoň vo vlastnom pocite, ktorý je, ak sa to takto dá povedať, vlastne našim primárnym cieľom.
Pokus o pochopenie ostatných, ich ťažkostí a starostí, nech je leitmotívom našich nadchádzajúcich dní!
kreutzer@centrum.sk

Súvisiace články
28.1.2008 BLOG: (Ne)koncepcia 24.1.2008 BLOG: Centrum 14.1.2008 BLOG: Kostol 4.1.2007 Napíš si svoj blog, alebo ako sa stať blogerom!
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK