Skupina Pons nemala v polovici 90. rokov jediný koncert na verejnosti, ani žiadnu nahrávku.
S kultom “nehrajúcej” skupiny žili Pons viac než rok. Potom predsa len absolvovali verejné vystúpenia v Bardejove i Prešove.
Kapela neskôr prestala hrávať, ale na pódiu sa ešte objavila. A to v novom miléniu, s hosťujúcim gitaristom Ľubom Petruškom.
Z roku 1995 sa dochoval zaujímavý, nikdy neuverejnený rozhovor so skupinou Pons. Preto ho exkluzívne ponúkame v plnom znení:
Prečo ste stále v undergrounde?
„Máme fóbie z jasajúceho davu. “
Kedy budete viesť aj muzikantský život miesto spoločenského?
„Stále vedieme aj muzikantský život, ale v undergrounde. “
Kto čo robí a prečo?
Ž. J. (tzn. živé jadro):
Pÿžš: „Spievam, lebo nič iné neviem. “
Malyna: „Basujem, lebo tak to chcem. “
Lárwa: „Gitarové sóla, lebo to milujem. “
Pasta: „Akustická ditara, lebo to milujem. “
N. Ž. J. (tzn. neživé jadro): „Robíme čo vieme. “
Fans: „Tešíme sa ako vieme. “
A čo drogy?
„... čo k tomu dodať, je to smrť! Ha, ha. “
Kedy už budete mať koncert?
„Koncert už bol v podzemí. Na širokej verejnosti – nevieme. “
Odkážete niečo čitateľom?
„Hej. Len slnko nad nami je isté a všichni jsou teroristé. “
Foto: Drawec
(uverejnené so súhlasom autora)