Utorok, 01. december 2020
Meniny má Edmund | zajtra Bibiána

História mesta - Pred získaním mestských výsad

Nepretržité osídlenie územia mesta slovanským obyvateľstvom siaha približne do 8. storočia. Na mieste Prešova boli objavené sídliská poľnohospodárskeho charakteru s pomerne vyspelou hmotnou kultúrou na oboch brehoch rieky Torysy.

Nepretržité osídlenie územia mesta slovanským obyvateľstvom siaha približne do 8. storočia. Na mieste Prešova boli objavené sídliská poľnohospodárskeho charakteru s pomerne vyspelou hmotnou kultúrou na oboch brehoch rieky Torysy. O pôvodnosti slovenského obyvateľstva svedčí o. i. skutočnosť, že táto časť mesta po celý stredovek i neskôr niesla meno, poukazujúce na (pôvodnú) národnosť jej obyvateľov (Platea, Sclavorum, Windische, Gasse, Quartale Sclavorum).

Po príchode maďarských kmeňov a začlenení tohoto územia do vznikajúceho uhorského štátu prišlo aj do okolia Prešova nové obyvateľstvo: Maďari a ich spojenci, vojensko-strážne družiny ázijských etník. Panovníci ich usadzovali v pohraničných oblastiach, kde zakladali strážne osady a pevnosti na obranu krajiny pred útokmi nepriateľov. Keď v nasledujúcich storočiach stratili strážcovia svoju funkciu, splynuli postupne s domácim slovenským, príp. maďarským roľníckym obyvateľstvom.

Tak ako na Spiš či do Sedmohradska, aj na územie Šariša prišli pravdepodobne už v druhej polovici 12. st. prví prisťahovalci z Nemecka. V stredovekom Uhorsku ich nazývali Sasmi, tak, ako aj neskorších kolonistov, čo však neznamená, že pochádzali so Saska (v skutočnosti prišli z rôznych nemeckých krajín od Flámska až po Sliezko).

Pre Prešov bol však významnejší nový prílev nemeckých kolonistov v polovici 13. storočia, ktorých kráľ Belo IV. (vládol v r. 1235-70) pozval po tatárskom vpáde do krajiny. Sasi mali vďaka rozsiahlym výsadám, ktorými ich panovníci obdarovali, veľký podiel na vzniku a rozvoji stredovekých miest. V Prešove sa Nemci usadili západne od slovenskej osady, na terase nad riekou Torysou, na mieste neskoršieho námestia.

Významným predpokladom rozvoja tunajšej trhovej osady na stredoveké mesto bola jej výhodná geografická poloha na starobylej obchodnej ceste, vedúcej z juhu z Potisia územím Šariša ďalej na sever. Tá sa práve neďaleko Prešova rozvetvovala na niekoľko smerov: na Branisko a ďalej na Spiš, cez Bardejov a Duklu do Haliče a cez Plaveč do Poľska.

Prvá písomná správa o Prešove pochádza zo 7. novembra 1247 a je ňou listina kráľa Belu IV. Panovník v nej reaguje na sťažnosť cistercitských mníchov z Bardejova, obviňujúcich prešovských Nemcov z toho, že odstránili hraničné kamene ich pozemkov a nahradili ich falošnými. V texte je osada Prešov uvedená pod menom \"Epuries\". Je to latinizovaná podoba maďarského názvu Eperjes. Starší maďarskí historici sa domnievali, že názov Eperjes bol odvodený od slova eper (jahoda). O vzniku tohto mena, aj keď iste nie historicky verne, hovoria dve stredoveké legendy. Podľa prvej dal na pustatine na mieste Prešova postaviť hrádok zemepán z Fintíc. Dôvodom bolo veľké množstvo jahôd, rastúcich na tomto mieste, ktoré veľmi obľubovala jeho manželka. Od nich vraj dostal meno hrádok i neskoršie mesto.

Známejšia je druhá povesť. Jej dej sa odohráva v prvej polovici 12. storočia, keď sa v tomto kraji zdržiaval kráľ Belo II. Slepý (vládol v r. 1131-1141) počas prenasledovania svojho synovca Boriča, obvineného zo zrady. Podľa nej sa kráľ raz stratil svojmu sprievodu a pretože cestu nájsť sám nebol schopný, smäd a hlad zaháňal jahodami, ktoré rástli všade v hojnom množstve. Keď ho potom večer našli rytieri, rozhodol sa na pamiatku tejto udalosti pomenovať neďalekú dedinu podľa jahôd. Samozrejme, ani jedna z legiend nie je písomne doložená a všeobecné používanie maďarského miestneho názvu od raného stredoveku poukazuje skôr na prítomnosť a početnosť tohto etnika v Prešove a okolí.

Niektorí starší autori uvádzajú (rovnako bez zmienky v historických prameňoch) aj prvý nemecký názov Prešova - Langdorf (Dlhá ves). Podľa tradície takto pre jej tvar pomenovali slovenskú osadu prví saskí kolonisti. Čoskoro však i oni prevzali už existujúce pomenovanie v podobe Eperies. Od neho sú utvorené takisto latinské podoby mena mesta: Epuries, Eperiessinum, Aperiascinum, Fragopolis.

Slovenský názov pôvodnej osady nie je známy a pomenovanie Prešov sa v písomných pamiatkach objavuje až od 16. storočia. Ako však uvádza prof. F. Uličný v knihe Dejiny osídlenia Šariša, názov Eperies (Eperyes) bol len maďarským variantom, resp. paralelou pôvodného slovenského názvu koreniaceho v mene Preš.

Slovenský názov nepretržite používalo okolité slovenské obyvateľstvo a prostredníctvom obchodníkov, vojakov a iných sa rozšíril aj v Poľsku, odkiaľ sú známe aj najstaršie slovenské pomenovania mesta. Teda názov Prešova nekorení v maďarskom slove eper (jahoda), ako sa mylne domnievali starší maďarskí historici, ale v slovanskom mene Preš.

Ďalšia správa o Prešove pochádza z roku 1248. Hovorí sa v nej o prešovských Sasoch (Saxones de Eperies), ktorým kráľ Belo IV. daroval zem, patriacu kedysi zemanom Bathovi a Innemu. Už v polovici 13. storočia disponovali tunajší nemeckí prisťahovalci viacerými privilégiami, čo ich odlišovalo od domáceho obyvateľstva. V tomto období bol Prešov ešte poddanskou dedinou, patriacou k panstvu hradu Šariš. Jej obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, a vďaka výhodnej polohe aj obchodom a remeslami. Ich postavenie sa od základu zmenilo po získaní rozsiahlych mestských privilégií, ktoré 28. januára 1299 udelil Sasom z Prešova, Sabinova a Veľkého Šariša kráľ Ondrej III. (vládol v r. 1290-1301). Okrem poskytnutia výsad, všeobecne platných u spišských Nemcov, boli obyvatelia všetkých troch miest oslobodení od akýchkoľvek poplatkov a naturálnych dávok šarišským županom a kráľovským kapitánom Šarišského hradu, boli vyňatí spod ich súdnej právomoci a zbavení povinnosti služby v kráľovskom vojsku. Kráľ im zaručoval ochranu pred požiadavkami a násilnosťami okolitých šľachticov a potvrdil všetky skôr udelené výsady. Za to boli všetky tri mestá povinné odvádzať spoločnú ročnú daň stopäťdesiat mariek striebra. Tieto výsady mali v dejinách Prešova mimoriadne veľký význam, pretože ho politicky i právne vyčlenili spomedzi susedných obcí a spolu s neskoršími privilégiami umožnili od začiatku nasledujúceho storočia jeho vývin ako slobodného kráľovského mesta. Pre ďalší vývoj mesta bola významná skutočnosť, že privilégia boli síce udelené Nemcom, vzťahovali sa však aj na ostatné (slovenské a maďarské) obyvateľstvo.

Súvisiace články
17.7.2006 História mesta - Tri erby Prešova 17.7.2006 História mesta - Prešov v rokoch 1918 - 1945 17.7.2006 História mesta - Atény nad Torysou (1848 - 1918) 17.7.2006 História mesta - Znovuzrodenie (1711 - 1848) 17.7.2006 História mesta - Vo víre mocenských zápasov (1526 - 1710) 17.7.2006 História mesta - Stredoveké mesto (do roku 1526) 17.7.2006 História mesta - Slovania 17.7.2006 História mesta - Na prahu nového letopočtu 17.7.2006 História mesta - Prvé osídlenie územia mesta a jeho okolia
Mohlo by Vás zaujímať
AKTUALIZÁCIA: Priebeh 2. kola celoplošného testovania v Prešove
AKTUALIZÁCIA 9.11.2020: 2. kolo celoplošného testovania v meste Prešov prebiehalo v rámci 66 odberných miest 7.11.2020 a 8.11.2020. Počas týchto dvoch dní bolo v Prešove otestovaných 44 309 ľudí, pričom 188 z nich vyšiel test s pozitívnym výsledkom.
Druhé kolo celoplošného testovania v Prešove
V meste Prešov bude od 7.11.2020 do 8.11.2020 prebiehať druhé kolo celoplošného testovania na ochorenie COVID-19. Odporúča sa, aby ste sa zúčastnili na oboch kolách testovania.
FOTO: Druhý deň testovania
Prinášame Vám zopár záberov z nedele.
Priebeh celoplošného testovania v Prešove
AKTUALIZÁCIA:
V novembri sa na Rúrkach, Sídlisku II a Solivare začnú práce na novej optickej telekomunikačnej sieti
Spoločnosť ANTIK Telecom s.r.o, ktorá stavia v obciach a mestách novú optickú telekomunikačnú distribučnú sieť pre VSD, a.s. , informuje občanov o začiatku prác v mestských častiach Rúrky, Sídlisko II a Solivar.
Mesto Prešov po náročnej rekonštrukcii otvára zimný štadión
Prešovský zimný štadión je po viac ako dvojročnej prestávke opäť plne funkčný, no predovšetkým je bezpečnejší a modernejší. Po náročnej rekonštrukcii je stavba skolaudovaná a športové kluby už môžu naplno využívať ľadovú plochu.
Krajský súd rozhodol: Skupinka vlastníkov pozemkov pri Kolmanovej záhrade nemá nárok na náhradu škody od mesta Prešov
Súkromné pozemky v lokalite Holá hora pri Kolmanovej záhrade mesto Prešov neodkúpi. Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, ktorý rozhodol, že skupinka vlastníkov nemá nárok na náhradu škody za to, že na svojich pozemkoch nemôžu realizovať výstavbu.
Inzercia
Reality: Dám do prenájmu
Reality: Dám do prenájmu
kancelárske priestory v Prešove UNICENTRUM

Prenajmem kancelárske priestory v širšom centre Prešova na Kúpeľnej ulici č. 6. Výhodou je parkovanie zdarma. V budove je optický internet. Bližšie informácie:http://www.kancelariepresov.sk/

0905841632 |
Reality: Dám do prenájmu
Reality: Dám do prenájmu
Kancelárske priestory

Prenajmeme kancelárske priestory na Plzenskej ulici č. 2 v Prešove. Výhodný nájom a internet v cene.

0905324336 | | cena: dohodou
Reality: Predám
Reality: Predám
2-izb. byty v novostavbe

Ponúkame na predaj 2-izb. byty s terasou a malou záhradkou, alebo balkónom v rozostavanom bytovom dome na Novej Dúbrave neďaleko centra Prešova. Byty s modernou dispozíciou majú 53/60m2 s južnou orientáciou.

0949772893 | | cena: 116.958,-€
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK

Ďakujeme, že navštevujete portál pis.sk, naozaj si to vážime.

Používate rozšírenie na blokovanie prídavných modulov (adBlock, AdBlock Plus, Ghostery ... )?

Táto stránka je financovaná výlučne zo súkromných zdrojov a jedným z jej hlavných príjmov tvoria príjmy za zobrazovanie reklamy.
Žiaden z článkov nie je spoplatnený, všetky funkcionality poskytujeme zadarmo.

Pridajte si túto stránku medzi výnimky, aby sa Vám obsah zobrazoval správne a tento portál mohol aj naďalej fungovať.