Trasa: Lipovce, škola (550 m) - Lipovský hrad (618 m) - Lipovce (550 m)
Značka: červená 0902, neznačená.
Pohorie: Branisko
Trvanie trasy: 2 hodiny s prehliadkou hradu
Obtiažnosť: nenáročná, orientácia bez značiek
Mapa: VKÚ Harmanec č. 115 Šarišská vrchovina - Branisko.
Prístup na začiatok trasy: autobusom SAD z Prešova do Lipoviec (Lipovce, škola).
Z autobusovej zastávky Lipovce, škola (na začiatku obce, 550 m) ideme doľava po červenej značke po asfaltovej ceste smerom k ústiu Lačnovskej tiesňavy. Minieme pílu a prejdeme lesíkom až ku krížu, kde sa cesty rozdvojujú. Opustíme značku a vyberieme sa doprava, okolo ihriska.
Stúpame až takmer k chate Kamenná Baba, tesne pred ňou však odbočíme na poľnú cestu doľava (až sem sa dá ísť autom), ktorá vedie lúkou k rozostavanej budove. Po pár metroch však zídeme z cesty doprava a stúpame hore pastvinovou lúkou, popod hrebeň Jazvečieho vrchu po ľavej ruke až do plytkého, lúčneho sedielka. Tu sa vyberieme doľava po hrebienku, na začiatku lesa nájdeme výrazný chodník a ním, po takmer vodorovnom skalnatom zalesnenom hrebeni, onedlho prichádzame až k skalám a zrúcaninám Lipovského hradu na kóte Zámčisko (618 m, 40 min.).
Dolu po ľavej ruke sa jasne črtá bývalá hradná priekopa, po pravej ruke spadajú strmé svahy, miestami aj steny do Lačnovskej tiesňavy. Kúsok ďalej po hrebienku, pri ďalších fragmentoch hradu, je pekná skalná vyhliadka s pohľadom na tiesňavu, Kamennú Babu i Mojžišov stĺp. Na prehliadku si vydelíme ľubovoľne času, ideálna, aj s fotením a podrobným prezretím si miesta je trištvrťhodinka.
Vraciame sa tou istou cestou, ktorá je určite najpohodlnejšia a najbezpečnejšia. Nemá význam skracovať si ju v strmých, skalnatých svahoch, čím by sa aj zbytočne poškodzoval pôdny kryt a vegetácia. Takto sa pohodlne dostanete späť do Lipoviec (2 h), po ceste si ešte môžete napríklad nabrať vodu z okolitých minerálnych prameňov, prípadne si zaskočiť pozrieť do Lačnovskej tiesňavy. Nenáročná, ale zaujímavá prechádzka spája peknú prírodu a pútavú históriu.
Keďže v histórii a podrobných opisoch hradov nie som doma, ponúkam na doplnenie článok od kamaráta Dominika Sabola, ktorý bol uverejnený v denníku Korzár (vďaka, Domino):
Nad obcou Lipovce stoja zvyšky kamenného hradu. Ten bol vybudovaný na strategickom mieste (kóta 618, poloha s chotárnym názvom Zámčisko), na strmom pozdĺžnom kopci, ktorý je dnes súčasťou Prírodnej rezervácie Kamenná baba. Zo západnej a južnej strany má kopec charakter brala s kolmým spádom, z východu je lokalita taktiež skoro nedostupná. Iba zo severnej strany je reliéf vhodný na prístup. A práve tade viedla prístupová cesta po hrebeni, keďže hrad sa rozprestiera na samotnom konci úzkeho bralnatého výčnelku do tiesňavy.
Opevnený objekt vznikol koncom 13. storočia v ranogotickom štýle. Vystavaný bol rodom Merše na ich vtedajšom šľachtickom panstve Svinia. Sídlom šľachticov Meršeovcov bol v tej dobe opevnený drevený komplex vo Svinej. Preto začali stavať modernejší kamenný hrad, ktorým by kontrolovali aj západnú časť svojho panstva. O zániku nie sú žiadne informácie, podľa súčasného stavu odborníci predpokladajú, že to bolo na konci 15. storočia.
Hrad zaberal územie približne 60 x 40 metrov. Skladal sa z dvoch rozdielnych častí - severnej a južnej. Tie boli rozlohou takmer rovnaké (30 x 20 m). V severnej časti, ktorú bránila šijová priekopa, bola dominantná kamenná valcová veža. Vystavaná bola na skale, kde je najvyšší bod celého hradného areálu. Táto skala bola aj mierne výsekmi upravená. Dole pod vežou, na menšom nádvorí, existovali hospodárske zrubové budovy, čisto z dreva. Južnú oblasť komplexu tvoril vnútorný hrad. Vo vyššej časti bola obdĺžniková budova s rozmermi 10 x 6 metrov a mala zaoblené severovýchodné nárožie, išlo o hradný palác. Na túto budovu bol napojený obranný múr s ochodzou, ktorý sa tiahol po západnom okraji plošiny. Hrad bol chránený ešte drevenými palisádami na valoch s priekopou.
Vzhľadom na nie príliš veľký význam hradu sa dodnes dochovalo pomerne dosť ostatkov architektúry. Predovšetkým zvyšky hradných múrov, základov, valy a priekopy. Už z diaľky zaujme časť vysokej kamennej veže, ktorá sa zachovala do výšky približne polovice druhého poschodia, asi 4 metrov. V hrubom múre zostala ešte štrbinová strieľňa. Na severe tejto lokality sa rysuje priekopa, ktorá uzatvárala prístup na hrad. Bola široká sedem metrov a dodnes je dva metre hlboká. Na juhozápade hradného areálu na skale s kolmým spádom je ruina paláca. Ide o murovaný zvyšok s dĺžkou 2 m, šírkou 1 m a výškou 1,5 m.
Rastie tu riedky les, ale je tu množstvo popadaných stromov a vrstva lesného humusu. Preto nie je možné pozorovať ostatné zachované múry, napríklad aj dve strieľne, ktoré sú vysekané do skaly na juhovýchodnej strane. Viditeľné sú však valy a priekopy. Neboli okolo celého hradu, keďže ten bol chránený aj skalami, ale nachádzali sa na východnom svahu a na severnej šiji.
