Štvrtok, 21. november 2019
Meniny má Elvíra | zajtra Cecília

Prázdninový tip na výlet: Babia hora

Oravské Beskydy sú najvyšším flyšovým pohorím Slovenska. Ich hlavný hrebeň tvorí prirodzenú hranicu medzi Slovenskom a Poľskom. V ich severnom výbežku, na štátnej hranici sa vypína aj najvyšší vrch pohoria, legendárna a široko-ďaleko viditeľná Babia hora (1 725 m n. m.).

Trasa: Oravská Polhora, Slaná Voda (750 m) - Hviezdoslavova horáreň na Rovniach (870 m) - Babia hora (1 723 m) - sedlo Brána (przelec Brona - 1 408 m) - Malá Babia hora (1 517 m) - Pod Borkom (805 m) - Vonžovec (785 m) - Slaná Voda (750 m).

Značka: žltá, modrá, červená.
.
Pohorie: Oravské Beskydy.

Trvanie trasy: 7:15 h

Obtiažnosť: stredne náročná až náročná.

Mapa: VKÚ Harmanec č. 102 - Orava, Beskid Zywiecki, 1:50 000.

Prístup na začiatok trasy (pozri www.cp.sk):

Autobus SAD z Prešova do Ružomberka, Dolného Kubína, Námestova, Oravskej Polhory odtiaľ chodí bus na Slanú Vodu.

Vlak z Prešova cez Kysak do Kraľovian, odtiaľ do Tvrdošína. Odtiaľ autobusom smer Námestovo a Orav. Polhora.

Výstup na kráľa Oravy sa začína v rekreačnom stredisku Slaná Voda (750 m) neďaleko Oravskej Polhory. Je tu parkovisko a turistická chata. Napojíme sa na žltú značku a po pár metroch po asfaltke začíname výstup po upravenej Hviezdoslavovej aleji. Potom sa chodník spojí s modrou značkou a prichádza ku Hviezdoslavovej horárni na Rovniach (870 m, 45 min.).
Za horárňou ešte pár metrov spolu s modrou, ale vzápätí bočí naša žltá doľava, vchádza do lesa a po chodníku začína naberať výšku. Po čase prechádza po lávke cez potok Bystrá a začína sa najnáročnejšia časť výstupu. Lesná cesta prudko a tiahlo stúpa po riadne poznačených smrekových porastoch, na priesekoch sa otvárajú prvé výhľady. Náročné stúpanie vyvádza až na náznaky prvých poľán k odpočinkovému prístrešku.. Les sa znižuje, pribúda kosodrevina a čučoriedkové polia. Výstup sa pomaličky zmierňuje, terén sa otvára a ponúkajú sa nádherné scenérie okolia i ďalekých výhľadov. Chodník sa stáča doprava a v mierne stúpajúcom traverze prichádza k zrubu na Rabčickej holi s upraveným prameňom vody. Skalnatý chodník napokon prichádza ku hranici s Poľskom, stáča sa doľava a priesekom cez kosodrevinu, strmo po skalných schodoch stúpa až na alpínske lúky od vrcholom. Už miernejším výstupom napokon dosahuje skalnatý vrchol Babej hory (1 725 m, 3:10 h).
Babia hora je vysunutá poriadne na sever a podľa toho vyzerá aj výhľad. Tatry od Belianskych až po Roháče vidíme z „opačnej“ strany, než sme bežne zvyknutí, do Poľska je vidieť naširoko - ďaleko, rovnako tak aj prakticky celú Oravu s dominantným Chočom a lesklou hladinou Oravskej priehrady. Napokon, smerom na západ vidno vrcholy Oravských a Kysuckých Beskýd, ako aj moravských pohorí. Zaujímavá je aj geomorfológia Babej hory, ktorá bola zaľadnená horským ľadovcom na oboch stranách, no najmä na severnej, poľskej. Podľa toho aj vyzerá, sú tu skalnaté, strmé podseknuté svahy s množstvom kamenných polí a skalných zrubov.
Pokračujeme doľava po modro značenej hrebeňovke, Priamo pred sebou máme úsek, ktorý nás čaká. Hneď zo začiatku chodník prudšie klesá, vstupuje do kosodreviny a pomerne úzkym chodníkom stráca výšku. Práve z týchto úsekov sú veľmi zaujímavé a rešpekt vzbudzujúce pohľady na poľskú stranu Babej hory. Keďže vedie náš chodník po hranici, problematickejšie než terén je miestami uhýbanie početným davom poľských turistov. Objavujú sa náznaky nízkeho lesa a chodník napokon zostupuje až do sedla Brána (przelec Brona, 1 408 m, 4:45 h). Pokračujeme ďalej hrebeňom, vystúpime na blízku nevýraznú kótu, pár metrov klesneme a vo veľmi peknom prostredí opäť nenáročne stúpame až na vrchol Malej Babej hory (1 517 m, 5:05 h).
Tu opustíme hlavný hrebeň a po červenej značke začíname smerom doľava zostup. Spočiatku vedie hoľou s krásnymi výhľadmi, onedlho však vchádza do lesa a začína sa nepríjemný, strmý a sústavný zostup. Vo vysokom smrekovom lese značka kopíruje staršie cesty, niekoľkokrát mení smer a míňa pár rúbanísk. Napokon prichádza až k pramenným tokom potoka Vonžovec, stáča sa doľava a postupne stráca na strmosti. Pokračujeme lesnou cestou popri čoraz mohutnejšom potoku, až v otvorenom teréne prichádzame k rázcestiu a horárni Pod Borkom (805 m, 6:30 h). Odtiaľ už nenáročne, v peknom prostredí lesov a poľán prichádzame na začiatok asfaltovej cesty na rázcestí Vonžovec (785 m, 6:45 h). Pokračujeme po ceste, ktorá nás dovedie až na začiatok cesty na Slanej vode (750 m, 7:15 h).

Babia hore patrí k najkrajším slovenským horám. Výstup na ňu je zážitkom najmä na prelome leta a jesene, keď hýri farbami a ponúka krásne počasie. Náročný je tu najmä výškový rozdiel, takmer tisíc výškových metrov nahor i nadol, pričom najťažšie a poriadne strmé sú stredné úseky v lese. Na vrchole takmer vždy fúka poriadny vietor, klíma na Babej hore je mimoriadne drsná a chladná. Tomu treba prispôsobiť aj výstroj.

Fotografie k článku sú od môjho horského súputnika Ďura Havrilu, ktorému za ne ďakujem.

Babia hora z Malej Babej hory
Výstup nad hranicou lesa
Prvýkrát sa ukazuje vrchol
Na vrchol Babej hory už len pár minút
Hraničný hrebeň a Malá Babia hora z vrcholu
Skalnatá hlava Babej hory
Úsypové kamenné polia na hrebeni
Ľadovcom modelované severné svahy Babej hory
Hrebeň Malej Babej hory
Mohlo by Vás zaujímať
Hrad Šariš má ďalšiu novinku pre turistov
11 metrov dlhý a 2 metre široký je nový dubový drevený most na hrade Šariš. Tri mesiace ho vyrábal tesársky majster Jaroslav Hyrja. Postavený je pravdepodobne na pôvodnom mieste ako v minulosti.
Vlak vojaka Švejka prepravil v lete 2300 ľudí
Vlak vojaka Švejka, ktorý premával v letnej sezóne 2019 z Medzilaboriec do poľského Sanoku a Rzeszowa, prepravil počas víkendov v tomto lete 2300 ľudí, čo je oproti vlaňajšku o približne 400 osôb viac.
Prešovský kraj je opäť viac prístupný zahraničným turistom
Prírodné a kultúrne klenoty Prešovského kraja sú dostupnejšie pre obyvateľov Nemecka. Východné Slovensko s regiónom Severné Porýnie-Vestfálsko opäť prepojila letecká linka spájajúca Košice – Düsseldorf. Pravidelné letecké spojenie má potenciál prilákať zahraničných návštevníkov aj do regiónu severovýchodného Slovenska.
Drevené chrámy na severovýchode Slovenska lákajú českých a domácich turistov
Jedinečné kultúrne dedičstvo predstavujú drevené chrámy na severovýchode Slovenska. V okresoch Bardejov, Svidník a Snina a ich širšom okolí sa nachádza spolu 42 týchto cirkevných stavieb postavených z dreva.
Inzercia
Reality: Dám do prenájmu
Reality: Dám do prenájmu
Kancelárske priestory

Prenajmeme kancelárske priestory na Plzenskej ulici č. 2 v Prešove. Výhodný nájom a internet v cene.

0905324336 | | cena: dohodou
Reality: Dám do prenájmu
Reality: Dám do prenájmu
kancelárske priestory v Prešove UNICENTRUM

Prenajmem kancelárske priestory v širšom centre Prešova na Kúpeľnej ulici č. 6. Výhodou je parkovanie zdarma. V budove je optický internet. Bližšie informácie:http://www.kancelariepresov.sk/

0905841632 |
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK
Pri zobrazovaní stránky používate aktívny script na blokovanie prídavných modulov (adBlocker). Pre správne zobrazenie všetkých sekcií ho deaktivujte.