Dva mesiace strávil v Prištine, hlavnom meste Kosova, šesť mesiacov v Lipljane, čo je zmiešaná srbsko-albánska oblasť a zvyšok v Podujeve, v albánskej oblasti. Po skončení misie sme Petra Németha oslovili.
"Situácia je iná ako sme predpokladali a nie je dobrá. To už odznelo aj z iných úst. Medzinárodné spoločenstvo stratilo kontrolu nad infraštruktúrou, ktorú malo vybudovať. To by však nebolo zlé, lebo sme ju aj tak mienili nechať lokálnym autoritám, teda kosovským Albáncom. Oni však neodkážu, napriek proklamovanej snahe, garantovať bezpečnosť a práva menšín," začal svoje rozprávanie Peter Németh, pričom povedal, že v Kosove žijú okrem Albáncov aj Srbi, Rómovia, Bosniaci, Turci, či Chorváti.
Jedinou oficiálnou vojenskou silou v Kosove sú medzinárodné jednotky
KFOR. Peter Németh však upozorňuje, že je tam ešte stále veľké množstvo polovojenských skupín, čo vyplýva aj z toho, že kosovskí Albánci budovali štyridsať rokov paralelné štruktúry. "Dokázali prežiť srbský režim, takže medzinárodnú správu znášajú s ľahkosťou im vlastnou."
Život v Kosove nebol ani pre dôstojníka OBSE ľahký: "Aj napriek snahe všetkých súčastí medzinárodných síl v Kosove stále miznú ľudia, vražedné incidenty sú na dennom poriadku a de facto v tomto bode misia nebola úspešná. Medzinárodné spoločenstvo nedokáže v tomto momente garantovať to, kvôli čomu začalo bombardovať Juhosláviu. Na druhej strane je to jediné miesto, aspoň čo viem z vlastných skúseností, kde na tak malom území pracujú ľudia doslova z celého sveta."
Chceli sme vedieť, či Peter Németh zažil i na vlastnej koži nejaké v Kosove nepríjemnosti, súvisiace s tamojšou situáciou. Ako uviedol, býval v srbskej bytovke, čo malo za následok, že do nej kosovskí Albánci trikrát hodili granát a dvakrát vystrelili z protitankovej päste. Zažil aj situáciu, že si kúpil civilné auto, ktoré malo bosniacku poznávaciu značku. Dvakrát ho potom naháňali na čiernom Mercedese, našťastie sa vždy včas dostal ku jednotke KFOR.
"Tam sme to brali ako normálnu vec, nikomu to nepripadalo ako niečo strašné," hovorí pokojným hlasom slovenský civilný dôstojník v Kosove a pokračuje vo výpočte nepríjemností: "Stalo sa napríklad, že po vyhrážkach všetkých slovanských členov misie stiahli a koncentrovali nás na jednom mieste. Boli sme pripravení okamžite odletieť."
Inokedy sa mu napríklad stalo, že bol spolu s členmi misie v krčme a niekto zvonu strieľal na krčmu, raz zažil aj bombový útok v budove jednej strany tureckej menšiny.
Peter Németh mal, ako sme uviedli, v Kosove na starosti politické strany a mimovládne organizácie. Koncom minulého roku sa v Kosove konali komunálne voľby. Tie podľa jeho slov slúžili ako identifikátor politických strán. "Dovtedy každý mohol vyhlásiť, že je predstaviteľom niektorej strany. Každá z štyridsiatich strán vtedy vážne tvrdila, že je najsilnejšou kosovskou stranou," vraví slovenský člen misie v Kosove a dodáva, že po voľbách sa situácia vykryštalizovala. Presadili sa dve albánske strany Demokratická liga Kosova (LDK), ktorú viedol Ibrahim Ruggova a Progresívna strana Kosova (PDK) s líderom Hashimom Thacim. Táto strana je prakticky transformovaným politickým krídlom Kosovskej oslobodzovacej armády (UČK). Voľby dopadli v pomere 70 ku 30 v prospech LDK. Za zmienku stojí aj jediná srbská aktívna strana - aj keď vo voľbách neúspešná - Srbský rozvoj obnovy (SPO) na čele s Vukom Draškovičom.
Politiku ovplyvňuje i Ochranný zbor Kosova (TMK). Podľa slov P. Németha vznikol demilitarizáciu UČK a má slúžiť na pomoc pri katastrofách, živelných pohromách, požiaroch, ale nefunguje to podľa pôvodných predstáv: "Sú to jediní požiarnici na svete, ktorí nosia pušky."
Tretí sektor v tom ponímaní, ako ho poznáme na Slovensku, v Kosove neexistuje. Podľa Némethových slov je tam absolútne všetko je podriadené boju proti srbskej nadvláde a všetky organizácie majú politický a nacionalistický kontext. Ako príklad uviedol Ženskú organizáciu na podporu padlých bojovníkov Kosovskej oslobodzovacej armády.
Ďalším postrehom dôstojníka OBSE z Kosova je, že tamojšie ženy majú silnú moslimskú výchovu, z čoho vyplýva ich podradené postavenie. Srbi žijú v ghettách ako za druhej svetovej vojny. Nacionalizmus vládne, neznášanlivosť je vysoká, keďže na oboch stranách bolo veľa zlého.
"Medzinárodné spoločenstvo prešlo z pozície osloboditeľov cez pozíciu partnerov do pozície znepríjemňovačov života. Pokiaľ si nedokážeme vytýčiť presné politické smerovanie Kosova, tak sa veľmi veľa ľudí bojí, že by sme sa mohli posunúť do pozície nepriateľa," uzavrel Peter Németh.