Nemám v úmysle vstupovať do svedomia vážnemu úradu Okresnej prokuratúry v Prešove, chcem však, aby prešovská verejnosť vedela, že protest prokurátora k spomenutému VZN bol oficiálne doručený tam, kam doručený má byť v zmysle zákona až v stredu odpoludnia, teda 28.2.2001. Chcem tiež, aby Prešovčania vedeli, že to nie je prvý protest, ktorý sme z prokuratúry dostali. Zato prvý, ktorého doručeniu na MsÚ v Prešove predchádzalo množstvo polemík v médiách a prvý, ktorého text sa dostal do rúk novinárov skôr ako do rúk adresáta. Ak za tým niekto nevidí účelovosť, všetka česť!
LEGITÍMNY NÁSTROJ
Poďme teda po poriadku. Protest prokurátora je jedným z legitímnych nástrojov pre vyjadrenie názoru na zákonnosť, alebo nezákonnosť právnych noriem, prijatých orgánmi mesta v zmysle zákona o obecnom zriadení. Okresná prokuratúra nim vyjadruje svoj právny názor, nie názor konečný a nezvrátitelný. Proste názor, ktorý ukladá povinnosť orgánom mesta vrátiť sa k prijatému VZN, znova ho prerokovať a uznesením vyjadriť buď to, že sa s konštatáciami prokurátora stotožňuje a vyvodí z upozornenia dôsledky ( napríklad že VZN upraví, alebo zruší), alebo protest prokurátora zamietne. Vo viac ako desaťročnej histórii samosprávy v meste Prešov bolo takýchto protestov niekoľko. Väčšinu MsZ zamietlo. Tým, že sa k ich zákonnosti nevyjadrila k tomu povolaná inštitúcia (predtým NR SR, teraz napríklad Ústavný súd), predmetné VZN platia dodnes a nikto z toho neurobil hanbu prokuratúre, ktorá protesty podala. Jednoducho prokurátor prehnal svoju horlivosť a poslanci MsZ v Prešove spolu s primátorom sa nezľakli a nekonali ukvapene. Osobne sa domnievam, že tým nemal utrpieť na povesti, či dôveryhodnosti nikto. A my, predstavitelia mesta sme sa vždy usilovali o to, aby sa v dôsledku spomenutých skutočnosti neznížil kredit prokuratúry.
V právnej praxi existuje pojem "prezumpcia neviny". Vyjadruje to, že vinným sa stáva človek, alebo inštitúcia vtedy, keď mu je vina dokázaná s konečnou platnosťou. Teda vtedy, ak padlo konečné rozhodnutie o jeho vine. Mesto Prešov, či jeho orgány sa v povedomí verejnosti mali stať vinnými už v momente, keď bolo troma pätinami poslancov MsZ v Prešove odhlasované všeobecne záväzné nariadenie. Každý, kto trochu rozumie zákonom súvisiacim z výkonom samosprávy miest a obcí vie, že podmienkou právoplatnosti a účinnosti VZN je, že ho podpíše primátor a je 15 dní vyvesené na tabuli, ktorá je prístupná verejnosti. Komentáre v masovokomunikačných prostriedkoch však celý spomenutý proces rekordne predbehli. V novinách sa dokonca objavili polemiky o tom, či primátor VZN podpísal. Zato nikomu nevadilo túto mestskú právnu normu zatratiť skôr, ako sa narodila.
PALICA MÁ PREDSA DVA KONCE
Ani by ma nenapadlo za každú cenu dokazovať svoju pravdu, či zákonnosť, alebo nenapadnuteľnosť kontroverzného VZN. Nezvyknem sa ukvapovať. Zato chcem jasne deklarovať dobrý úmysel orgánov mesta pri prijímaní VZN a vyjadriť podozrenie, že úmysel oponentov nebol rovnako dobrý. Každá palica má však dva konce. I tá, ktorou chcelo byť bité, alebo presnejšie povedané začalo byť bité mesto Prešov a jeho orgány. Konanie niektorých zainteresovaných v záujme rozdúchať atmosféru okolo spomenutej právnej normy poukázalo nie len na slabiny zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale aj na opodstatnenosť opatrnosti mestskej samosprávy v Prešove pri stanovovaní noriem na jeho praktické využitie. Veľmi markantne sa totiž ukázalo, ako sa dá účelovo nasmerovať verejná mienka a ako takéto nasmerovanie môže pôsobiť na zainteresovaných.
Jednou zo skutočnosti, ktorú nám protest prokurátora vyčíta je to, že VZN nepokladá materiály predkladané na rokovanie mestskej rady, zápisnicu z rokovania a informáciu o hlasovaní za verejné rovnako, ako informácie o priebehu a zápisniciach z rokovaní jednotlivých komisií. Keď sme posudzovali návrh tohoto ustanovenia, zvažovali sme práve efekt, ktorý sa potvrdil práve pri kontroverznom VZN. V čase, keď sa kryštalizujú názory, v čase, keď je potrebné rozobrať problém z každej strany musí mať každý zainteresovaný pocit, že sa môže slobodne vyjadriť, slobodne prejaviť svoj postoj, bez nebezpečia, že zajtra bude za svoj názor vykričaný v televízii, alebo s veľkými titulkami na prvej strane celoslovenského denníka preto, že jeho názor nekorešponduje z názorom jedného redaktora. A že následne bude tlačený do postojov, s ktorými nemôže súhlasiť. Nechcem povedať kým. Mohol by som sa opýtať, prečo nezverejňovať informácie o priebehu prípravy materiálov do mestskej rady na odborných útvaroch, prečo nie priebeh porady vedenia, prečo nie postoje primátora v jednotlivých fázach prípravy vážnych dokumentov pre mesto? Aby sme celkom vylúčili ich svojprávnosť a schopnosť slobodne myslieť a usilovať sa v kontroverznej diskusii o čo najlepšie riešenia. Zákon o obecnom zriadení nehovorí o tom, že zasadnutia MsR a komisií sú verejné. Vie prečo! Pre orgány mesta Prešov skutočne nie je problémom zverejňovať všetko. Pretože nemáme dôvod pred občanom nič tajiť. Keď ale v budúcnosti nebudú mať schvaľované materiály náležitú kvalitu, zodpovednosť bude na tých, ktorí si vynútili to, čo pre mesto nie je užitočné.
A ešte jedna poznámka na margo protestu prokurátora. Ten istý prokurátor, ktorý spomenutý protest podpísal, podal na ostatnom zasadnutí Mestskej rady v Prešove výklad, podľa ktorého je mesto povinné poskytovať len informácie o skutočnostiach, ktoré sa udiali od momentu účinnosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám, to znamená od 1.1.2001. Ak by sme sa pridržiavali tohoto usmernenia, neposkytli by sme prakticky žiadnu informáciu občanom, pretože tých zaujímajú informácie z obdobia minulého. Na oplátku by dnes bolo na súdoch množstvo podaní pre neplnenie zákona 211/2000.
Viem, že v Prešove je veľa podstatne dôležitejších problémov, ako je obhajovanie postupu mestskej samosprávy v súvislosti s účinnosťou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Nechcem ale, aby Prešovčania nadobudli pocit, že mesto vedú podvodníci a zločinci. Preto venujem viac priestoru veciam nepodstatným, namiesto informácií o tom, čo robíme pre riešenie zamestnanosti, pre prešovskú nemocnicu, pre školy a ostatné inštitúcie, z ktorých žijeme. Verím, že sa téme VZN č. 96/2001 už nebudem nútený venovať.
