Sobota, 28. máj 2022
Meniny má Viliam | zajtra Vilma

Týždeň očami primátora

Nepodľahnime lacným sľubom: Pred nedávnom som v sobotu cestou do úradu stretol známeho, starého pána, ktorý ďaleko prekročil osemdesiatku. Každé stretnutie s ním znamená pre mňa okrem príjemnej debaty aj najmenej pol hodiny času. Nikdy som ale čas, strávený rozhovorom s touto, dovolím si povedať známou autoritou v meste, nepovažoval za čas stratený...

Rozhovor začal obligátnymi otázkami: "Ako sa máte?, Čo robíte?, Čo nového v kruhoch, kde sa pohybujete?" Starý pán porozprával o svojom zdraví, o tom, ako trávi dôchodcovský čas, čo číta, či sleduje na televíznej obrazovke a ako vníma súčasnosť na Slovensku. Čo ho znepokojuje a ako by to riešil. Okrem iného spomenul, že sa pred krátkym časom vrátil z USA, kde strávil niekoľko týždňov návštevami u rodákov, známych a priateľov, ktorí mu ukázali mnoho miest i štátov a v nich celý rad zaujímavostí. Nad niečím čo sa deje tam, za veľkou mlákou, ale aj u nás doma, sa nadchýnal, nad iným pohoršoval. Napriek tomu svoj nie krátky monológ uzatvoril akosi pesimisticky. "Keby bolo viac pokoja, viac slušnosti, lepšie medziľudské vzťahy, ale aj, keby mali ľudia viac peňazí, keby bolo viac pracovných príležitostí, lepšie podmienky pre mladých na zabezpečenie bývania, vyššie dôchodky a lepšia zdravotná starostlivosť..." Istotne som s ním vo všetkých spomenutých bodoch súhlasil. Veď kto by si neželal, aby sa na Slovensku zvýšil životný štandard ? Nevedel som sa ale zmieriť s pesimizmom, ktorý vanul z jeho slov. V snahe povzbudiť ho opýtal som sa: "Čo si myslíte, koľko ľudí hladuje, alebo žobre v USA" ? Odpovedal mi bez zaváhania: "Veľo pán primátor" "A koľko ľudí nemá strechu nad hlavou, koľkí prespávajú na chodníkoch, pod mostami, v kanáloch a chodbách metra prikrytí novinami" ? Znova rovnaká odpoveď. "Myslíte si, že Američania lepšie jedia, alebo sa obliekajú ako my" ? Opäť negatívna odpoveď. Pochopil však, kam mierim a reagoval ako vždy pohotovo: "Mace pravdu pán primátor. Nie je to u nás také strašné. Ale keď človek počúva, číta a pozerá denne to, čo sa národu servíruje, úplne prestáva vnímať veci cez vlastné videnie".

"Spasiteľské" riešenia nepomôžu

Katastrofické scenáre, navodzovanie atmosféry bezvýchodiskovosti, neustále hľadanie vinníkov a naopak ľahké riešenia servírované novými "spasiteľmi" máme všetci možnosť sledovať každý deň. Jedni atmosfére, ktorá je účelovo navodzovaná podliehame, iní sa kŕčovite snažíme uchovať si chladnú myseľ a vnímať dianie okolo nás cez vlastné videnie, cez kritéria, ktoré nám nikto nevnútil, ktoré sme si vytvorili ako výsledok vlastných vedomosti a skúseností. Nakoniec, keď sa pozrieme na tých, ktorí nás "kŕmia" svojím videním sveta, pretože na to majú priestor v masovokomunikačných prostriedkoch, nemôžeme nevidieť, že ide o ľudí, ktorí nemajú za sebou takmer nič. Ktorí si za každú cenu budujú kariéru nehľadiac na dôsledky svojej činnosti.

Možno aj ja s istou dávkou zatrpknutosti pozerám práve na tých, ktorí viny za stav spoločnosti hľadajú kŕčovite na miestach, na ktoré sa ľahko poukazuje. Lebo je podstatne ťažšie povedať a na patričnom mieste dosvedčiť, že z bytu číslo X na ulici Y občan Z vysypal kôš so smetím z 8. poschodia cez okno do medziblokového priestoru, ako povedať: " V meste je neporiadok, čo robí primátor?" Podobne je to s rozbitými telefónnymi búdkami, z pomaľovanými stenami, so žuvačkami na chodníkoch, s fajčením maloletých, alebo distribúciou drog pred očami moralistov. Riešiť na mieste nedúh, priamo sa zainteresovať do veci je podstatne zložitejšie, ako ukázať prstom na " kompetentného", ako s obľubou hovoríme ľuďom, o ktorých si myslíme, že sú to práve oni, ktorí by mali problém riešiť. Často sú mnohí presvedčení o tom, že poukázaním na kohosi, kto je vo verejnej službe končí ich občianska povinnosť. Istotne i z toho dôvodu ostáva celý rad spoločenských problémov nedoriešených. A ak budú spomenuté postoje trvalými praktikami občanov našej vlasti, nikdy problémy nevyriešime.

Angažovanosť je postojom, ktorý môže reálne zmeniť klímu v spoločnosti. Nie však angažovanosť, ktorej cieľom je znevažovať ľudí, inštitúcie a riešenia ale angažovanosť v hľadaní správnych ľudí, optimálneho usporiadania inštitúcií a správnych východísk z problémov v ktorých sme sa ocitli. Lebo v každom prípade ide o náš štát, našu vlasť, alebo naše mesto, ulicu, alebo dom.

Pôjdeme metódou pokusov a omylov?

Nedávno boli zverejnené výsledky prieskumu verejnej mienky, dokumentujúce, že veľká časť občanov SR nie je spokojná so súčasnou politickou špičkou tak na strane vládnej koalície, ako aj v opozícii. Ide o nespokojnosť s ľuďmi, s ich kultúrou, spôsobmi, ktoré používajú v parlamente i vláde, s prioritami, ktoré nastoľujú na riešenie a podobne. Vážna časť občanov si myslí, že by mali byť nahradení úplne novými tvárami. Dobre sa to počúva, ako ľahké riešenie. Už ťažšie je priamo sa do diania zainteresovať. Neviem, kto by mal nájsť odpovede na otázky, odkiaľ sa títo ľudia zoberú, kto ich navrhne a zvolí na základe akých kritérií, kde bude záruka, že budú lepší, ako tí pred nimi? Alebo pôjdeme ďalej metódou pokusov a omylov?

Ak NR SR schváli zákon o reforme verejnej správy, budeme stáť pred úlohou navrhnúť a zvoliť si predstaviteľov regiónu. Bez ohľadu na to, či pôjde o menší, alebo väčší vyšší územný celok s názvom Šariš, na jeho čele by mal stáť predseda a o záležitostiach regiónu by mal rozhodovať spolu s predsedom zbor poslancov podobne, ako je tomu dnes v mestách a obciach. Musia to byť konkrétni ľudia z nášho regiónu, ktorí budú nám všetkým garantovať, že nebudeme zaostávať, že pozdvihneme úroveň tejto časti Slovenska tam, kde si všetci želáme byť. Znova sa to ľahšie počúva, alebo číta, ako zrealizuje. Prídu stranícke nominácie a rozhodovanie občanov v priamych voľbách, alebo rozhodnutia občanov, že sa volieb nezúčastnia. Keď nezmeníme úroveň svojej zodpovednosti vo výbere ľudí, keď nezvolíme schopných, skúsených, zodpovedných, mravných a slušných, márne bude naše domáhanie sa zlepšenia podmienok pre život. Keď podľahneme lacným sľubom takých, ktorí ani nevedia, čo sľubujú, pretože v živote ešte neniesli osobnú zodpovednosť, ostane nám len zmieriť sa so známym: "Je po voľbách, zvykajte si" ! Rozmýšľajme už teraz o tom, ako sa zachovať, ako napomôcť sebe, mestu i regiónu vtedy, keď sa o veciach reálne rozhoduje.

Ing. Juraj Kopčák, primátor mesta

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK