TASR o tom dnes prostredníctvom tlačovej správy informovala hovorkyňa nemocnice Drahoslava Skopárová.
Od začiatku tohto roka v prešovskej nemocnici hospitalizovali celkom 273 pacientov s týmto infekčným ochorením. Išlo o obyvateľov z 29 obcí okresov Prešov, Sabinov a Bardejov. Najviac ich bolo z obcí Ostrovany, Jarovnice, Rokycany, Lesíček a z Prešova. V tlačovej správe sa uvádza, že v prvých mesiacoch tohto roka to bolo približne 20 pacientov, v máji 25 a v období jún až august evidujú 176 pacientov.
Podľa krajskej odborníčky pre infektológiu, primárky infekčného oddelenia Nataše Špilákovej, nejde síce o epidémiu žltačky v takom rozsahu, aká bola pred rokom v Lomničke, okres Stará Ľubovňa, napriek tomu je však nutné situácii venovať zvýšenú pozornosť.
"Treba upozorniť verejnosť na to, že žltačka sa pomaly šíri. Je preto dôležité dbať na prevenciu. Situácia vznikla v dôsledku nízkeho hygienicko-epidemiologického štandardu v zónach, kde žijú ľudia v zlých sociálno–ekonomických podmienkach, v osadách s absenciou kanalizácie a pitnej vody. V niektorých obciach táto infekcia pretrváva dokonca celé mesiace, " uviedla Špiláková.
VHA je ochorenie, ktoré sa ľudovo nazýva chorobou špinavých rúk. Inkubačná doba sa pohybuje v časovom rozmedzí 15-60 dní. Zdrojom nákazy je chorý človek počas prvých dvoch týždňov ochorenia alebo na konci inkubačnej doby. Prenos sa môže uskutočniť aj infikovanou vodou či potravinami. Pokiaľ sa rozvinú symptómy, často ešte pred ožltnutím pociťujú pacienti príznaky podobné chrípke, a to teplotu, bolesti celého tela, svalovú slabosť. Okrem toho sa symptómy prejavujú bolesťami brucha, hnačkami či zvracaním. Ochorenie však podľa zdravotníkov môže prebiehať aj bez toho, aby ľudia mali akékoľvek príznaky.
Podľa infektologičky je najjednoduchším spôsobom, ako chorobe predchádzať, predovšetkým dodržiavanie hygienických pravidiel, primeraná dezinfekcia hygienických zariadení. Rovnako dôležité je umývanie potravín, ktoré nie sú tepelne spracované, používanie neškodnej pitnej vody, dodržiavanie hygienických pravidiel pri stravovaní.
Ak človek dostane žltačku raz, telo si začne vytvárať protilátky a tie ho doživotne chránia, nastáva stav trvalej imunity. Celoživotnú ochranu vytvára aj očkovacia látka na hepatitídu typu A.
Podľa Špilákovej je šírenie bežné v rámci rodín, školských a predškolských kolektívov a sociálnych zariadení. Pokiaľ lekári zaregistrujú pacienta s diagnózou žltačky, je ich povinnosťou ohlásiť takýto prípad na Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Ten následne prijíma všetky potrebné opatrenia vrátane monitoringu, zisťovania rodinných kontaktov a očkovania.
(TASR)